Na hlavný obsah

Senát USA zamietol rezolúciu, ktorej cieľom bolo dosiahnuť, aby Donald Trump ukončil vojnu proti Iránu.

Republikáni opäť obhajovali tento konflikt, ktorý výrazne prispel k ich rozsiahlym stratám v novembrových voľbách do Kongresu.

Snemovňa reprezentantov túto rezolúciu schválila v septembri. Hoci má podľa americkej tlačovej agentúry táto iniciatíva prevažne symbolický charakter, demokrati v priebehu tohto roka opakovane presadzovali hlasovanie o vojne v oboch komorách Kongresu v rámci svojej kampane proti tomuto vojenskému konfliktu.

„Americká verejnosť toho už má dosť,“ povedal demokratický senátor Tim Kaine, ktorý stál na čele snáh o presadenie tejto rezolúcie. „Americká verejnosť má tiež dosť rastúcich cien benzínu a nafty, ako aj ďalších vecí, ktorých ceny stúpli a ktoré Američanov trápia od začiatku tejto vojny,“ vyhlásil.

Hoci republikáni pripúšťajú, že vysoké ceny palív im politicky škodia, tvrdia, že tieto hlasovania odvádzajú pozornosť od dôležitejších otázok. Republikánsky senátor Tim Sheehy pred hlasovaním uviedol, že USA by mali „dokončiť to, čo začali, chrániť svoju krajinu a svojich spojencov“.

Za uznesenie hlasovali s demokratmi aj republikánske senátorky Susan Collinsová a Lisa Murkowská, ako aj republikánsky senátor Rand Paul.

John Fetterman z Demokratickej strany hlasoval s republikánmi proti tejto rezolúcii.

Od začiatku vojny, ktorá vypukla 28. februára po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán, sa Trumpovým republikánskym spojencom podarilo zamietnuť rezolúcie demokratov, jedna z nich však v júni prešla oboma komorami Kongresu.

Trump však túto rezolúciu ignoroval, čo demokratov podnietilo pokračovať v snahe využiť zákon o vojnových právomociach z roku 1973, na dosiahnutie ukončenie konfliktu, ktorý je podľa prieskumov verejnej mienky medzi Američanmi nepopulárny a viedol k rastu cien benzínu a nafty v celých Spojených štátoch, informuje The Guardian.

Hoci by rezolúcia v prípade schválenie nebola predložená prezidentovi na podpis, jej schválenie malo podľa AP predstavovať, silné, hoci len symbolické stanovisko Kongresu a zároveň vyjadrenie nesúhlasu s vojenskými krokmi vlády.

Ústava USA dáva Kongresu právomoc vyhlasovať vojnu, zároveň však prezidentovi priznáva oprávnenie rozhodovať o určitých vojenských operáciách. Spomínaný zákon o vojnových právomociach obmedzuje možnosť prezidenta nasadiť americké ozbrojené sily do ozbrojených konfliktov bez súhlasu Kongresu. Na pokračovanie vojenských operácií po uplynutí 60 alebo 90 dní je potrebný súhlas Kongresu. (TASR, AP, The Guardian)