Na hlavný obsah

Najmenej na Slovensku zarábajú ľudia v dvoch okresoch. Odborníci tvrdia, že za to môže aj nízka úroveň vzdelania

Rozdiely v platoch medzi slovenskými regiónmi sú výrazné.

Najhoršie sú na tom platovo dva okresy.
Najhoršie sú na tom platovo dva okresy. Foto: STVR

Vlani najmenej zarábali ľudia v okresoch Veľký Krtíš a Poltár. Konkrétne v priemere okolo 1 300 eur v hrubom mesačne. Vyplýva to z najnovších analýz štatistického úradu. Podľa odborníkov za to môže najmä nedostatok lepšie platených pracovných miest a chýbajúce príležitosti v regióne.

Rozdiely v platoch medzi slovenskými regiónmi sú výrazné. Najnepriaznivejšia situácia je v okresoch Poltár a Veľký Krtíš.

„Dcéra a vnuk boli v Rakúsku, v Nemecku. Vrátili sa domov v nádeji, že bude situácia lepšia, lenže nič sa nemení,“ zhodnotil stav jeden z obyvateľov Veľkého Krtíša. „No čo, nič, je tu bieda. Je to o ničom,“ skonštatoval ďalší.

Chudobným regiónom sa v reportáži v relácii Aktuálne :24 venovali redaktori Mariana Kováčová a Radovan Kondrlík:

Zdroj: STVR

Podľa údajov zo štatistického úradu bola v týchto okresoch priemerná mesačná mzda v minulom roku 1 294 eur. V porovnaní s Bratislavou je rozdiel v platoch viac ako 1000 eur. V Bratislave vlani zarobili priemerne 2 455 eur.

Vzdelanostná štruktúra

Na nepriaznivú ekonomickú situáciu vplýva podľa odborníkov aj vzdelanostná štruktúra obyvateľstva.

„Množstvo obyvateľov má iba tú najnižšiu úroveň vzdelania. Tým pádom tieto pozície sú najnižšie platené a zamestnávatelia nevytvárajú pozície s vyššou pridanou hodnotou, pretože vedia, že by ich nemali kým obsadiť. Tí, ktorí si zvýšia tú kvalifikáciu alebo už idú za vzdelaním preč z tohto regiónu, sa tam často už nevrátia,“ uviedla PR manažérka Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová.

Práve nižšia kvalifikačná úroveň pracovnej sily je jedným z faktorov, pre ktoré investori neprichádzajú do tohto regiónu.

„Firma musí vytvoriť infraštruktúru, musí získať tých prvých zamestnancov, aby tam začali pôsobiť, musí dosiahnuť to, aby ľudia verili, že to tam bude fungovať. Určite musí urobiť to, aby vzdelávanie fungovalo v tých regiónoch. Aby si človek po maturite nemyslel, že najbližších 30, 40, 50 rokov svojho pracovného života sa nemusí vzdelávať,“ vysvetlil analytik Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník.

Je preto potrebné v tomto regióne zvýšiť vzdelanostnú štruktúru. Napríklad aj prostredníctvom vzdelávacích kurzov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Ekonomika