Mjanmarsko v súčasnosti vedie druhú najintenzívnejšiu vojnu s dronmi na svete. Prvá je medzi Ruskom a Ukrajinou. Drony, ktoré poskytli opozícii výhodu v prvých rokoch občianskej vojny, sú teraz jednou zo zbraní, ktoré najviac uprednostňuje druhá strana, mjanmarská vojenská junta, ktorá v roku 2021 zorganizovala prevrat a zrušila vládu líderky Aun Schan Su Ťij.
V roku 2023 bola armáda zodpovedná iba za päť percent útokov dronmi zaznamenaných v krajine. Od júna 2025 sa tento podiel zvýšil na 71 percent a tieto útoky sú čoraz častejšie zamerané na civilistov, vyplýva z analýzy denníka El País.
Od prevratu v roku 2021 boli v Mjanmarsku drony použité pri 6 215 incidentoch. Po prevrate, ktorý armáda násilne potlačila, sa zbraní chytili mladí ľudia. Pridali sa k ľudovým obranným silám a etnickým armádam, ktoré nemajú riadne vzdušné sily.
Dronovej vojne v Mjanmarsku sa v Čítaní zo zahraničnej tlače venovala redaktorka Miroslava Neira Cuellar Hospodárová:
Najprv si preto poľnohospodárske drony z Číny určené na postrekovanie plodín upravili tak, aby boli schopné odpaľovať mínometné granáty na kasárne a armádne konvoje.
Vláda v roku 2024 situáciu otočila, aj ona kúpila poľnohospodárske drony z Číny, ale okrem toho aj ruské prieskumné drony a rušičky. Čína hľadá bezpečnosť pozdĺž svojich hraníc a opozícia, rozdelená do viac ako stovky ozbrojených skupín, jej to nevie zaručiť, myslia si analytici.
Doplnok k letectvu
Peking preto najnovšie viditeľne podporuje juntu, pomáha jej posilňovať, zhodujú sa viacerí analytici. Odboj nezaostáva. Cez optické vlákna útočí dronmi za asi 700 eur na najdrahšie položky v mjanmarskom arzenáli. Lietadlá, z ktorých každé stojí asi 13 miliónov eur.
Junta drony používa ako doplnok k letectvu, ale až 40 percent útokov smeruje proti civilistom, upozorňujú vojenskí experti. Drony tam však priebeh vojny nerozhodnú. Zvyšujú len riziko dlhodobej patovej situácie a vojna bude smrteľnejšou pre civilistov, uzatvára El País.
