Vládna koalícia má záujem otvoriť na schôdzi parlamentu aj prezidentom vetované zákony. Ide napríklad o covidové amnestie, novelu zákona o hazardných hrách či zákon o potravinách. Kým pri niektorých podľa koaličných poslancov už panuje zhoda, iné považujú za bezpredmetné. Opozícia tvrdí, že ani koalícia nevie, čo sa napokon podarí prerokovať.
Zo schôdze na schôdzu už vyše roka prekladajú poslanci prezidentom vetované covidové amnestie. Peter Pellegrini nesúhlasil s plošným odškodnením všetkých, ktorí počas pandémie dostali pokutu. Medzi nimi boli podľa neho aj ľudia, ktorí vedome porušovali platné opatrenia.
Prezidentom vetovaným zákonom sa v relácii Rádiožurnál venovala redaktorka Simona Gablíková:
Tibor Gašpar (Smer-SD) uviedol, že koalícia o nich ešte diskutuje. „Nie je ešte definitívne zrejmé, ako sa vyrovnáme s týmto zákonom vráteným pánom prezidentom,“ uviedol.
Pri zákone o potravinách je to už jasné. Prílepok týkajúci sa výroby a predaja liehu, ktorého vypustenie prezident žiadal, podľa Tibora Gašpara odstránia.
Vyjadril sa tiež k zákonu o hazarde. „Z môjho pohľadu je celý zákon už dnes bezpredmetný, pretože v zásade sa tam upravovali nejaké veci, ktoré medzičasom boli riešené plynutím času,“ povedal Gašpar.
Ústavná povinnosť zákon prerokovať
Zuzana Mesterová (PS) pripomína, že vládna koalícia má aktuálne ako-tak 76 hlasov. „To znamená, že pri vetovaných zákonoch by museli všetci 76 dôsledne hlasovať. Ak budú mať dohodu, asi niečo prejde. Vyzerá to tak, že nie sú schopní sa dohodnúť na viacerých veciach,“ skonštatovala.
Ústavný súd ešte v roku 1994 povedal, že po vrátení zákona s pripomienkami vzniká Národnej rade SR ústavná povinnosť takýto zákon opätovne prerokovať.
„Je potom vecou jej autonómie, či vetovaný zákon prerokuje ihneď, alebo až na konci volebného obdobia. No pokiaľ by tak neurobila vôbec, potom ústavný príkaz nesplní,“ vysvetlil ústavný právnik Vincent Bujňák. Schôdza pokračuje v utorok 3. novembra.
