Viac ako dve tretiny (71 percent) samospráv hospodárili v minulom roku v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne.
Najlepšie finančné zdravie preukázali malé obce.
Naopak, veľké mestá dosahujú v hospodárení horšie výsledky. Vyplýva to z aktuálneho hodnotenia i-Rating samospráv, ktorý pravidelne zostavuje spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau. Založené je na komplexnej analýze hospodárenia, vrátane ich ekonomickej stability, finančnej výkonnosti a dlhodobej udržateľnosti.
Z celkovo posudzovaných 2843 obcí a miest získalo podľa analýzy najlepšie ohodnotenie, stupeň A, 220 samospráv (7,74 percenta). Najlepšie finančné zdravie a hospodárenie preukázali malé obce Krasňany, Most pri Bratislave, Lužianky, Zavar, Štitáre, Nový Svet, Ovčiarsko a tiež Košice Ťahanovce. Z geografického hľadiska sa najviac najlepšie hodnotených samospráv nachádzalo v Žilinskom (47) a Banskobystrickom kraji (34).
Na opačnom konci rebríčka, so stupňom C mínus, sa podľa hodnotenia ocitli obce Nová Kelča, Svätuš, Torysa, Kladzany, Jarovnice, Slovenská Kajňa. Tento stupeň je pridelený samosprávam, ktoré sú v rámci porovnateľných subjektov veľmi podpriemerné.
Väčšina ich ekonomických ukazovateľov preukazuje nedostatočnú finančnú stabilitu a okolité prostredie a ekonomické podmienky regiónu negatívne ovplyvňujú možnosti ďalšieho rozvoja. V roku 2025 ho dosiahlo celkovo 197 samospráv (6,93 percenta), najviac v Prešovskom kraji (63).
„Najviac samospráv, konkrétne 1082, čo predstavuje 38-percentný podiel, sme identifikovali v stupni B mínus. To je ešte stále v pásme nízkeho rizika. Celkovo bolo v stupňoch A až B mínus zaradených 71 percent samospráv, ktoré hospodárili v rámci svojich možností a kompetencií zodpovedne. Veľké mestá však zaostávajú a v hospodárení dosahujú horšie výsledky,“ zhodnotila hlavná analytička CRIF Jana Marková. (TASR)