Proti myšlienke normalizácie vzťahov medzi Fínskom a Ruskom sú podľa výsledkov prieskumu dve tretiny Fínov.

V rámci vekových skupín nie sú žiadne veľké rozdiely.

V prieskume agentúry Ilta-Sanomat išlo pod pojmom normalizácia o diplomatické, ekonomické a medziľudské vzťahy medzi oboma krajinami, aby sa v určitom okamihu v budúcnosti obnovili do pôvodného stavu. Približne štvrtina opýtaných podporuje začatie tohto procesu. Písala o tom fínska verejnoprávna spoločnosť YLE.

Väčšina v každej vekovej skupine je proti začatiu normalizácie. Prieskum uskutočnila spoločnosť Taloustutkimus koncom októbra na vzorke viac ako 1 100 ľudí prostredníctvom online panelu. Jeho chybovosť je približne tri percentuálne body v oboch smeroch.

Fínsko uzavrelo svoju východnú hranicu s Ruskom koncom roka 2023, pretože podľa jeho názoru Moskva tadiaľ v rámci hybridnej operácie úmyselne posielala na jeho územie migrantov.

Fínske vedenie zdôraznilo, že nedávny telefonát prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra Jonasa Gahra Støreho s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nenaznačuje začiatok normalizácie vzťahov s Moskvou.

Fínsko bolo viac než storočie autonómnym veľkokniežatstvom Ruskej ríše. Po jej rozpade a osamostatnení v roku 1917 proti nemu Sovietsky zväz viedol v rokoch 1939–40 Zimnú vojnu, po ktorej stratilo asi jedenásť percent územia. Na konci druhej svetovej vojny muselo odstúpiť Sovietskemu zväzu aj región Petsamo, čím stratilo prístup k Barentsovmu moru a Severnému ľadovému oceánu.

Politiku vojenskej nezúčastnenosti Fínsko zásadne zmenilo po ruskej invázii na Ukrajinu z 24. februára 2022. O členstvo v NATO požiadalo 17. mája 2022 a členom Aliancie sa stalo 4. apríla 2023. (TASR, YLE)