Odchod amerických vojakov oslavujú ako víťazstvo Irán a jeho spojenci, ktorí majú na dianie v krajine významný vplyv.

Prítomnosť amerických vojakov bola uzavretá na základe dohody s Bagdadom v roku 2024 administratívou prezidenta Joea Bidena, v ktorej napĺňaní pokračuje aj súčasná vláda prezidenta Donalda Trumpa.

Ukončenie americkej vojenskej prítomnosti môže podľa irackých bezpečnostných expertov poskytnúť voľné pole pôsobnosti Teheránu a zároveň umožniť návrat ďalších nepriateľov USA, vrátane takzvaného Islamského štátu (IS).

Spojené štáty v roku 2003 uskutočnili inváziu do Iraku, pri ktorej zvrhli režim prezidenta Saddáma Husajna. Počas následnej dlhoročnej okupácie americká armáda a jej spojenci čelili ozbrojenému povstaniu sunnitských aj šiitských milícií.

Na konci roka 2011 sa USA z Iraku stiahli, avšak americké jednotky sa do krajiny vrátili o tri roky neskôr v reakcii na vzostup IS, ktorý dobyl v Iraku a susednej Sýrii rozsiahle územia, na ktorých vyhlásil chalífát. Do boja proti IS sa zapojili aj proiránske šiitské milície, z ktorých niektoré tento rok útočili na americké základne a ďalšie objekty USA, vrátane diplomatických misií.

Hoci má odchod amerických vojsk z Iraku v krajine širokú podporu, časť Iračanov považuje stiahnutie za predčasné, a to práve s ohľadom na predpokladané posilnenie postavenia proiránskych milícií.

„Všetci Iračania sa usilujú o plnú suverenitu, to žiadny Iračan nerozporuje. Ale myslím, že stiahnutie týmto spôsobom a vytvorenie vákua je to, čoho sa všetci Iračania obávajú,“ povedal agentúre Reuters Abdar Rahmán Zubáí, sunnitský kmeňový vodca vo Fallúdži, ktorá bola v čase americkej okupácie jednou z bašt protiamerického povstania.

Podľa kurdského veliteľa Sirvána Bárzáního chýbajúce americké spravodajské informácie, logistická podpora a drony umožnia IS prekupiť svoje sily. Hoci bol IS v minulosti porazený a chalífát územne zanikol, spiace bunky naďalej v Iraku i Sýrii pôsobia, pričom zdroje z irackých spravodajských služieb uviedli, že jedna z buniek plánovala samovražedné útoky, ktoré mali byť spáchané súbežne so stiahnutím amerických vojakov. IS sa podľa plukovníka Chálida Bajátího snaží vyslať signál, že zoskupenie je naďalej v plnej sile a je schopné vykonávať „krvavé útoky“.

Odchod amerických jednotiek naopak privítal a podporuje Teherán. Podľa podpredsedu výboru pre národnú bezpečnosť iránskeho parlamentu Amíra Hejáta Mokaddama potom bude Irak trvalo bezpečným miestom. Iracký bezpečnostný analytik Džásim Bahadlí, ktorý sa zameriava na štúdium proiránskych milícií, uviedol, že americká vojenská prítomnosť predstavovala po dlhé roky protiváhu iránskeho vplyvu v krajine. Agentúra AFP v minulosti uviedla, že v Iraku sa dlhodobo stretávajú záujmy USA a Iránu, pričom každá iracká vláda musí prístup k nim neustále vyvažovať.

Streda bola zároveň až do minulého týždňa posledným dňom, dokedy mali podľa nariadenia irackej vlády zložiť zbrane všetky neštátne ozbrojené skupiny, vrátane proiránskych milícií. Iracký premiér Alí Zajdí ich odzbrojenie spájal práve s dátumom odchodu amerických jednotiek, pretože milície podmieňovali svoje odzbrojenie ukončením americkej vojenskej prítomnosti v krajine. Minulý týždeň Zajdí však podľa stanice Deutsche Welle lehotu na ich úplné odzbrojenie a integráciu do štátnych inštitúcií posunul na 30. júna 2027. (ČTK, Reuters)