Strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) je deštruktívna sila, ktorá chce Nemecko destabilizovať.
V parlamentnej rozprave k návrhu štátneho rozpočtu to dnes povedal kancelár Friedrich Merz.
Sľúbil, že jeho vláda bude pokračovať v začatých reformách, niektoré ich detaily ale možno prehodnotí. Spolupredsedníčka najväčšej opozičnej strany AfD Alice Weidelová povedala, že v nedeľňajších voľbách v Sasku-Anhaltsku voliči vyslali jasný signál, že má Merzova vláda skončiť.
Krajinské voľby vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko vyhrala v nedeľu (6. 9.) strana AfD, ktorú krajinská tajná služba už v roku 2023 označila za preukázateľne pravicovo extrémistickú.
Získala 43,8 percenta hlasov, nedosiahla však na väčšinu mandátov. Merzova Kresťanskodemokratická únia (CDU) získala len 17,2 percenta hlasov, oproti voľbám spred piatich rokov stratila takmer 20 percentuálnych bodov.
Merz v stredu (9. 9.) AfD označil za „deštruktívnu silu“, ktorá chce Nemecko len destabilizovať. Pripomenul, že AfD nedosiahla v Sasku-Anhaltsku svoj cieľ získať väčšinu mandátov v krajinskom sneme, čo by jej umožnilo zostaviť jednofarebnú vládu. „Nikde v Nemecku s vašou politikou väčšinu nezískate,“ dodal.
Merz v prejave, ktorý v Spolkovom sneme predniesol pri príležitosti začiatku schvaľovania štátneho rozpočtu, kritizoval zahraničnú, hospodársku či migračnú politiku AfD. Zdôraznil okrem iného, že Nemecko bude naďalej podporovať Ukrajinu v jej obrane proti Rusku. „Pretože bráni aj našu slobodu,“ dodal.
Weidelovú obvinil, že vo vojne na Ukrajine obracia naruby to, kto je obeťou a kto je páchateľom. AfD podľa neho „zjavne naďalej stojí na strane Ruska“.
V migračnej oblasti kritizoval Merz AfD predovšetkým za plány na takzvanú remigráciu. Týmto termínom AfD v súčasnosti označuje súbor opatrení vrátane dôsledných deportácií, návratu utečencov a posilnenia atraktivity krajiny pre Nemcov, ktorí predtým vlasť opustili.
Na krajnej pravici sa však termín používa pre plány na deportáciu miliónov ľudí imigračného pôvodu z Nemecka. Podľa Merza nie sú remigračné plány AfD ničím iným „ako etnickou čistkou podľa pôvodu a farby kože“.
Kancelár sľúbil tiež pokračovanie začatých reforiem. „Musíme byť modernou krajinou, musíme mať moderný priemysel,“ uviedol.
Pripustil však, že niektoré reformy bude potrebné revidovať, ako po voľbách v Sasku-Anhaltsku požaduje okrem iného koaličný partner sociálnej demokracie (SPD). „Samozrejme sa budeme musieť pozrieť na niektoré detaily,“ povedal. Perspektívu treba podľa Merza ponúknuť predovšetkým mladým ľuďom.
Spolupredsedníčka AfD Weidelová v rozprave uviedla, že voľby v Sasku-Anhaltsku ukázali, že si ľudia želajú zmenu politiky. „Čierno-červená koalícia to má za sebou,“ uviedla s odvolaním sa na vládu konzervatívna CDU/CSU a SPD.
AfD vo voľbách do Spolkového snemu v minulom roku získala 20,8 percenta hlasov, je najsilnejšou opozičnou stranou. Na spolkovej úrovni má teraz podľa prieskumov podporu 27 až 29 percent voličov. CDU sa drží v posledných týždňoch okolo 20 až 23 percent.
Spolkový úrad pre ochranu ústavy (BfV), ktorý má funkciu vnútornej tajnej služby, vlani v máji celonemeckú AfD označil za preukázateľne pravicovo extrémistickú. Strana sa kvôli tomu obrátila na súd a ten nariadil, aby ju BfV takto do definitívneho súdneho verdiktu neoznačoval. (ČTK)