Uviedol to Program OSN pre životné prostredie (UNEP).

V dôsledku toho budú ľudia častejšie čeliť extrémnym prejavom počasia a zintenzívni sa tlak na ekosystémy, ľadovce a nízko položené pobrežné mestá.

UNEP vyhlásil, že zníženie teplôt pod hranicu 1,5 stupňa Celzia je „možné, no veľmi neisté“. Takýto cieľ by si vyžadoval rýchle zníženie vypúšťaných emisií a prijatie opatrení na odstránenie oxidu uhličitého z atmosféry.

Vlády krajín sa na základe Parížskej dohody z roku 2015 zaviazali udržiavať globálny nárast teploty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia, aby obmedzili dôsledky extrémneho počasia. Keďže prekročenie tohto limitu je teraz mimoriadne pravdepodobné, štáty musia nájsť spôsob, ako obmedziť trvanie tohto stavu na čo najkratší čas, kým nedôjde k poklesu.

„Každý rok odkladania a každá desatina stupňa nad 1,5 stupňa Celzia zvyšuje riziká a sťažuje obnovu, pričom aj v prípade neskoršieho poklesu teplôt môže dôjsť k nezvratným stratám,“ uvádza sa v správe UNEP.

Najoptimistickejší scenár predpokladá, že teplotný nárast sa zastaví na 1,8 stupňa nad priemerom z predindustriálnej éry, pokiaľ sa uplatnia všetky existujúce záväzky štátov. Podľa správy však nárast bude pravdepodobne vyšší.

„Na základe aktuálnej stratégie medián predpokladaného globálneho otepľovania do roku 2100 dosiahne približne 2,6 stupňa Celzia,“ doplnila správa. (TASR, Reuters)