Západná Európa zažila tento rok v júni a júli rekordne teplý začiatok leta, keď priemerná teplota bola 21,6 stupňa Celzia.
Rekordné teploty zaznamenali v júli druhý mesiac po sebe tiež svetové oceány, vyplýva podľa agentúry AFP zo správy, ktorú zverejnila európska služba Copernicus pre sledovanie klimatických zmien. AFP potom na základe vlastných prepočtov z dát Copernicusu napísala, že v júli rekordné teploty pre tento mesiac nameralo 33 krajín.
Doteraz najvyššie júlové teploty boli zaznamenané predovšetkým v krajinách Sahelu, Latinskej Ameriky a Európy, AFP konkrétne spomína Francúzsko, Španielsko a Britániu. Rekordný júl zažili podľa agentúry oblasti, kde žije približne 900 miliónov ľudí.
Prekonaný rekord
Priemerná teplota v západnej Európe za jún a júl predstavovala 21,62 stupňa Celzia. Prekonala tak doterajší rekord z roku 2022. Priemerná teplota povrchu mora mimo polárnych oblastí v júli vystúpila na 20,96 stupňa Celzia, čím prekonala predchádzajúci rekord z roku 2023.
Sucho bolo v júli výrazné najmä vo Francúzsku, Španielsku, Rakúsku a Maďarsku, ale tiež v Británii, Írsku a časti Islandu. Hladiny a prietoky riek, najmä Seiny, Rýna a Dunaja, boli nezvyčajne nízke, čo zasiahlo napríklad dopravu, zavlažovanie a výrobu energie. Horúce a suché podmienky zároveň prispeli k rozsiahlym požiarom. Francúzsko a Španielsko sa tento rok stretávajú s jednými z najhorších požiarov za posledné desaťročia.
K vysokým teplotám prispieva silný klimatický jav El Niño. Je to prirodzený klimatický jav spojený s neobvyklým oteplením povrchových vôd v tropickej časti Tichého oceánu. Ovplyvňuje prúdenie vzduchu a zrážky po celom svete a môže spôsobovať extrémna teploty, suchá, ale aj silné dažde. Zároveň môže prispievať k otepľovaniu planéty.
Celosvetovo bol tohtoročný júl podľa služby Copernicus druhým najteplejším za dobu merania, spoločne s júlom 2024. Priemerná teplota vzduchu pri zemskom povrchu dosiahla 16,90 stupňa Celzia, čo bolo 1,47 stupňa nad priemerom z predindustriálneho obdobia rokov 1850 až 1900. Tento rok je zatiaľ podľa dostupných údajov tretím najteplejším za dobu merania, po rokoch 2024 a 2025. Posledných 11 rokov je zároveň najteplejšími za dobu merania.
Copernicus pri sledovaní klímy využíva miliardy meraní zo satelitov a meteorologických staníc na pevnine aj na mori. Jeho databáza siaha do roku 1940.
