Veľvyslanci sa opäť stretnú v utorok (22. 9.) ráno v Bruseli

Platnosť sankčného zoznamu, ktorý zahŕňa približne 3 000 osôb a subjektov zodpovedných za narúšanie územnej celistvosti, zvrchovanosti a nezávislosti Ukrajiny, uplynie o polnoci z utorka na stredu (23. 9.).

Členské štáty musia obnovenie schváliť jednomyseľne. Veľvyslanci členských štátov pri EÚ pritom v pondelok popoludní podľa diplomatických zdrojov agentúr Reuters, AFP či DPA dosiahli dohodu na kompromise, ktorý predstavilo írske predsedníctvo v Rade EÚ.

Dohoda počítala s vyradením ruských podnikateľov Ališera Usmanova a Michaila Fridmana zo zoznamu výmenou za predĺženie sankčného režimu o 36 mesiacov. Cieľom bolo predísť podobným patovým situáciám pri ďalšom obnovovaní sankcií.

Vyradenie oboch miliardárov zo sankčného zoznamu dlhodobo presadzovalo Slovensko, uviedla stanica Euronews. Francúzsko sa v uplynulých dňoch pripojilo k požiadavke na vyradenie Usmanova, pričom svoju pozíciu odôvodňovalo otázkami národnej bezpečnosti. Luxembursko zasa požadovalo, aby v prípade vyradenia Usmanova bol zo zoznamu vyradený aj Fridman.

Francúzska požiadavka na vyradenie Usmanova podľa medializovaných informácií súvisela s rokovaniami o prepustení francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane. Paríž však túto súvislosť verejne nepotvrdil a svoju pozíciu odôvodňoval národnou bezpečnosťou. Popoludňajšiu dohodu kritizovala Ukrajina.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil ich vyradenie za neprijateľné a uviedol, že vysiela Moskve nesprávny signál. Podľa neho by EÚ mala naopak sankcie sprísniť a rozšíriť zoznam sankcionovaných osôb.

„Usmanov a Fridman boli na sankčný zoznam zaradení preto, že sú súčasťou ruského agresívneho režimu, ktorý vedie agresívnu vojnu proti Ukrajine. Čo sa zmenilo? Nič,“ napísal Sybiha na sociálnej sieti X.

Podľa vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa sa o tomto návrhu s Kyjevom nikdy nerokovalo. Uviedol, že rozhodnutie vyvoláva obavy z vytvorenia nebezpečného precedensu, ktorý by mohol do budúcnosti priniesť neistotu pri uplatňovaní sankčnej politiky EÚ.

Sankčný režim zahŕňa okrem iného zmrazenie majetku a zákaz cestovania do EÚ. Jeho platnosť sa mala pôvodne skončiť 15. septembra. Členské štáty ho následne dočasne predĺžili do 22. septembra, aby získali čas na dosiahnutie dohody. (TASR, Reuters)