Klimatické zmeny spôsobené človekom zintenzívnili sucho v Európe sprevádzané extrémnymi horúčavami.
Vyplýva to zo správy tímu medzinárodných vedcov.
Podľa tímu sú mimoriadne suché podmienky dôsledkom vysokých teplôt, a nie nízkeho množstva zrážok.
Kontinent momentálne sužuje rozsiahle sucho. Po vlne júnových horúčav v krajinách ako Francúzsko a Rumunsko vyschli korytá riek, vyskytli sa tam lesné požiare a úrady museli pristúpiť k obmedzeniu spotreby vody.
Nová štúdia zistila, že súčasné teplejšie podnebie urýchlilo úbytok vlhkosti z európskej pôdy, jazier a riek, čím sa zvýšila pravdepodobnosť výskytu extrémneho sucha.
Veľká časť Európy zaznamenala počas jari podpriemerné zrážky, no bolo to práve teplom vyvolané podnebie, v dôsledku ktorého je sucho „závažnejšie“, uviedla Mariam Zachariahová, spoluautorka štúdie zo skupiny World Weather Attribution.
„Naše výsledky celkovo ukazujú, že toto sucho nie je v prvom rade príbehom o nízkych zrážkach, ale o teplejšej atmosfére, ktorá spôsobuje väčší deficit vlhkosti v krajine,“ povedala novinárom Zachariahová.
„To znamená, že aj v regiónoch, kde sa zrážky zmenili len minimálne alebo sa očakáva ich sezónny nárast, riziko sucha naďalej stúpa,“ upozornila.
Podľa vedcov je to spôsobené tým, že teplejšia atmosféra dokáže udržať približne o sedem percent viac vodnej pary na každý nárast teploty o jeden stupeň Celzia. Planéta sa od rokov 1850 – 1900 oteplila o približne 1,4 stupňa, a to predovšetkým v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a plynu.
Klimatické zmeny podľa vedcov spôsobujú to, že ničivé javy ako suchá, záplavy a vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie, pričom Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete.
Minulý mesiac bol podľa služby Copernicus Climate Change Service najteplejším júnom v histórii meraní v západnej Európe, pričom vlna extrémnych horúčav spôsobila tisíce nadmerných úmrtí.
Horúčavy boli také silné, že aj regióny, ktoré zažili relatívne vlhkú zimu, vyschli už o niekoľko mesiacov neskôr, uviedol pre novinárov spoluautor štúdie Dominik Schumacher z univerzity ETH v Zürichu.
„Ak máte čoraz teplejší vzduch, vysaje to z pôdy vlhkosť. Potom sa ešte viac oteplí a pôda bude ešte suchšia,“ vysvetlil. Toto rýchle vysychanie zároveň pripravilo pôdu pre vznik lesných požiarov, dodal. (TASR, AFP)