Dôvodom je „glorifikácia“ vojnového zločinca Ratka Mladiča.

„Ratko Mladič bol odsúdený za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Návrat jeho pozostatkov do Belehradu pripomína Európe najtemnejšie stránky našej nedávnej histórie. Glorifikácia okolo jeho smrti je nezlučiteľná s hodnotami, na ktorých je postavená cesta do EÚ,“ napísala Kosová.

Bývalý veliteľ bosnianskosrbskej armády s prezývkou „Mäsiar z Bosny“ zomrel koncom augusta vo veku 84 rokov v nemocnici v holandskom Haagu, kde si vo väzení odpykával doživotie za vojnové zločiny.

Lietadlo srbskej vlády jeho telo vo štvrtok (3. 9.) dopravilo do Belehradu, kde ho privítali s vojenskými poctami. Rakvu zahalenú do srbskej vlajky vynieslo z lietadla šesť vojakov. Kolóna s policajným sprievodom ju previezla do vojenskej nemocnice v Belehrade, kde prebehne pitva.

Mladičov syn Darko v piatok potvrdil, že pohreb bude v pondelok (7. 9.)na cintoríne Topčider v Belehrade. Rakva bude od 07.00 h do 12.00 h vystavená v pravoslávnom Kostole svätého Lukáša v štvrti Košutnjak.

Darko tvrdí, že jeho otec zomrel v dôsledku bezohľadného zaobchádzania v nemocnici a účelového podávania nadmerne silných opiátov. „Môj otec dostával v Haagskom tribunáli dobrú starostlivosť, ale starostlivosť nie je to isté ako liečba. Môžete dať človeka do sedemhviezdičkového hotela a dať mu to najlepšie jedlo a najlepšiu starostlivosť, ale ak sa s ním zaobchádzate nesprávne, nemôžete ho zachrániť,“ vyhlásil.

Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) odsúdil Mladiča v roku 2017 na doživotie za genocídu a vojnové zločiny počas vojny v Bosne v 90. rokoch. Po 16 rokoch strávených na úteku ho zadržali v Srbsku v roku 2011.

Mladič bol zodpovedný za obliehanie Sarajeva a masakre v Srebrenici z roku 1995, kde bolo zavraždených osemtisíc bosnianskych mužov a chlapcov. Medzinárodná justícia to označila za genocídu.

Srbsko minulý rok pochovalo s vojenskými poctami odsúdeného vojnového zločinca Nebojša Pavkoviča. Ten bol v roku 2009 odsúdený na 22 rokov za zločiny proti etnickým Albáncom počas vojny v Kosove v rokoch 1998–99. (TASR, AFP, AP, TANJUG)