Hovoria o porušovaní ľudských práv.

Združenie Aurora sa už niekoľko rokov usilovalo dostať svoj prípad pred súd, no doteraz narážalo na právne prekážky. Minulý rok najvyšší súd jej predchádzajúci pokus zamietol preto, lebo bol podaný v mene jednotlivca, no vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobu by mohlo podať združenie.

Aurora preto vo februári podala novú žalobu a úrad vládneho kancelára pre spravodlivosť (Justitiekanslern), čo je štátny orgán zastupujúci štát v právnych sporoch, súhlasil s tým, že konanie môže pokračovať.

„Švédsky okresný súd bude po prvý raz v histórii rozhodovať o tom, či je celkové klimatické úsilie Švédska postačujúce na ochranu ľudských práv pred dôsledkami klimatickej krízy, alebo je nezákonne neadekvátne,“ uviedlo združenie v piatkovom vyhlásení.

Úrad 18. júna predložil okresnému súdu v Štokholme dokumenty, v ktorých uvádza, že Aurora „má právo podať žalobu“ a domáhať sa preskúmania, či švédska vláda neporušila Európsky dohovor o ľudských právach. Zároveň však zdôraznil, že samotné pripustenie žaloby neznamená, že štát pochybil.

Švédska agentúra pre ochranu životného prostredia, ako aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) minulý rok varovali, že severskej krajine hrozí nesplnenie vlastného cieľa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2045.

V prelomovom rozhodnutí z apríla 2024 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol o tom, že Švajčiarsko nerobí dosť v boji proti klimatickým zmenám.

Stalo sa tak vôbec prvou krajinou, ktorú medzinárodný súd odsúdil za neprijatie dostatočných opatrení na zmiernenie globálneho otepľovania.

V decembri 2019 holandský najvyšší súd v inom prípade iniciovanom environmentálnou skupinou nariadil vláde znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 najmenej o 25 percent. (TASR, AFP)