Výrazne sa tým zvyšuje zraniteľnosť tejto juhoamerickej krajiny voči extrémnym prejavom počasia spojeným s javom El Niňo.

Konštatuje sa to v najnovšej štúdii brazílskej výskumnej siete MapBiomas, ktorá monitoruje využitie pôdy a stav prírodných ekosystémov.

Pôvodná vegetácia pokrývala pred štyridsiatimi rokmi 79 percent územia Brazílie, v súčasnosti je to už len 65 percent. Najväčšie úbytky boli zaznamenané v amazonskom dažďovom pralese a v rozsiahlom komplexe saván a lesov v juhovýchodnej Brazílii nazývanom Cerrado.

Veľká časť týchto oblastí sa zmenila na poľnohospodársku pôdu či pastviny, ktoré teraz zaberajú 32 percent územia krajiny – v roku 1985 to bolo 18 percent.

Analýza MapBiomas ukázala, že oblasti, kde pôvodná vegetácia ustúpila poľnohospodárstvu, sú počas silných epizód El Niňa náchylnejšie na extrémne výkyvy počasia.

V odlesnených častiach Amazónie zaznamenali počas El Niňa v rokoch 2023 – 24 výraznejší pokles zrážok než v zalesnených oblastiach. Naopak, v poľnohospodárskych regiónoch na juhu krajiny spadlo viac zrážok než v oblastiach s pôvodnou vegetáciou.

Najjužnejší brazílsky štát Rio Grande do Sul postihli v roku 2024 rozsiahle povodne, ktoré si vyžiadali približne 200 obetí. (TASR, AFP)