Zamestnanosť by sa v takom prípade prepadla o 4,4 percenta.

V ďalších rokoch by síce ekonomika rástla, aj v roku 2030 by však bola stále výrazne pod svojim potenciálom. Vyplýva to z teoretického scenára, ktorý v rámci aktuálnej prognózy prepočítal Inštitút finančnej politiky (IFP) ministerstva financií. Vyrovnaný rozpočet požaduje pri vysokých úrovniach verejného dlhu ústavný zákon o dlhovej brzde.

Inštitút upozornil, že vplyv vyrovnania bilancie rozpočtu na ekonomiku závisí od technických predpokladov konsolidácie. Predpokladá, že k vyrovnaniu rozpočtu by došlo na výdavkovej strane. Vláda by v takom prípade bola nútená výrazne znížiť zamestnanosť vo verejnom sektore, medzispotrebu a investície. Scenár vychádza z predpokladu, že tieto tri položky by sa na konsolidácii podieľali rovnakým dielom. Naopak, neuvažuje so znižovaním miezd vo verejnom sektore ani s obmedzovaním sociálnych transferov.

„V prvom roku by ekonomika poklesla o 3,7 percenta a zamestnanosť by sa znížila o 4,4 percenta. Udržanie vyrovnaného rozpočtu by si vyžadovalo ďalšie konsolidačné opatrenia v ďalších rokoch, ktoré by kompenzovali najmä vyprchanie dočasných opatrení (zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré je v platnosti od roka 2024) a očakávaný nárast výdavkov na obranu,“ priblížil IFP.

Verejný sektor by v tomto prípade muselo opustiť 120-tisíc osôb. Títo ľudia by si postupne nachádzali zamestnanie v súkromnom sektore. „Očakávame však, že v roku 2030 by zamestnanosť bola oproti základnému scenáru stále nižšia o 90-tisíc ľudí,“ doplnil inštitút.