Rozpočtová rada predpokladá, že vláda bude musieť v budúcom volebnom období pristúpiť k výraznejšej konsolidácii.

Uviedla to vzhľadom na zlý stav slovenských verejných financií a očakávaný vývoj deficitu.

Bez nej by do konca dekády deficit prekonal šesť percent hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh by sa priblížil k 80-tim percentám HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) očakáva v budúcej konsolidácii výraznú prevahu úsporných opatrení na výdavkovej strane rozpočtu.

„Po zohľadnení štruktúry doterajších konsolidačných balíkov, dlhodobých problémov ekonomiky a výrazne obmedzeného priestoru na príjmovej strane rozpočtu, najmä na zaťažení aktivity, RRZ v rámci takzvaných most-likely prístupu predpokladá, že konsolidácia v rokoch 2028 až 2030 bude vedená výrazne na výdavkovej strane, v pomere 3 ku 1, s významným podielom prorastových opatrení smerujúcich k znižovaniu zaťaženia aktivity,“ konštatovala rada v pondelok zverejnenej makroekonomickej prognóze.

RRZ tiež očakáva, že konsolidácia bude zohľadňovať volebný cyklus a konsolidačné úsilie tak bude v rokoch 2028 až 2030 predstavovať postupne 1,25 percenta, 0,75 percenta a 0,5 percenta HDP. V roku 2030 by tak deficit mohol klesnúť na 3,8 percenta HDP.

Tento konsolidačný plán by slovenskú ekonomiku podľa odhadu RRZ najviac zasiahol v prvom roku budúceho volebného obdobia, kedy by spomalil očakávaný rast o 1,1 percentuálneho bodu (p. b.) na jedno percento.

„Výrazné šetrenie na réžii štátu (medzispotreba, kompenzácie vo verejnej správe) podstatne obmedzia spotrebu verejnej správy aj domácností. Ukončenie poskytovania energodotácií v roku 2028 sa prejaví na vyššej inflácii, ktorá bude dodatočne tlmiť rast reálnych miezd,“ avizovala rada.

V ďalších rokoch podľa nej pocíti dôsledky konsolidácie aj trh práce prostredníctvom nižšej zamestnanosti vo verejnom sektore. Na druhej strane, prorastové opatrenia a nižšie rizikové prirážky podporia investičnú aktivitu firiem a podporia rast zamestnanosti v súkromnom sektore. Negatívny vplyv na hospodársky rast by sa tak mal postupne znižovať na 0,7 p. b. v roku 2029 a 0,6 p. b. v roku 2030. (TASR)