Informovala o tom organizácia Rady Európy na ochranu ľudských práv.

Z celkového počtu vyše 195-tisíc žiadostí o náhradu škody, ktoré boli predložené od otvorenia registra v Haagu v roku 2024, už bolo prijatých približne 65-tisíc, pričom zvyšné prípady sa momentálne posudzujú.

Rada Európy uviedla, že žiadosti je v súčasnosti možné podávať v 43 rôznych kategóriách. Tie siahajú od straty na ľudských životoch či zranení až po odopretie lekárskej starostlivosti a vzdelania, ako aj vplyvy na životné prostredie a prírodné zdroje.

„Register škôd pre Ukrajinu predstavuje právnu pamäť tejto nespravodlivej vojny,“ vyhlásil generálny tajomník Rady Európy Alain Berset. Podľa šéfa tejto inštitúcie sídliacej v Štrasburgu ide o „prvý krok k ucelenému systému odškodnenia Ukrajiny a jej obyvateľov za hrubé nespravodlivosti, ktoré utrpeli“.

V rámci reparačného programu Rady Európy, ktorý Rusko odmietlo, by mala vzniknúť Medzinárodná komisia pre nároky Ukrajiny. Jej úlohou bude preskúmať jednotlivé žiadosti a rozhodnúť o výške odškodného. Dohovor o zriadení tejto komisie podpísalo 39 štátov a Európska únia, pričom deväť krajín a EÚ ho už aj ratifikovalo.

Okrem toho 34 zo 46 členských krajín Rady Európy, spoločne s Kostarikou a Austráliou, oznámilo zámer stať sa súčasťou budúceho tribunálu. Ten má súdiť ruskú inváziu spustenú vo februári 2022, ktorá sa stala najhorším konfliktom v Európe od druhej svetovej vojny.

Rusko, ktoré bolo po začiatku invázie z Rady Európy vylúčené, vyhlásilo, že budúci tribunál neuzná, dodala AFP. (TASR, AFP)