Platí aj to aj pre občanov, ktorí opustili Rusko.

Predsedníčka ruskej Ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová to uviedla v rozhovore pre rádio Komsomoľskaja pravda, na ktorý v utorok (18. 8.) upozornili ruské médiá vrátane stanice Rádio Sloboda (RFE/RL).

Na otázku, či je správne, že Rusi označení ruskými úradmi za takzvanými zahraničných agentov zatiaľ neprišli o aktívne volebné právo, Pamfilovová odpovedala: „Opustil krajinu, zradil ju, nech si ide…“

Z jej vyjadrenia podľa ruských médií vyplýva, že prípadné odobratie volebného práva by nemuselo súvisieť priamo so statusom takzvaného zahraničného agenta.

Podľa Pamfilovovej majú ruské orgány činné v trestnom konaní dostatočné právne nástroje na to, aby v budúcnosti vymedzili okruh osôb, ktoré by mohli byť zbavené práva podieľať sa na rozhodovaní o budúcnosti Ruska, a to aj prostredníctvom volieb.

Šéfka Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) zároveň uviedla, že poslanci novej Štátnej dumy by podľa jej názoru mali zmeniť zákony upravujúce účasť ruských občanov žijúcich v zahraničí na voľbách.

Pamfilovová zároveň v rozhovore nevylúčila, že počas septembrových volieb do Štátnej dumy sa pred ruskými veľvyslanectvami v zahraniční budú konať „protestné zhromaždenia a provokácie“ zo strany ľudí, ktorí podľa jej slov „ušli z Ruska“. Hovorila pritom najmä o hlasovaní v krajinách, ktoré ruské úrady označujú za „nepriateľské“ vrátane členských štátov Európskej únie.

Tento Pamfilovovej predpoklad súvisí s rozhodnutím ruského Najvyššieho súdu zo 17. augusta, keď zamietol odvolanie opozičnej liberálnej strany Jabloko proti jej vylúčeniu z nadchádzajúcich volieb do Štátnej dumy.

Jabloko je jedinou ruskou politickou stranou, ktorá išla do volieb s programom požadujúcim ukončenie vojny na Ukrajine. Na jej podporu vystúpili viacerí opoziční predstavitelia žijúci v zahraničí, ktorých ruské úrady označili za zahraničných agentov alebo ich zaradili na zoznam extrémistov.

Pamfilovová bola v minulosti považovaná za jednu z liberálnejšie orientovaných ruských političiek. V rokoch 2004-10 viedla Prezidentskú radu pre ľudské práva a občiansku spoločnosť, neskôr pôsobila ako ombudsmanka pre ľudské práva. V týchto funkciách opakovane kritizovala niektoré kroky Kremľa vrátane zákona o nežiaducich organizáciách, ktorý je podľa nej v rozpore s ruskou ústavou.

Po nástupe na čelo ÚVK v roku 2016 sa však postupne stala jednou z hlavných obhajkýň ruského volebného systému a čelí kritike za obhajobu volieb v Rusku, ktoré opozícia a medzinárodní pozorovatelia označujú za neslobodné a neférové. (TASR)