Urobil tak v deň, keď si Poľsko pripomína „krvavú nedeľu“, ktorá v roku 1943 vyvrcholila masakrom Poliakov ukrajinskými nacionalistami na Volyni.

Masaker Tusk označil za genocídu a varoval pred tým, aby reakciou na nacionalizmus bol ďalší nacionalizmus.

Poľský premiér poukázal, že rodiny poľských obetí masakrov na Ukrajine často čakali desiatky rokov na identifikáciu svojich blízkych pochovaných v hromadných hroboch. Príbuzní zabitých mali dlho dojem, že sa na nich zabudlo. Tusk preto sľúbil, že vo Varšave vznikne múr pamäti, kde budú uvedené mená identifikovaných obetí. „Republika na nich nezabúda,“ uviedol Tusk.

Krvavú nedeľu z roku 1943 a súvisiace udalosti Tusk označil za „genocídu vykonanú ukrajinskými nacionalistami na Poliakoch, poľskom obyvateľstve, ľuďoch inej národnosti“. Vtedajšie udalosti si počas dneška pripomenú aj ďalší poľskí politici vrátane prezidenta Karola Nawrockého.

Masakry z čias druhej svetovej vojny stále zaťažujú vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou. Poľský premiér vo svojom posolstve varoval pred tým, aby sa pamäť stala „sluhom nenávisti“. „Pamäť a pravda nám musia pomôcť v budovaní lepšej budúcnosti bez nenávisti a opovrhnutia,“ uviedol premiér.

Dodal, že európske spoločenstvo vzniklo vďaka priznaniu pravdy a nazývaniu vecí pravými menami druhej svetovej vojny. „Kto sa chce pridať k tomuto spoločenstvu, musí byť pripravený na túto pravdu,“ uviedol Tusk s narážkou na Ukrajinu, ktorá usiluje o vstup do EÚ.

Pri takzvanom volynskom masakre z rokov 1943 až 1944 ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí. Obeťami sa vo Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi.

Ukrajinskí historici naopak píšu o masakroch civilistov pri odvetných akciách poľskej Zemskej armády (Armia Krajowa) proti ukrajinským dedinám, pri ktorých bolo podľa odhadov zabitých až 20-tisíc Ukrajincov. (ČTK)