Tvrdí to Asociácia súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ).

Tým sa podľa nej úplne popiera doterajšie tvrdenie o nedostatku miest v MŠ a potrebe masívnej investície. Ministerstvo školstva odmieta tvrdenie, že štát plošne staval MŠ v obciach, kde o ne nebol záujem. Uviedli to z odboru komunikácie a marketingu rezortu školstva.

„Podľa údajov ministerstva školstva je k 25. júnu v SR voľných 21 361 miest v MŠ. Toto je oficiálna štatistika, ktorú zverejnilo ministerstvo po vyhodnotení voľných miest automatom v rámci ePrihlášok,“ uviedla ASŠŠZ.

Zároveň asociácia tvrdí, že pri zhruba 42-tisíc živých narodených deťoch ide o takmer polovicu populačného ročníka neobsadených miest.

Poukázali aj na voľné miesta v štátnych MŠ, ktorých je okolo 18-tisíc, v neštátnych MŠ ide o zhruba tritisíc voľných miest.

„Každé miesto v štátnych MŠ však musíme platiť z daní daňových poplatníkov. V období konsolidácie sa tak pýtame, či je toto hospodárne a efektívne riešenie. Je možné urobiť efektívnu konsolidáciu spojením štátnych MŠ a optimalizovaním nákladov štátu a samospráv tak, aby sa peniaze nevyhadzovali na prázdne miesta,“ poznamenala asociácia.

ASŠŠZ poukázala na to, že konsolidácia by mala byť v prvom rade na strane štátu a ten by mal rozumne a hospodárne nakladať s peniazmi daňových poplatníkov.

„Štát by mal zasiahnuť, skonsolidovať svoje zdroje a vynakladať ich tak, aby boli účelné a pomáhali svojim občanom. A nie nakupovať drahé budovy, stavať škôlky v obciach bez detí a potom nariekať, ako im súkromníci za drahé peniaze berú deti,“ dodala ASŠŠZ.

Ministerstvo školstva uviedlo, že projekty na rozšírenie kapacít nevznikali tak, že by ministerstvo určovalo obciam a mestám, kde majú nové miesta vytvárať.

„O finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR žiadali samotní zriaďovatelia na základe potrieb, ktoré identifikovali vo svojom území. Ministerstvo im prostredníctvom plánu obnovy umožnilo tieto potrebné kapacity vybudovať. Údaj o viac ako 21-tisíc voľných miestach preto nemožno interpretovať tak, že Slovensko má automaticky 21-tisíc nadbytočných miest v MŠ,“ poznamenali z rezortu školstva.

Pri hodnotení investícií je podľa ministerstva dôležité zohľadniť obdobie, na ktoré sa kapacity budujú. MŠ sa nestavia na jeden školský rok ani podľa jedného demografického údaja.

„Od roku 2027 sa postupne rozširuje povinné predprimárne vzdelávanie na štvorročné deti a od roku 2028 aj na trojročné deti,“ spresnili z ministerstva. Do potreby kapacít zároveň podľa ministerstva vstupuje migrácia, presuny obyvateľstva medzi regiónmi a rastúci záujem rodičov umiestňovať do materských škôl aj mladšie ako trojročné deti. Zaškolenosť dvojročných detí bola vlani približne 40 percent.

„Cieľom ministerstva nie je budovať nové MŠ bez ohľadu na reálnu potrebu. Úlohou štátu je vytvoriť podmienky, aby tam, kde zriaďovatelia identifikujú nedostatok kapacít a vedia ho preukázať, mohli potrebné miesta pre deti vytvoriť,“ objasnili z ministerstva.

Rezort odmieta zjednodušenie, že investície do rozšírenia kapacít boli „vyhodenými peniazmi“. Podľa nich „išlo o investície realizované na základe konkrétnych žiadostí zriaďovateľov a potrieb jednotlivých území, ktoré zároveň pripravujú systém na rozšírenie povinného predprimárneho vzdelávania v nasledujúcich rokoch.“ (TASR)