Hovorili o tom predstavitelia ZMOS-u.

Zabrániť rastu pohľadávok za poplatky za odpad by mohla zmena v rámci inštitútu osobitného príjemcu, pri ktorom by časť sociálnych dávok bola viazaná na odpadové hospodárstvo. O možnostiach systémových riešení vo štvrtok na pôde Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) hovorili predstavitelia samospráv so splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity Alexandrom Daškom.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik zdôraznil potrebu zavedenia systémových riešení i v súvislosti s povinnosťou mechanicko-biologickej úpravy (MBÚ) zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládky, ktorá od januára navýši náklady samospráv na odpadové hospodárstvo.

Podľa Božika hrozí, že súčasné dlhy miest a obcí pri absencii systémových riešení ešte viac a výrazne narastú. Ukázal to na príklade mesta Krompachy, ktoré v súčasnosti vykazuje pohľadávku v prípade poplatkov za odpad na úrovni 850-tisíc eur. „Ak nezavedieme systémové riešenia, o štyri roky to nebude 850-tisíc eur, ale čiastka výrazne prevyšujúca jeden milión,“ zdôraznil.

So splnomocnencom sa preto zhodli na tom, že je potrebné otvoriť otázku úpravy inštitútu osobitného príjemcu v rámci vyplácania sociálnych dávok tak, aby bola časť účelovo viazaná na poplatky za odpad. „Potrebujeme do systému financovania samospráv dostať reálne peniaze, aby odpadové hospodárstvo mohlo v každej obci a meste fungovať,“ zvýraznil Božik.

Na sanáciu nelegálnych skládok by sa podľa predsedu ZMOS-u mohli hľadať peniaze pri revízii nevyčerpaných eurofondov. „Toto bude, samozrejme, téma na diskusiu s vládou, budeme hľadať tieto možnosti, dnes ich nevieme predvídať ani kvantifikovať,“ upozornil Božik. (TASR)