Ľudí na hornom Zemplíne opäť vystrašilo zemetrasenie. Opisujú, že v pondelok (14. 9.) večer pred pol ôsmou počuli zvuk pripomínajúci výbuch a neskôr mierne otrasy. Škody zatiaľ hlásené nie sú.
„Bol to zvuk, ako keby niečo buchlo, bomba alebo čo. No a to bolo krátko, možno sekunda, dve. Okná sa zatriasli a trošku stena, manžel vyšiel vonku aj susedia,“ povedala obyvateľka obce Nižná Sitnica Helena.
Asi takto opisujú zemetrasenie obyvatelia Nižnej Sitnice. „V izbe sekretár a veľké sklá, čo zaťahujem, toto sa triaslo. Bála som sa, ani som nechcela ísť spať,“ uviedla obyvateľka obce Mária.
Zemetrasenie so silou 2,1 malo epicentrum medzi obcami Ďapalovce, Nižná Sitnica a Jankovce. Jeho ohnisko sa nachádzalo v hĺbke zhruba len dvoch kilometrov. To bol dôvod, prečo ho ľudia zaregistrovali.
Zemetraseniu na hornom Zemplíne sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Ivana Leferovičová:
„Plytké zemetrasenia s magnitúdou dve a viac môžu byť cítiteľné. Keby toto zemetrasenie bolo v hĺbke desiatich kilometrov, pravdepodobne nikto to nepocíti,“ ozrejmil vedúci Oddelenia seizmológie Slovenskej akadémie vied Kristián Csicsay.
Vrátili sa v spomienkach
Pondelňajšie otrasy zaznamenali aj v neďalekých Jankovciach, Lukačovciach či Ďapalovciach. Práve táto lokalita si pamätá ničivé zemetrasenie.
„Mali strach, lebo zase sa vrátili spomienky. Nikto nehlásil nejakú škodu, akurát psychika sa u ľudí prejavila, lebo už toho majú dosť,“ uviedol starosta obce Nižná Sitnica Stanislav Rakár.
„Už som chystala doklady, kabelku, že už budeme utekať,“ opisuje obyvateľka Nižnej Sitnice.
Deviateho októbra uplynú od udalosti tri roky. Práve pre časový odstup seizmológ nepovažuje pondelkovú udalosť za takzvaný dotras.
„Keď došlo k zemetraseniu pred troma rokmi, tak v zdrojovej zóne sa začalo žiť. Došlo k viacerým dotrasom a novým zemetraseniam, ktoré sú dôsledkom,“ vysvetlil Csicsay.
Ako príklad uvádza silné zemetrasenie z 18. storočia, ktoré zažilo Komárno. „Aj sto rokov po zemetrasení ešte bola seizmická aktivita zvýšená v regióne,“ dodal.
