Predovšetkým v pohoriach Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč či Štiavnické vrchy.

Dosahy sucha sú zreteľné aj v niektorých častiach východného Slovenska. Najkritickejšia situácia je na južne exponovaných svahoch s plytkou pôdou a na stanovištiach s výrazným poklesom hladiny podzemnej vody. Uviedlo to Národné lesnícke centrum (NLC) vo Zvolene.

Slovenské lesy sa podľa NLC v dôsledku sucha a opakovaných vĺn horúčav nachádzajú vo výraznom strese a v zhoršenej kondícii. Prvé viditeľné prejavy, ako je predčasné letné žltnutie, zasychanie i opad listov, zaznamenali lesníci koncom júla a začiatkom augusta.

„Spomedzi listnáčov najviac trpí suchom buk lesný a breza, na plytkých a kamenitých pôdach však aj hrab, agát či duby. Z ihličnanov najrýchlejšie odumierajú plytkokoreniace dreviny, predovšetkým smrek,“ priblížilo NLC.

Tvrdí, že vyššiu odolnosť si zatiaľ zachovávajú hlbokokoreniace a teplomilnejšie druhy, napríklad dub cerový, dub plstnatý či niektoré druhy javorov a borovíc na vhodných miestach.

Oslabené dreviny podľa NLC strácajú prirodzenú obranyschopnosť, ako je tlak miazgy a živice, a preto sú ohrozené sekundárnymi škodcami.

„Pri smreku v dôsledku tohto sucha pravdepodobne opäť akceleruje kalamita podkôrneho hmyzu v nasledujúcich rokoch. Pri buku evidujeme výrazné odumieranie korún od vrchnej strany. Ide o jav, ktorý sme v minulých desaťročiach v takomto rozsahu nepoznali,“ potvrdili lesníci.

NLC pokračuje, že v porovnaní s priaznivejším rokom 2023 a extrémnymi rokmi 2022 a 2024 spočíva hlavné riziko v kumulatívnom efekte. Sucho opakovane vyčerpáva zásobné látky stromov, redukuje listy a viacročný stres vedie k odumieraniu jednotlivých stromov, okrajov porastov až celých komplexov, čo sa prejavilo po roku 2022 na Horehroní, uviedlo.

„Lesníci môžu negatívne dosahy zmierňovať najmä postupnou premenou monokultúr na druhovo a vekovo pestré porasty, podporou opatrení na zadržiavanie vody v lesnej krajine a dôslednou, rýchlou asanáciou stromov aktívne napadnutých podkôrnym hmyzom,“ dodalo centrum. (TASR)