Kým jún sa niesol v znamení spomalenia inflácie a dočasného upokojenia situácie v Perzskom zálive, júl poznačila opätovná eskalácia konfliktu.

Ekonomika eurozóny však zatiaľ súvisiacemu energetickému šoku odoláva a podniky sa zmenenému prostrediu dokážu nateraz prispôsobiť. Poukázali na to v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

„Júnová dohoda o porozumení medzi USA a Iránom podporila očakávania ukončenia konfliktu a poslala ceny ropy nadol. Inflácia v júni klesla na 2,8 percenta z viac ako 3,2 percenta v máji. Zlepšenie však netrvalo dlho a situácia sa začiatkom júla opäť zhoršila. Porušenia prímeria a opätovné obmedzenie dopravy cez Hormuzský prieliv vrátili ceny energií nahor,“ pripomenuli ekonómovia.

Európska centrálna banka (ECB) po júnovom sprísnení menovej politiky ponechala v júli kľúčovú depozitnú sadzbu na úrovni 2,25 percenta. Zároveň však upozornila na vysokú mieru neistoty a možné inflačné dôsledky v prípade dlhšieho trvania konfliktu.

Júnová predikcia ECB predpokladá návrat inflácie k dvom percentám v priebehu roka 2027. Čím dlhšie však bude konflikt na Blízkom východe trvať, tým viac hrozí, že sa návrat inflácie k cieľu oddiali, varovali analytici. (TASR)