Pri príležitosti Svetového dňa prevencie týrania a zneužívania detí sa po celom Slovensku koná Bubnovačka.
Ide už o 13. ročník tohto podujatia.
Ide už o 13. ročník tohto podujatia.
Stal sa najdrahšie predaným dielom tohto holandského maliara na aukcii.
Po prvý raz v dejinách uznal štát za vinný zo spáchania zločinu genocídy.
Medzinárodný súdny dvor (MSD) to uviedol vo štvrtkovom (19. 11.) verdikte, ktorý agentúra AFP nazvala historickým. Súd so sídlom v Haagu týmto verdiktom vôbec po prvý raz v dejinách uznal štát za vinný zo spáchania zločinu genocídy, informuje TASR.
Priemerná dĺžka čakania sa oproti údajom k 1. septembru znížila v priemere o päť dní, zo 123 na 118.
Priemerné čakacie lehoty sa skrátili napriek rastu počtu zaradených poistencov na medicínske služby. Vyplýva to z údajov súhrnného zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej ústavnej a jednodňovej zdravotnej starostlivosti v systéme verejného zdravotného poistenia, ktoré zanalyzoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Úrad o tom informoval na webe.
Celkový počet zaradených návrhov na plánovanú starostlivosť, ktorú nebolo možné zrealizovať do troch dní, bol 99 934. Najväčší podiel zaradených návrhov na plánovanú starostlivosť mala vzhľadom na veľkosť a zdravotnú náročnosť poistného kmeňa štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), a to 59,7 percenta. Nasledujú súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera (28,2 percenta) a Union zdravotná poisťovňa (12,1 percenta).
„Rozdiel medzi počtom návrhov a počtom poistencov vyplýva z toho, že časť poistencov čaká na viacero plánovaných výkonov na rôzne medicínske služby súčasne,“ ozrejmil úrad. Zdôraznil, že stav čakajúcich poistencov na poskytnutie plánovanej starostlivosti za všetky tri zdravotné poisťovne je aj napriek miernemu nárastu relatívne stabilizovaný.
Z celkového počtu zaradených návrhov na plánovanú starostlivosť bolo k 1. októbru zaznamenaných celkovo 11 430 návrhov, pri ktorých bola prekročená lehota časovej dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Najväčší podiel prípadov prekročenia tvoria prípady, pri ktorých nebol identifikovaný dôvod (5 672 návrhov, teda 50 percent z 11 430 prípadov). Podiel jednotlivých poisťovní na všetkých prípadoch je VšZP 19 percent, Dôvera 14 percent a Union ZP 17 percent.
Medzi identifikovanými príčinami prekročenia lehôt sú najčastejšie dôvody na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (2652 návrhov). Ide napríklad o nedostatočné personálne kapacity zdravotníckych zariadení (1 771 návrhov) či materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení (881 návrhov).
Príčiny na strane poistenca sa týkali 2 226 návrhov. Dôvod prekročenia zmluvne dohodnutého finančného limitu sa týkal 98 návrhov, z toho mala VšZP 81, Dôvera 11 a Union ZP šesť návrhov.
Najviac využívané medicínske služby boli extrakcia a implantácia šošovky (10 732 návrhov), totálna endoprotéza kolenného kĺbu (8 706 návrhov), terapeutické podanie látok do oka (8 176 návrhov), totálna endoprotéza bedrového kĺbu (5 173 návrhov) a operácia hernie (3 196 návrhov).
Analýza naďalej ukazuje významné regionálne rozdiely. Kým poistenci Bratislavského kraja využívajú plánovanú starostlivosť mimo kraja svojho bydliska len minimálne, najvyššia migrácia za zdravotnou starostlivosťou bola zaznamenaná v Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom kraji.
Za priaznivý výsledok možno podľa ÚDZS považovať skutočnosť, že v 86 percentách prípadov dochádza k ukončeniu návrhov poskytnutím plánovanej starostlivosti, čo potvrdzuje funkčnosť systému pre prevažnú časť poistencov.
Približne desať až 12 percent prípadov tvoria vyradenia návrhu bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti, najmä z dôvodu zmeny zdravotného stavu, iných nešpecifikovaných dôvodov, neaktualizovania návrhu alebo rozhodnutia poistenca.
Počet odmietnutých návrhov od 1. mája do 1. októbra sa zvýšil z 34 544 na 37 551 (nárast o 8,7 percenta), pričom tempo rastu sa postupne spomaľovalo. Najvyšší podiel odmietnutých návrhov eviduje VšZP (25 677), za ňou nasleduje Dôvera (9 178) a Union ZP (2 696). Údaje naznačujú, že významná časť odmietnutých návrhov pochádza z predchádzajúcich rokov. (TASR)
Zároveň sa dohodli na zvýšení produkcie rafinovaných ropných produktov v prospech všetkých národov.
