ktoré boli pred viac ako pol storočím nájdené v susednom Grécku.

Samuel vládol v rokoch 997 až 1014 a patril k najvýznamnejším bulharským panovníkom stredoveku. Návrat pozostatkov je súčasťou širšej dohody, ktorú minulý mesiac podpísali v Aténach ministri kultúry oboch krajín. V rámci dohody sa Bulharsko zaviazalo vrátiť Grécku artefakty odvezené z gréckych kláštorov a kostolov do Sofie v roku 1917 počas prvej svetovej vojny.

Snaha bulharského štátu o navrátenie cárových pozostatkov siaha do roku 1965. Grécki archeológovia ich vtedy našli v bazilike, ktorú Samuel nechal postaviť na ostrove Ajos Achillios v Malom Prespanskom jazere.

V bulharskej národnej tradícii je cár Samuel vnímaný ako symbol štátnej nezávislosti a odporu proti Byzancii, s ktorou viedol dlhoročné vojny. Jeho odkaz je zároveň predmetom sporov, pretože si ho ako svojho panovníka nárokuje tiež Severné Macedónsko.

Rakvu s cárskymi pozostatkami v Sofii privítali tisícky Bulharov. Sprievod rakvu sprevádzal do kostola svätej Sofie, kde bol cár Samuel údajne pokrstený. Tam boli pozostatky uložené do bieleho mramorového sarkofágu.

„Viac ako tisíc rokov po svojej smrti sa cár Samuel vracia k svojmu ľudu, aby naveky zostal v Bulharsku,“ uviedol patriarcha Daniel, ktorý je hlavou bulharskej ortodoxnej cirkvi. (ČTK, AP)