Nástup umelej inteligencie (AI) nespôsobí v najbližšej dekáde masovú nezamestnanosť.

Práve naopak, pomôže zmierniť prehlbujúci sa nedostatok pracovnej sily v dôsledku starnutia populácie.

Vyplýva to z analýzy spoločnosti XTB, ktorú vo štvrtok (12. 11.) na tlačovej konferencii predstavili hlavný ekonóm XTB Pavel Peterka a analytik XTB Ondrej Greguš.

Podľa modelu XTB zanikne na Slovensku do roku 2035 vplyvom generatívnej AI približne 78-tisíc pracovných miest, no zároveň vznikne 53-tisíc nových pozícií vďaka novým činnostiam a vyššej produktivite. Čistý úbytok tak dosiahne 25-tisíc miest.

Za rovnaké obdobie však z trhu práce pre demografický vývoj odíde približne 160-tisíc ľudí v produktívnom veku. Výsledná bilancia tak ukazuje chýbajúcich 135-tisíc pracovníkov.

Podobná situácia podľa analýzy čaká aj Česko, kde čistý úbytok miest pre AI dosiahne 43-tisíc (zanikne 140-tisíc a vznikne 97-tisíc), no demografia zníži počet pracujúcich o 169-tisíc. Chýbať tak bude 126-tisíc ľudí, čo je vzhľadom na dvojnásobnú veľkosť českého trhu práce relatívne miernejší problém ako na Slovensku.

„Obava, že nám AI hromadne vezme prácu, sa v našom odhade nepotvrdzuje. Slovenský trh práce bude oveľa výraznejšie ovplyvňovať starnutie populácie, a to ešte výraznejšie, než sa to bude diať v Česku,“ uviedol Peterka.

Analytici však upozorňujú na štrukturálne riziká. AI zasiahne najmä juniorské pozície, účtovníctvo, administratívu či centrá zdieľaných služieb, kým ľudia budú chýbať v zdravotníctve a starostlivosti o seniorov. Na Slovensku pracuje v profesiách vystavených AI 30 percent zamestnancov, čo je menej než priemer Európskej únie (32 percent), a to najmä z dôvodu vysokého podielu priemyslu.

Analýza zhodnotila aj vývoj miezd v EÚ, pričom autori pri jej príprave vychádzali z jednotnej metodiky Eurostatu. Namiesto priemernej hrubej mzdy sledovali hodinové náklady práce, ktoré zahŕňajú hrubú mzdu aj odvody zamestnávateľa, čo zodpovedá takzvanej superhrubej mzde. Na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 stúpli reálne oproti roku 2019 o 10,4 percenta, čím krajina prekonala priemer eurozóny (+0,9 percenta) aj Česko (-2,6 percenta), no zaostala za regionálnymi lídrami ako Poľsko (+24,3 percenta) či Maďarsko (+25,6 percenta). V sledovanom období vzrástli hodinové náklady práce na Slovensku nominálne o 61 percent, ceny pritom stúpli o 46 percent.

„Hlavným dôvodom vysokého nominálneho rastu boli inflačné tlaky počas pandémie. Slovensku sa však podarilo zvyšovať náklady práce rýchlejšie, než rástli samotné ceny, vďaka čomu pokračovalo v dobiehaní vyspelejších ekonomík,“ spresnil Greguš.

V medziročnom porovnaní za druhý kvartál 2026 však nastal obrat. Reálne náklady práce na Slovensku klesli o 1,1 percenta, keď nominálny rast (2,7 percenta) nestačil pokryť infláciu. Naopak, v Česku sa situácia zlepšila a reálne náklady tam medziročne vzrástli o 3,8 percenta. (TASR)