Vyplýva to zo správy Inštitútu pre migračnú politiku.

Len 20 percent zo všetkých deportácií počas uvedeného obdobia sa týkalo osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené za trestný čin, tvrdí americký think-tank. Spomedzi deportovaných prisťahovalcov, ktorí žili v USA najmenej dva roky, nemalo 71 percent záznam o odsúdení za trestný čin.

Na základe správy je celkový počet deportácií v porovnaní s administratívou exprezidenta Joea Bidena a prvým funkčným obdobím Trumpa medziročne vyšší, no stále je tento počet výrazne pod úrovňou, ktorá bola bežná začiatkom tohto storočia.

Približne 59 percent (580-tisíc prípadov) z celkového počtu deportácií počas Trumpovho druhého obdobia v úrade tvorili nútené vyhostenia. Ďalších 30 percent (300-tisíc) boli návraty v rámci presadzovania imigračných predpisov a 11 percent (110-tisíc) predstavovalo administratívne návraty.

Prezident tvrdí, že cieľom sprísnenia imigračnej politiky a deportácií je zvýšiť bezpečnosť v USA.

Tieto represívne opatrenia podľa obhajcov ľudských práv porušujú právo na riadny súdny proces a slobodu prejavu. Zároveň vytvorili nebezpečné prostredie, najmä pre etnické menšiny, ktoré majú obavy z rasového profilovania.

Ministerstvo vnútra v utorok uviedlo, že Trumpova administratíva zrušila viac než 300.000 víz počas druhého funkčného obdobia prezidenta. Týkalo sa to najmä propalestínskych demonštrantov protestujúcich proti útokom Izraela na Pásmo Gazy, ako aj cudzincov pre komentáre na sociálnych sieťach týkajúce sa vraždy amerického konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Snahy Trumpovej vlády o deportácie viedli k viacerým právnym sporom, ktoré sa skončili s rôznymi výsledkami, pripomína Reuters. (TASR, Reuters)