Prezidenti Číny, USA a Ruska vydali po štvrtkovom (19. 11.) historickom trojstrannom stretnutí v čínskom meste Šen-čen spoločné vyhlásenie. Zaviazali sa v ňom k reforme Organizácie Spojených národov (OSN) tak, aby mohla „efektívnejšie reagovať na globálne výzvy a plniť svoje základné poslanie, ktorým je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.</p>
Zároveň sa dohodli na zvýšení produkcie rafinovaných ropných produktov „v prospech všetkých národov“, a to aj napriek medzinárodným sankciám uvaleným na predaj ruskej ropy. Vyhlásenie okrem toho potvrdzuje „rešpektovanie imunity štátnych predstaviteľov“ a vyzýva Medzinárodný trestný súd, aby „nezneužíval“ svoju jurisdikciu.
„Ako stáli členovia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov sú Čína, Rusko a Spojené štáty odhodlané presadzovať reformu OSN, aby mohla efektívnejšie reagovať na globálne výzvy a plniť svoje základné poslanie udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.
Tieto tri krajiny zároveň podľa deklarácie plánujú zvýšiť produkciu a dodávky rafinovaných ropných produktov v prospech všetkých národov. Opätovne tiež potvrdili význam stabilných energetických tokov, cituje z vyhlásenia Sky News.</p> <p>Si, Trump a Putin uznali, že zásada súhlasu štátu a „rešpektovanie imunity štátnych predstaviteľov“ majú prvoradý význam, a zhodli sa na tom, že Medzinárodný trestný súd (ICC) a ďalšie podobné orgány „nesmú zneužívať svoju jurisdikciu“.</p> <p>Opätovne tiež potvrdili, že „jadrovú vojnu nemožno vyhrať a nikdy sa nesmie viesť“. Zároveň sa všetky tri krajiny zaviazali, že budú viesť dialóg o znižovaní jadrových rizík a predchádzaní šíreniu jadrových zbraní, dodáva deklarácia.</p> <p>Historické trojstranné stretnutie troch prezidentov, ktoré sa uskutočnilo na okraj summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v čínskom Šen-čene, trvalo približne hodinu a pol. Trumpova kolóna sa len niekoľko minút po jeho skončení presunula na letisko a šéf Bieleho domu odletel z Číny. (TASR, Sky News)
O návrhu majú hlasovať v utorok (24. 11.) o 11.00 h.
Novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva je v Národnej rade SR v druhom čítaní. Je z dielne koaličného Smeru-SD.
Má priniesť okrem iného úpravu voľby zo zahraničia. Po novom sa má hlasovať v parlamentných voľbách na zastupiteľských úradoch, nie poštou. Zároveň sa má rozšíriť možnosť voľby zo zahraničia aj na prezidentské voľby. (TASR)
V tíme „oceliarov“ by mal pôsobiť do konca prestupového obdobia, ktoré je v českej extralige koncom januára.
Košický klub o tom informoval na svojej oficiálnej stránke. Petrovický je odchovanec Dukly Trenčín a za sebou už má aj niekoľko štartov v slovenskej reprezentácii. Od roku 2023 pôsobí v českej extralige. Sezónu 2026/2027 začal vo farbách Olomouca, následne prestúpil do Třinca. V prebiehajúcom ročníku odohral aj päť zápasov v drese Frýdku-Místku v druhej najvyššej českej súťaži. (TASR)
Vzťahuje sa to aj na osoby s pobytom v tejto krajine.
Vyplýva to z programovej príručky Európskej komisie na rok 2027, ktorú predstavila v stredu (18. 11.). Informoval o tom vo štvrtok spravodajský portál Deutsche Welle (DW).
Okrem toho osoby žijúce v Rusku už nebudú môcť získať štipendiá ani na spoločné magisterské študijné programy Erasmus Mundus Joint Master (EMJM) na európskych univerzitách, a to bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť.
Nie je však jasné, či sa nové pravidlá dotknú aj štipendií a projektov, ktorých financovanie bolo schválené už v minulosti. Program Erasmus funguje viac ako 30 rokov. V rokoch 2014 až 2021 sa na ňom zúčastnilo približne 13 200 študentov a vedeckých pracovníkov z Ruska.
Európsky parlament 22. októbra podporil zvýšenie rozpočtu programu na 47,4 miliardy eur na obdobie rokov 2028 až 2034. Konečnú sumu ešte musia schváliť členské štáty EÚ.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rada EÚ zakázala poskytovanie finančnej a inej podpory ruským štátnym organizáciám v rámci programov financovaných z rozpočtu EÚ. Ruské ministerstvo školstva a vedy odporučilo univerzitám, aby sa zdržali spolupráce v rámci Erasmus+ už v roku 2022. Doteraz pravidlá programu tento zákaz neobsahovali. (TASR)
Informoval o tom hovorca Ozbrojených síl (OS) SR Štefan Zemanovič.
