Označením „nežiaduca“ ruské úrady zakazujú činnosť organizácií, ktoré podľa nich predstavujú ohrozenie štátu.

Ruskí občania, ktorí s nimi spolupracujú alebo zdieľajú ich obsah, môžu byť stíhaní. Ruská prokuratúra vo svojom oznámení uviedla, že HRF vo svojom projekte Tyranny Tracker označila Rusko za „plne autoritársky režim“.

Prokuratúra tiež uviedla, že HRF sa podieľa na diskreditácii ruských ozbrojených síl, čo sa od začiatku rozsiahlej invázie Moskvy na Ukrajinu v roku 2022 považuje za trestný čin. Organizácia sa tiež podieľala na presadzovaní protiruských sankcií a podpore ďalších neželaných organizácií, tvrdí prokuratúra.

„Sami by sme to lepšie nevyjadrili. Kriminalizáciou našej organizácie – dokonca aj vyhrážaním väzením tým, ktorí s nami spolupracujú – za výskumný projekt, ktorý dokumentuje, ako je diktatúra Putina ‚plne autoritárskym režimom‘, Kremeľ nerobí nič iné, než že potvrdzuje naše hodnotenie,“ povedal právny a politický riaditeľ HRF Javier El-Hage.

Od roku 2015 zaradilo Rusko na svoj zoznam nežiaducich organizácií stovky subjektov, vrátane organizácií na ochranu ľudských práv, ako je Amnesty International, ruských a západných médií a univerzít, medzi ktoré patria aj Yale a Stanford v USA.

Navaľná tento týždeň vyzvala svojich krajanov, aby v septembrových voľbách do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, hlasovali za opozičnú stranu Jabloko.

Tá je jedinou stranou na volebných lístkoch, ktorá sa verejne stavia proti vojne proti Ukrajine. Ruskí voliči budú môcť hlasovať v prvých parlamentných voľbách od ruskej invázie do susednej krajiny v dňoch 18. až 20. septembra.

„Nech už budú voľby akokoľvek nečestné, po mnohých rokoch budú predstavovať úplne legálnu a bezpečnú príležitosť vyjadriť nesúhlas s režimom. Stačí hlasovať za stranu, ktorá je proti vojne,“ argumentovala Navaľná.

Alexej Navaľnyj, ktorý zomrel vo väzení v roku 2024 za podozrivých okolností, bol členom strany Jabloko, kým ho v roku 2007 zo strany vylúčili. Strana nemá od roku 2003 žiadneho poslanca v Dume. (ČTK, Reuters)