Zároveň však vyjadrila obavy zo zhoršujúcej sa fiškálnej situácie niektorých štátov.

Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu Kristalina Georgievová to vyhlásila v utorok (25. 8.). Fiškálna situácia niektorých krajín sa podľa nej prejavuje rastúcimi výnosmi dlhopisov a zastaveným procesom dezinflácie, teda spomaľovania rastu cien.

Na tlačovej konferencii pred zasadnutím ministrov financií skupiny veľkých svetových ekonomík G20 uviedla, že dochádza k preťahovaniu medzi negatívnym šokom v dodávkach energií z krajín Perzského zálivu a rastovými impulzmi vyplývajúcimi z investičného boomu v oblasti umelej inteligencie (AI), ktorý sa začína šíriť aj za hranice Spojených štátov. Stretnutie G20 sa uskutoční na budúci týždeň v Asheville v americkom štáte Severná Karolína.

Globálny rast „odoláva silným protivetrom v podobe vysokej zadlženosti, pretrvávajúcej inflácie a obchodného napätia“, uviedla Georgievová.

Deje sa tak podľa nej vďaka čerpaniu zásob ropy a zemného plynu v mnohých krajinách, nárastu dodávok energie z iných zdrojov ako z krajín Perzského zálivu, nižšiemu dopytu po energii, zvýšenej kapacite obnoviteľných zdrojov energie a návratu k výrobe elektriny z uhlia v niektorých oblastiach.

Riziká pre globálny rast sú podľa šéfky MMF menšie ako v apríli. Stále však pretrvávajú, a to pre rastúci fiškálny tlak a možnosť, že centrálne banky budú musieť udržiavať reštriktívnu menovú politiku, aby udržali infláciu pod kontrolou.

Georgievová varovala pred prílišnou sebaistotou v situácii, keď sa referenčná cena ropy Brent od polovice júna pohybuje v rozmedzí 80 až 90 dolárov za barel. Jarné maximá pritom prekročili 118 dolárov (101,18 eura) za barel.

„Energetický šok ešte neskončil,“ uviedla Georgievová. „Nový nárast cien ropy by mohol podporiť infláciu a donútiť centrálne banky k zachovaniu reštriktívneho menového kurzu, čo by malo dopad na náklady na splácanie dlhu aj na ekonomickú aktivitu,“ dodala.

Všetky krajiny podľa nej musia riešiť problémy s financiami a „vypracovať a predložiť hodnoverné plány, ktoré zabezpečia, že ich dlh a deficity budú na udržateľnej úrovni.“

Komentár podľa agentúry Reuters nadväzuje na citeľný rast výnosov 30-ročných amerických vládnych dlhopisov na 19-ročné maximá, ktorý prinútil ministra financií Scotta Bessenta oznámiť prekvapujúce zdvojnásobenie objemu odkúpenia dlhodobých dlhopisov v snahe udržať náklady na pôžičky na nízkej úrovni.

Súčasný konflikt na Blízkom východe sa začal koncom februára americkými a izraelskými údermi na Teherán. V minulých mesiacoch boje utlmilo prímerie a následne aj podpísané memorandum o porozumení, neskôr ale strety vzplanuli znovu.

Sporným bodom zostáva otázka správy Hormuzského prielivu, ktorého výrazne obmedzená prevádzka prispieva k rastu cien palív. Pred vojnou touto kľúčovou námornou trasou prúdila asi pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG).