Titulka

Ide o súvislosť s podvodmi na eurofondoch vo výške niekoľkých miliárd eur.

Brusel 8. júna (TASR) – Vysokopostavení predstavitelia vlády bývalého premiéra Viktora Orbána musia byť vyšetrovaní v súvislosti s podvodmi na eurofondoch vo výške niekoľkých miliárd eur, uviedol šéf maďarského protikorupčného úradu pre bruselský magazín Politico, píše TASR.

Predseda maďarského Úradu pre integritu (IH) Ferenc Pál Biró povedal, že vysokopostavení politici môžu byť a aj musia byť stíhaní za zapojenie do údajného systému systematických podvodov, pri ktorých počas 16-ročnej Orbánovej vlády odčerpávali peniaze z európskych fondov. Informoval o tom bruselský magazín Politico.

Úrad podľa Biróa identifikoval mnoho prípadov, v ktorých boli peniaze prevedené mimo Maďarska, a podľa neho by mali byť teraz repatriované. Biró však neobvinil nikoho konkrétneho z okolia Orbána. Expremiér Orbán a jeho strana Fidesz na žiadosti Politica o vyjadrenie nereagovali.

IH vznikol v roku 2022 v rámci reforiem presadzovaných Bruselom. Je nezávislý od vlády a pravdepodobne bude teraz zodpovedný za pomoc pri rozkladaní korupčných sietí z minulého obdobia, poznamenáva bruselský magazín.

Výzva na vrátenie zmiznutých peňazí prichádza v období, keď sa Orbánov nástupca Péter Magyar snaží presvedčiť Brusel, že Maďarsko je pripravené riadne využiť viac ako desať miliárd eur, ktoré EÚ Budapešti zablokovala pre obavy z porušovania zásad právneho štátu. Magyar tiež opakovane obvinil svojho predchodcu z korupcie.

Tri spoločnosti získali podľa Biróa väčšinu vládnych zákaziek na dodávku tovarov a služieb, ktoré zrejme boli predražené, a za posledné štyri roky za ne vláda zaplatila približne desať miliárd eur. Celkové nadhodnotenie podľa neho mohlo predstavovať 3,5 miliardy eur. Neuviedol však názvy týchto spoločností.

Biró uviedol, že on sám bol terčom politicky motivovaných útokov aj pokusov o korupciu pri vyšetrovaní systému verejného obstarávania. Dodal, že jeho manželke ponúkli zamestnanie s vysokým platom v podstate za nič. Bol tiež obvinený z nenáležitého využívania služobného auta.

Premiér Magyar avizoval zriadenie Národného úradu na vymáhanie majetku (NVVH), ktorého cieľom má byť získanie spreneverených peňazí. Minulý mesiac tiež oznámil, že jeho vláda sa pripojí k Európskej prokuratúre (EPPO), čo Orbán odmietal urobiť. EPPO má právomoc vyšetrovať a stíhať trestné činy týkajúce sa rozpočtu EÚ, ako sú podvody a korupcia. (TASR, Politico)

Cieľom je integrovať trhy s viac ako 700 miliónmi ľudí, niektoré krajiny EÚ však dohodu kritizujú.

Brazílsky senát v stredu (6. 3.) jednomyseľne ratifikoval dohodu o voľnom obchode medzi združením juhoamerických krajín Mercosur a Európskou úniou. Nadviazal tak na rovnaký krok dolnej parlamentnej komory a priblížil dohodu implementácii. Dohoda si kladie za cieľ integrovať trhy s viac ako 700 miliónmi ľudí.

Ako prvé ratifikovali dohodu už 26. februára Uruguaj a Argentína. Brazília je zďaleka najväčšou ekonomikou Mercosuru. Prezident Luiz Inácio Lula da Silva bol jedným z kľúčových podporovateľov dohody, o ktorej sa rokovalo viac ako 25 rokov.

Dohodu ešte musí ratifikovať Paraguaj. Členom bloku Mercosur je aj Bolívia, ktorá však nie je v súčasnej dohode zahrnutá, pretože sa stala členom až v roku 2024 a nebola teda zapojená do rokovaní. K dohode sa bude môcť pripojiť v najbližších rokoch.

Európsky parlament v januári schválil návrh, aby obchodnú dohodu preskúmal Súdny dvor EÚ. Pozastavil tak jej ratifikáciu možno až na jeden a pol roka. Európska komisia však dohodu predbežne uplatňuje.

Dohoda má tiež kritikov, napríklad Francúzsko ju dlhodobo označuje za neprijateľnú. Vyjadruje obavy, že najmä dovoz lacného hovädzieho a hydinového mäsa, cukru alebo kukurice spôsobí veľké straty francúzskym poľnohospodárom. Proti dohode opakovane protestovali farmári v niektorých európskych krajinách. (ČTK, AP)

Prehľad správ si môžete vypočuť v podcaste relácie Rádiožurnál o 12:00.