Vláda Konžskej demokratickej republiky včera obvinila bývalého prezidenta Josepha Kabilu z prípravy „rozsiahleho útoku“.
Dôvodom je spojenectvo, ktoré uzavrel s ozbrojenou skupinou M23 podporovanou Rwandou v boji proti vládnym jednotkám.
Kabila sa „rozhodol formalizovať svoj rozsiahly útok proti republike“, povedal hovorca vlády Patrick Muyaya. „Rozhodnutie siahnuť po zbraniach znamená zabíjať Konžanov pre územie,“ dodal.
„Chcú založiť hnutie, aby sa navonok prezentovali v novom svetle, no v skutočnosti poznáme ich zámery, ich zvrátené plány aj spôsob konania,“ uviedol Muyaya v rozhovore. „Aktéri zostávajú rovnakí a rovnaká zostáva aj povaha tohto hnutia,“ dodal.
Kabila v pondelok (12. 10.) vytvoril alianciu s M23 a postavil sa na čelo nového zoskupenia, čím prevzal priamejšiu úlohu v povstaní, ktoré sužuje nestabilnú východnú časť Konžskej demokratickej republiky.
Nové zoskupenie s názvom Front za obnovu národa (FRN) sa predstavilo ako „politicko-vojenská“ organizácia, ktorá chce spojiť svoje sily, zdroje a prostriedky s cieľom „ukončiť tyraniu všetkými dostupnými prostriedkami vrátane použitia sily“. Na čele organizácie má stáť Kabila, pričom predstavitelia M23 budú zastávať funkcie jeho zástupcov.
Kabilu pred rokom v neprítomnosti odsúdili na trest smrti za „spoluúčasť“ s M23. Päťdesiatpäťročného Kabilu, ktorý stál na čele krajiny v rokoch 2001 až 2019, konžské úrady obviňujú, že stál pri zrode Aliancie rieky Kongo (AFC), dnes už rozpusteného politického krídla M23. Kabila tieto obvinenia odmieta.
Po niekoľkých rokoch v zahraničí sa Kabila v máji 2025 opäť objavil v Gome, významnom meste na východe krajiny, ktoré v súčasnosti ovláda M23. Odvtedy pravidelne navštevuje územia kontrolované povstalcami.
Začiatkom roka 2025 viedla ofenzíva M23 a rwandskej armády na východe KDR k dobytiu miest Goma a Bukavu. Odvtedy sa frontová línia stabilizovala, boje však pokračujú a miestami sú intenzívne. Zahŕňajú aj útoky dronmi a delostrelecké ostreľovanie, najmä v provincii Južné Kivu. (TASR, AFP)