Týkať sa má aj amerických a izraelských médií či médií financovaných USA alebo Izraelom.

Za rozhovory s takýmito médiami alebo účasť na ich diskusiách bude hroziť šesť mesiacov až dva roky väzenia. Informovala o tom v nedeľu agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na iránsky denník Šarg.

Parlamentom schválený návrh zákona musí ešte preskúmať Rada strážcov. Platnosť nadobudne až po jej súhlase.

Návrh zákona predpokladá, že kontakty s inými zahraničnými médiami bude potrebné oznámiť ministerstvu spravodajstva. Kontakt so zahraničnými veľvyslanectvami, organizáciami či inými neiránskymi inštitúciami bez predchádzajúceho oznámenia a písomného súhlasu ministerstva zahraničných vecí by sa mohol trestať pokutou a obmedzením niektorých práv.

Návrh zákona zároveň sprísňuje tresty za hospodársku trestnú činnosť páchanú na pokyn alebo pod dohľadom cudzincov a zakazuje poskytovanie informácií cudzincom bez súhlasu ministerstva pre spravodajské služby. Obmedziť má aj vedeckú spoluprácu so zahraničnými inštitúciami mimo schváleného zoznamu.

Za politické alebo legislatívne návrhy vypracované na pokyn zahraničných spravodajských služieb, ktoré by poškodili bezpečnosť alebo nezávislosť Iránu, by mohol hroziť trest až 30 rokov väzenia. Takéto prípady by prejednávali revolučné súdy, doplnil Reuters.

Reuters zároveň upozornil, že nejde o prvý prípad, keď Irán sprísňuje pravidlá týkajúce sa spolupráce so zahraničnými subjektmi. Aj zákon prijatý v roku 2025 po 12-dňovej vojne s Izraelom totiž zaviedol prísnejšie tresty za údajnú spoluprácu s nepriateľskými štátmi.

V auguste bola podľa tohto zákona na 15 rokov väzenia odsúdená iránska fotoreportérka Jalda Moajeriová. Medzi obvineniami, ktoré voči nej vzniesli, bolo poskytovanie rozhovorov médiám označovaným za nepriateľské a odovzdávanie fotografií organizáciám spájaným so Spojenými štátmi a Izraelom. (TASR, REuters)