Na hlavný obsah

Izrael nahral na internet približne 3,5 milióna fotografií za účelom rozpoznávania tvárí Palestínčanov a sledovania ich pohybu.

Ich osobné údaje boli zhromažďované prostredníctvom invazívnych metód, bez ich vedomia či súhlasu, píše The Guardian.

Z uniknutých dokumentov vyplýva, že rozsiahly katalóg snímok bol presunutý do cloudu v prvých mesiacoch izraelského leteckého bombardovania a pozemnej ofenzívy v Pásme Gazy, ktorá sa začala v októbri 2023 po teroristickom útoku hnutia Hamas na juhu Izraela.

Podľa britského listu snímky nahralo oddelenie izraelskej armády, ktoré už disponuje rozsiahlym súborom fotografií palestínskeho obyvateľstva v Izraelom okupovanej Gaze a na Západnom brehu Jordánu.

Na začiatku roka 2024 toto oddelenie informovalo spoločnosť Amazon o svojom zámere nahrať snímky a využiť jej nástroj Rekognition. Ten s pomocou umelej inteligencie (AI) umožňuje rýchlo porovnávať obrazové záznamy, napríklad obstarané kamerami či fotoaparátmi, a na ich základe vytvárať databázu osôb.

Podľa dokumentov a rozhovorov s vojenskými zdrojmi Izrael v posledných rokoch presunul obrovské objemy dát, vrátane citlivých spravodajských materiálov a informácií o Palestínčanoch žijúcich pod okupáciou, do dátových centier spoločnosti Amazon.

Po izraelskej invázii do Gazy v októbri 2023 izraelská armáda pravidelne obstarávala snímky Palestínčanov pri ich prechode kontrolnými stanovišťami, často po tom, ako boli kvôli útokom násilne vysídlení.

Denník The New York Times už skôr informoval o tom, ako izraelská armáda v Gaze testovala komerčne dostupnú technológiu na rozpoznávanie tvárí v dave a na záberoch z dronov, pričom občas nesprávne označovala civilistov za ozbrojencov.

Dokumenty tiež ukazujú, aké systémy izraelská armáda presúva do cloudu a ako využíva infraštruktúru Amazon Web Services (AWS) na získavanie a spracovanie osobných údajov Palestínčanov.

Z dokumentov ďalej vyplýva, že vzťahy medzi AWS a izraelskou armádou sa prehĺbili v období, keď Izrael čelil obvineniam zo spáchania závažných zločinov v Pásme Gazy vrátane genocídy. Tieto obvinenia vzniesli okrem iného vyšetrovacia komisia OSN a izraelské organizácie na ochranu ľudských práv. Izrael takéto obvinenia odmieta a na Gazu naďalej opakovane útočí.

Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023 po tom, čo ozbrojenci Hamasu a jeho spojenci pri útoku na juhu Izraela zabili 1 200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Izrael následne začal rozsiahlu vojenskú ofenzívu. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze izraelská armáda od začiatku vojny zabila viac ako 74 500 Palestínčanov, väčšinou civilistov. (ČTK)