Ten je blízkym spojencom ruského prezidenta Putina.

Vyplýva to z listu zverejneného v utorok (28. 7.). Alexandr Lukašenko na začiatku invázie vo februári 2022 umožnil Moskve, aby na Ukrajinu zaútočila z bieloruského územia.

Kancelária ukrajinskej hlavy štátu uviedla, že list reaguje na výzvu exilovej opozičnej skupiny Bieloruské demokratické fórum, ktorá v máji požiadala Kyjev, aby stíhal Lukašenka za vojnové zločiny, genocídu a štátny teror.

Fórum bieloruského lídra obvinilo z podieľania sa na ruskej vojne a nútenom presune najmenej 2 442 ukrajinských detí do Bieloruska cez program, ktorý zdokumentoval Yale Humanitarian Research Lab.

Vysokopostavený predstaviteľ Zelenského kancelárie Oleh Tatarov v utorok (28. 7.) napísal bieloruskej opozičnej skupine, že odvolanie postúpili prokuratúre so žiadosťou o prijatie primeraných opatrení, pokiaľ na to existujú právne dôvody. Fórum jeho list zverejnilo.

Agentúra Reuters uvádza, že Lukašenko sa pravdepodobne nepostaví pred ukrajinský súd, no akékoľvek obvinenia proti nemu by Kyjev i bieloruská opozícia mohli využiť ako argument pre západné krajiny na ďalšie vyvíjanie tlaku na Bielorusko, a to napriek tomu, že Lukašenko rokuje s administratívou prezidenta Donalda Trumpa o zrušení ďalších amerických sankcií výmenou za prepustenie politických väzňov.

„Mohlo by to mať veľký dopad na Bielorusko, pretože Lukašenko by to bral veľmi osobne a mal by veľké obavy z následkov,“ povedal generálny tajomník Bieloruského demokratického fóra Dmitrij Bolkunec pre Reuters.

Bieloruský líder už opakovane vyhlásil, že nepošle svojich vojakov do vojny na Ukrajine, no napriek tomu pomáhal Putinovi inými spôsobmi. Lukašenko napríklad umožnil, aby Moskva rozmiestnila taktické jadrové rakety v Bielorusku a aby používala vojenské základne a výcvikové centrá krajiny. (TASR, Reuters)