Demokrat Abdul El-Sayed zvíťazil vo voľbách do Senátu USA za štát Michigan, kde porazil bývalého republikánskeho kongresmana Mikea Rogersa.
El-Sayed sa tak stal prvým moslimom zvoleným do hornej komory amerického Kongresu.
Jeho víťazstvo v tesnom volebnom súboji predstavuje prelomový úspech progresívneho krídla Demokratickej strany. Zároveň pripravilo republikánov o možnosť získať mandát po odchádzajúcom demokratickom senátorovi Garym Petersonovi, informuje Reuters.
Štyridsaťdvaročný El-Sayed, syn egyptských prisťahovalcov, pôsobil vo verejnom zdravotníctve a nikdy nezastával volenú politickú funkciu. Vo svojej kampani sa zameral na znižovanie životných nákladov pracujúcich rodín a obmedzenie vplyvu korporácií na politiku. Súčasťou jeho programu bolo aj zavedenie systému Medicare for All – univerzálneho systému zdravotnej starostlivosti financovaného vládou, ktorý presadzuje progresívne krídlo Demokratickej strany.
El-Sayed sa už pred oznámením výsledkov vyhlásil za víťaza. „Michigan, dokázali sme to,“ povedal vo svojom volebnom štábe v Detroite. „Som hrdý a poctený, že tu môžem stáť ako novozvolený senátor za skvelý štát Michigan,“ dodal.
Mike Rogers – bývalý člen Snemovne reprezentantov a agent Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) – vstupoval do tohto volebného súboja s podporou prezidenta Donalda Trumpa a vedenia Republikánskej strany.
El-Sayeda sa podľa Reuters snažil vykresliť ako radikálneho kandidáta, ktorý sympatizuje s islamským extrémizmom, pričom poukázal na jeho údajné väzby na islamské hnutie Moslimské bratstvo. Demokrati reagovali s tým, že útoky na El-Sayeda vychádzali z islamofóbnych stereotypov.
Rogers vynaložil značné úsilie na získanie podpory židovských voličov, ktorým mohol prekážať nesúhlas El-Sayeda s americkou vojenskou pomocou Izraelu a jeho označenie izraelských krokov v Pásme Gazy za genocídu.
Republikán Rogers sa v posledných týždňoch pred voľbami názorovo rozišiel s prezidentom v otázke vojny v Iráne a obchodného sporu USA s Kanadou. Tvrdil, že ukončenie oboch konfliktov je nevyhnutné na zníženie nákladov pre podniky aj spotrebiteľov.
Pred utorňajšími voľbami mali republikáni v Senáte väčšinu v pomere 53 ku 47 mandátom. Situácia sa po hlasovaní otočila v prospech demokratov, keď podľa AP majú zatiaľ 54 senátorov a republikáni len 43. (TASR, DPA, AP)