Mohlo by predstavovať 7,5 percenta.

Druhú najväčšiu ekonomiku sveta chce penalizovať za to, že zaplavuje globálny trh podhodnoteným tovarom.

Predstavitelia vlády sa domnievajú, že zvažovaná výška cla by nemala ohroziť ročné obchodné prímerie medzi Washingtonom a Pekingom ani plánované Trumpove stretnutie s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Bielom dome, ktoré je plánované na koniec septembra.

Tento krok, ak bude schválený, podľa AP vyzerá ako premyslená snaha Bieleho domu obísť rozhodnutie najvyššieho súdu zo začiatku tohto roka. Rozhodnutie vtedy zmarilo Trumpov plán zaviesť rozsiahly systém vysokých ciel.

Po tomto rozhodnutí Trumpova administratíva v marci oznámila, že začína oficiálne vyšetrovanie nadbytočných priemyselných kapacít a predpisov týkajúcich sa nútenej práce v Číne a ďalších krajinách.

Biely dom a Úrad amerického obchodného splnomocnenca (USTR) na žiadosť o komentár k rokovaniam o clách nereagovali. Čínska ambasáda vo Washingtone uviedla, že ekonomické a obchodné otázky by sa mali riešiť bilaterálnym rokovaním, nie jednostrannými colnými opatreniami. Odmietla tiež tvrdenie, že by Čína mala problém s nadbytočnou výrobnou kapacitou.

Americká administratíva začala vyšetrovanie nadbytočných výrobných kapacít v Číne podľa oddielu 301 obchodného zákona z roku 1974, ktorý prezidentovi umožňuje uvaliť clá na krajiny poškodzujúce americké firmy či obchod.

Nové clo by sa pridalo k clám desať až 12,5 percenta, ktoré Washington v júli zaviedol voči zhruba 60 ekonomikám pre nedostatočné presadzovanie zákazu dovozu tovaru vyrobeného nútenou prácou. Toto clo Čína aj ďalšie krajiny kritizovali.

Clo vstúpilo do platnosti v momente, keď vypršali dočasné clá, o ktorých Trump rozhodol, keď mu Najvyšší súd vo februári zrušil rozsiahle clá pre takmer všetkých obchodných partnerov Spojených štátov.

Nadbytočná výroba v Číne sa týka mnohých odvetví – od áut cez solárne panely a cement až po oceľ. Slabší domáci dopyt v Číne núti firmy hľadať odbyt v zahraničí, čo v posledných rokoch viedlo k prudkému rastu vývozu a vlani prispelo k rekordnému prebytku čínskeho zahraničného obchodu takmer 1,2 bilióna dolárov (858 miliárd eur). Čínske ministerstvo obchodu však tvrdí, že krajina o taký vysoký obchodný prebytok neusiluje.

Americké ministerstvo financií v pondelok varovalo krajiny, ktoré obchodujú s Iránom, že pripravuje nové sekundárne sankcie s cieľom odrezať od medzinárodného obchodu štáty, ktoré budú s Teheránom ďalej obchodovať.

Najväčším obchodným partnerom Iránu je Čína. Washington tvrdí, že sankcie majú ďalej oslabiť iránsku ekonomiku, ktorá už čelí dopadom predchádzajúcich sankcií a tiež dopadom americkej námornej blokády.

Americký minister financií Scott Bessent však podrobnosti neuviedol a nespomenul ani konkrétne krajiny, ktorých by sa nové sankcie mohli týkať. (ČTK, AP)