Nasadila ich v lokalitách s vysokou mierou kriminality.

Počas prvých štyroch týždňov sa kamery doladia v okolí Kottbusser Tor, než sa začnú aktívne využívať aj v ďalších mestských štvrtiach s vysokou mierou kriminality. Ich technológia sa nezameriava na rozpoznávanie tvárí, ale využíva „priestorovú umelú inteligenciu“ a analyzuje pohyb, aby mohla upozorniť na potenciálne zločiny a násilné činy.

Podľa polície budú kamery pripojené k neaktívnym obrazovkám, ktoré zobrazia snímaný priestor iba v prípade, že AI zaznamená podozrivý pohyb. „Systém dokáže rozoznať, či niekto iba spadol alebo či kopol do lopty“, čím sa bude predchádzať falošným poplachom.

„Násilné situácie a škody budú zaznamenané automaticky a zobrazené polícii, ktorá rozhodne, či je potrebné reagovať.“ Plány polície vyvolali odpor niektorých skupín, ktoré sa obávajú nadmerného štátneho dohľadu. Polícia sa bráni, že budú dodržané nemecké predpisy o ochrane osobných údajov.

Medzi kritikov patrí aj strana Ľavica, ktorá vyhrala v nedeľu (20. 9.) voľby v spolkovej krajine Berlín. Na konci augusta strany Ľavica a Zelení podali spoločný návrh na preskúmanie ústavnosti zákona, ktorý umožňuje projekt dohľadu s pomocou umelej inteligencie a udeľuje polícii aj ďalšie nové právomoci.

„Mohla by vzniknúť obrovská superdatabáza, ktorá by prekonala všetky hranice právneho štátu,“ uviedli vtedy v spoločnom vyhlásení. „Je úplne nejasné, aké údaje by sa mohli v budúcnosti spracúvať a na aké účely,“ vyhlásili strany. (TASR, AFP)