Európska komisia v správe kritizuje Srbsko za nedostatok pokroku v prístupových rokovaniach o členstve v EÚ.

Nová vláda, ktorá vzíde z nedávnych parlamentných volieb, má však podľa komisie šancu tento trend zvrátiť.

EK v správe o pokroku jednotlivých kandidátov na členstvo v EÚ konštatuje, že Srbsko nedosiahlo v rozhovoroch „žiadny podstatný pokrok“. Týka sa to okrem iného zosúlaďovania Srbska s únijnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou, ktoré podľa komisie „zostalo na nízkej úrovni“.

V parlamentných voľbách v Srbsku z 25. októbra jednoznačne zvíťazila kandidátka študentského hnutia nad koalíciou dlhoročného vodcu krajiny Aleksandara Vučiča, ktorému kritici vyčítajú autoritárske sklony. Pod jeho vedením síce Srbsko deklarovalo vstup do EÚ za svoj strategický cieľ, zároveň však udržiavalo úzku spoluprácu s Ruskom a Čínou. Kritici počas jeho vlády opakovane upozorňovali na úpadok vlády práva v krajine.

„Parlamentné voľby v Srbsku poskytli novozvolenej vláde silný mandát na vykonávanie reforiem. Pokrok na ceste k pristúpeniu k EÚ bude závisieť od úsilia nastupujúcej vlády zvrátiť negatívne trendy,“ uviedla komisia.

Srbsko pod Vučičovým vedením cez opakované naliehanie EÚ odmietalo okrem iného zaviesť protiruské sankcie za inváziu Moskvy na Ukrajinu. Reformy potrebné na členstvo v EÚ prakticky nevykonávalo.

Nová vláda študentského hnutia bude podľa EK musieť preukázať „jasné a jednoznačné odhodlanie k hodnotám EÚ“ a tiež snahu o zladenie svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a dobré susedské vzťahy a ich normalizáciu.

EÚ tlačí na Srbsko a Kosovo, ktoré v roku 2008 jednostranne vyhlásilo nezávislosť od Belehradu, aby normalizovali svoje vzťahy. Tento proces v posledných rokoch ustrnul a napätie medzi oboma susedmi naopak skôr rástlo.

Zahraničnopolitický program, ktorý v uplynulých dňoch zverejnilo študentské hnutie, vo väčšine oblastí nadväzuje na Vučičovu politiku: presadzuje vojenskú neutralitu Srbska, odmieta nezávislosť Kosova a chce zachovať tradičné partnerstvo s Ruskom bez zavádzania sankcií.

EÚ označuje za najvýznamnejšieho hospodárskeho partnera Srbska a chce prehlbovať spoluprácu s európskymi štátmi a inštitúciami, výslovne sa však nehlási k členstvu v EÚ.

Európska komisia v súbežných hodnotiacich správach ocenila Čiernu Horu, ktorá doteraz predbežne uzavrela 21 z 33 prístupových kapitol a pri súhlase členských štátov by mohla zvyšné uzavrieť do konca tohto roka.

Albánsko podľa EK pokračuje v reformách, ich úspešné uvádzanie do praxe však vyžaduje „inkluzívny politický dialóg“. Vyzvala tak na rokovania medzi vládou dlhoročného premiéra Ediho Ramu a časťami občianskej spoločnosti, ktoré sa už niekoľko mesiacov zúčastňujú na protivládnych demonštráciách.

Pri Severnej Macedónsku kritizuje EK neuskutočnenie sľúbených ústavných zmien a nedostatočné posilňovanie právneho štátu. Bosna sa podľa komisie od členstva čoraz viac vzďaľuje, správa si všíma zosilnené nacionalistické rétoriky a protiúnijné postoje v čase pred tohtoročnými všeobecnými voľbami. Kosovo pre dlhú inštitucionálnu krízu pozastavilo reformy, komisia však ocenila pokrok v boji proti organizovanému zločinu a zosúladenie zahraničnej politiky s EÚ. (ČTK)