Rusko v reakcii uviedlo, že proti plánu EÚ podnikne právne kroky.

Plán takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine, financovaný z viac ako 200 miliárd eur aktív ruskej centrálnej banky v Európe zmrazených pod sankciami EÚ, stroskotal minulú zimu po tom, ako ho na únijnom summite odmietlo podporiť Belgicko. Rusko vo štvrtok (27. 8.) v reakcii uviedlo, že sa obráti na súd, aby sa pokúsilo zabrániť akémukoľvek novému a nelegálnemu plánu EÚ.

Podľa zdrojov Financial Times časť krajín únie v liste Európskej komisii volá po obnovení plánu. Po európskej exekutíve žiadajú, aby objasnila prípadný pokrok v hľadaní možných spôsobov, ako belgické výhrady prekonať.

Podľa bruselského serveru Politico napísali Švédsko, Poľsko, Španielsko a Holandsko list šéfke únijnej diplomacie Kaji Kallasovej a írskej ministerke zahraničných vecí Helen McEnteeovej. Urobili tak niekoľko dní pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničných vecí krajín EÚ, ktoré sa uskutoční na budúci týždeň v írskom meste Wicklow.

Dokument podporuje skoršie výzvy na návrat k diskusii o ruských aktívach, v období obáv, že Kyjevu sa čoskoro znova minú peniaze. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že jeho krajina už teraz čelí 23-miliardovému výpadku vo financovaní obrany.

„Ukrajina potrebuje väčšiu finančnú podporu v krátkodobom aj dlhodobom horizonte,“ uvádza list, z ktorého citovalo Politico a ktorý dostali tiež komisári pre ekonomiku Valdis Dombrovskis a pre rozšírenie Marta Kosová. „Domnievame sa, že teraz nastal čas znovu sa vrátiť k otázke, ako by sme mohli v prospech Ukrajiny ďalej využiť ruské zmrazené aktíva,“ dodáva list.

S plánom využiť ruské zmrazené aktíva na financovanie Ukrajiny, ktorá sa od roku 2022 bráni ruskej agresii, prišla Európska komisia vlani v októbri. Ukrajina by reparačnú pôžičku splatila až po tom, čo by Kyjev od Moskvy dostal vojnové reparácie.

Belgicko je krajinou, kde sa nachádza väčšina sankciami zmrazených ruských aktív v Európe, systém Euroclear totiž sídli v Bruseli. Belgicko v decembri plán Európskej komisie odmietlo, pretože sa obávalo prípadného ruského úspechu, ak by Moskva právne postup napadla. Krajina na vlaňajšom decembrovom summite EÚ požadovala neobmedzené záruky, ktoré by ju chránili pred právnymi a finančnými dopadmi odvety Moskvy. Lídrom EÚ sa však táto požiadavka zdala príliš vysoká.

Unijní prezidenti a premiéri sa nakoniec rozhodli pre spoločnú pôžičku na finančných trhoch a z týchto prostriedkov následne financovať pôžičku Ukrajine vo výške 90 miliárd eur.

Pôvodne sa mala za pôžičku zaručiť celá Európska únia, ale Česko, Slovensko a Maďarsko oznámili, že sa na zárukách podieľať nebudú. EÚ teraz pôžičku Kyjevu vypláca počas nasledujúcich 18 mesiacov, a to za podmienky, že ukrajinská vláda vykoná požadované reformy.

Belgická vláda v posledných týždňoch uviedla, že je otvorená návratu k debate o ruských zmrazených aktívach, zároveň však opätovne potvrdila svoju požiadavku, aby ostatné krajiny EÚ poskytli finančné záruky proti prípadnej ruskej odvete. (ČTK, Financial Times, Politico)