Slovensko už nemá takmer žiadnu rezervu, ktorú by mohlo použiť na zvládnutie neočakávaných problémov alebo kríz. Verejný dlh presahuje 60 percent HDP, pričom bezpečné úrovne dlhu Slovenska sa pohybujú hlbšie pod hranicou 50 percent.
Podľa prognóz Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, dlh štátu do roku 2030 bez dodatočných opatrení smeruje k 75 percentám HDP. Ekonóm upozorňuje, že v prípade ďalšej krízy by štát mohol byť nútený obmedzovať sociálne dávky, čo by ešte viac zaťažilo domácnosti.
Slovensko malo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť problém s finančnou rezervou už počas pandémie v roku 2020.
„Keď začala pandémia, Slovensko malo krátku dobu problém sa prefinancovať a muselo výrazne zvyšovať likvidnú rezervu štátu. To spôsobilo to, že pandemická pomoc prichádzala neskôr a prichádzala v menšom objeme ako v iných ekonomikách,“ vysvetľuje predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth.
Takýto scenár by sa mohol zopakovať, pokiaľ štát nenájde spôsob, ako stabilizovať verejný dlh. Podľa Ekonóma by si pri ďalšej veľkej kríze síce mohol peniaze požičať, no za prísnejších podmienok.
„Musíme zoškrtať či už veľkosť sociálneho systému, to znamená napríklad dôchodky, alebo úroveň zdravotnej starostlivosti a podobne. V kríze, kedy by štát mal pomôcť, by v tomto prípade by naopak ešte samotný problém prehlboval,“ uvádza ekonóm Martin Hudcovský.
Rezerve Slovenska sa v Správach venovala redaktorka Lea Hubová:
Viacnásobné úroky
Slovensko dnes platí na úrokoch približne dve miliardy eur ročne. Ak sa výška dlhu výrazne nezmení, v budúcnosti môžu vzrásť až na štyri miliardy eur ročne.
„To sú štyri miliardy, ktoré nemôžeme použiť na čokoľvek iné. Len pre porovnanie, 13. dôchodky sú miliarda eur. Nemocnice, tie, čo staviame, jedna sa dá postaviť za 300 až 500 miliónov eur. Zo štyroch miliárd by ste mohli mať osem nemocníc naraz a už by sme nikdy nemuseli rozprávať o tom, že nám chýba nemocnica,“ objasňuje člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster.
Ministerstvo financií na našu otázku, kde chce hľadať ďalšie úspory, neodpovedalo. Koalícia však počíta s pokračovaním konsolidácie.
„Konsolidácia bude v nejakej podobe pokračovať. Malo by to byť naopak tentokrát v porastových opatreniach. Počkajme na to, čo nám prinesie v štátnom rozpočte,“ dodáva podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD).
Ekonómovia predpokladajú, že prísnejšie šetrenie je v predvolebnom roku málo pravdepodobné.
