Národnú radu SR by mohlo byť možné odvolať pred uplynutím volebného obdobia nielen prijatím uznesenia NR SR, ale aj využitím ľudového hlasovania.
Občania by tak mohli ukončiť volebné obdobie parlamentu a vyvolať predčasné parlamentné voľby.
Vyplýva to z novely Ústavy SR, ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. S návrhom prišlo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR.
V ľudovom hlasovaní by občania rozhodovali, či bude NR SR odvolaná počas svojho prebiehajúceho volebného obdobia pred jeho riadnym skončením. „Ide o výnimočný zásah do trvania poslaneckého mandátu, preto je viazaný na splnenie prísnych podmienok,“ zdôvodnilo ministerstvo. Má zabezpečiť riešenie situácií, v ktorých dôjde k „zásadnej strate dôvery verejnosti v zákonodarný orgán“.
Ľudové hlasovanie by vyhlasoval prezident SR, ak by o to petíciou požiadalo aspoň 350-tisíc občanov, ktorí majú právo voliť do Národnej rady SR. Ľudové hlasovanie by nebolo možné vyhlásiť počas prvých a posledných šiestich mesiacov volebného obdobia NR SR ani posledného polroka volebného obdobia prezidenta. Rovnako by nebolo možné ani v období vojny a vojnového stavu.
„Ustanovuje sa pravidlo, podľa ktorého bude môcť byť ľudové hlasovanie o odvolaní Národnej rady vyhlásené a vykonané len jedenkrát v tom istom volebnom období,“ upozornil rezort.
Národná rada by sa ľudovým hlasovaním považovala za odvolanú, ak by za jej odvolanie hlasovala trojpätinová väčšina z počtu voličov zúčastnených na predchádzajúcich parlamentných voľbách. Takto stanovené pohyblivé kvórum vychádza z tézy, že parlament má odísť vtedy, keď je „naň nahnevaná“ viac než tesná väčšina aktívnych občanov.
V prípade odvolania by mal predseda parlamentu povinnosť vyhlásiť voľby v lehote siedmich dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. Voľby by sa museli uskutočniť najneskôr do 110 dní od ich vyhlásenia. Ak by predseda parlamentu v tejto veci nebol činný, voľby by vyhlásil prezident najneskôr sedem dní po skončení lehoty predsedu NR SR.
Odvolanému parlamentu by volebné obdobie zaniklo dňom konania volieb. Parlament odvolaný občanmi v hlasovaní by musel počas zvyšku svojho fungovania zákony prijímať nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Ústavný súd SR by mal rozhodovať o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní Národnej rady SR. V súvislosti s návrhom novely ústavy predložilo MS i návrh zmien nadväzujúcej legislatívy. Z tých vyplýva, že by sťažnosť mohla podať aspoň pätina poslancov Národnej rady SR alebo petičný výbor, ktorý hlasovanie inicioval.
Zmeny zavádzajúce ľudové hlasovanie o odvolaní Národnej rady SR by mali vstúpiť do účinnosti až uplynutím volebného obdobia Národnej rady začatého v roku 2023.
Novela Ústavy SR sa zaoberá i slovenským posunkovým jazykom. Ústava by ho mohla uznať ako samostatný jazyk. Podrobnosti má ustanoviť zákon.
Okrem toho sa návrh novely zaoberá i novelou ústavy v súvislosti s odvolávaním člena Súdnej rady SR. MS poukázalo, že súčasné znenie umožňuje člena Súdnej rady kedykoľvek odvolať. Po novom by to malo byť možné v prípade zlého zdravotného stavu, zanedbávania povinností, odsúdenia za úmyselný trestný čin, odsúdenia na trest odňatia slobody alebo vymenovania do funkcie sudcu v prípade členov, ktorých vymenoval prezident, vláda alebo zvolil parlament. (TASR)