V stredu 18. novembra zasahovali v Poľsku ako súčasť integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO.
„Vzlet bol vykonaný zo 46. krídla Kuchyňa do Poľskej republiky. Prostriedky QRA (skratka z anglického quick reaction alert, teda pohotovosť k rýchlej reakcii, poznámka red.) plnili úlohy hliadkovania vo vzduchu a boli pripravené zasiahnuť v prípade narušenia vzdušného priestoru Aliancie. Počas vykonávania aktivity boli lietadlá F-16 doplňované palivom z tankera,“ priblížil Zemanovič. Presný dôvod vzletu neuviedol. (TASR)
K stretnutiu sa vyjadril aj poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.
Trump a Vladimir Putin sa stretli na rokovaní, ktoré pôvodne nebolo plánované. Šéf Bieleho domu pri vstupe do miestnosti povedal smerom k ruskému prezidentovi: „Kto je to? Je to môj priateľ,“ následne k nemu prišiel, potriasol mu rukou a poklepal ho po ramene.
„Bože, chráň nás pred takými priateľmi,“ napísal poľský premiér Tusk na sieti X bez ďalších podrobností. Sikorski uviedol, že pohľad na amerického prezidenta, ako sa objíma so šéfom Kremľa a nazýva ho priateľom, vyvoláva v Poľsku obavy.
„S kým je väčší priateľ – s Putinom alebo s naším prezidentom (Karolom Nawrockým)? A čo by prípadne urobil, keby išlo do tuhého? Ktorého priateľa by si vybral?“ uviedol šéf diplomacie.
Okrem tohto neplánovaného stretnutia sa neskôr uskutočnilo aj oficiálne bilaterálne rokovanie Trumpa s Putinom. Samostatnú schôdzku absolvoval americký prezident tiež s čínskym náprotivkom Si Ťin-pchingom. Lídri USA, Ruska a Číny sa potom stretli aj na trojstrannom rokovaní. (TASR, PAP)
Začala ju v stredu (18. 11.) napriek prímeriu sprostredkovanému Spojenými štátmi.
Úrad izraelského ministerstva obrany pre civilné záležitosti na palestínskych územiach (COGAT) vo vyhlásení uviedol, že Palestínčania sa budú môcť opäť voľne pohybovať v dotknutých oblastiach v blízkosti utečeneckých táborov al-Burajdž a Nusajrát.
„Radi by sme vás informovali, že aktivita sa skončila a os Saláh ad-Dín bola opätovne otvorená,“ oznámil COGAT vo vyhlásení v arabskom jazyku na sociálnej sieti Facebook s odvolaním sa na hlavnú dopravnú tepnu tohto vojnou zničeného územia.
Izraelská armáda predtým v stredu informovala, že spustila operáciu v oblasti strednej časti Pásma Gazy kontrolovanej hnutím Hamas, za takzvanou „žltou líniou“, ktorá po prímerí z októbra 2025 oddeľuje územia pod kontrolou izraelskej armády a palestínskeho militantného hnutia Hamas.
Izrael a Hamas sa navzájom pravidelne obviňujú z porušovania dohody o prímerí sprostredkovanej USA, ktorá nasledovala po dvoch rokoch vojny vyvolanej útokom Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023. Od začiatku prímeria zahynulo viac ako 1 600 Palestínčanov, vyplýva z bilancie agentúry AFP založenej na údajoch ministerstva zdravotníctva v Gaze, ktoré pôsobí pod správou Hamasu a ktorého štatistiky považuje OSN za spoľahlivé. Za rovnaké obdobie prišlo podľa izraelskej armády o život sedem jej vojakov a jeden civilný dodávateľ. (TASR, AFP)
Informoval o tom minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD).
Výzva je otvorená od 19. novembra a uzatvorená bude 4. decembra 2026. (TASR)
Šírili podľa nej nepravdivé informácie o bankovom účte syna premiéra Roberta Fica v nemeckej Deutsche Bank.
Uviedli to poslanci Národnej rady SR za Smer-SD na tlačovej konferencii. Za najväčšie klamstvo označili tvrdenia o tom, že banka mala zrušiť synovi Fica účet pre podozrenie z prania špinavých peňazí. Poukázali pritom na to, že účet stále existuje.
„Účet nie je zrušený. Je na ňom zostatok 157 eur ešte dnes. (…) V stredu (18. 11.) ste dostali konkrétny dôkaz a sú ešte k tomu aj listinné dôkazy, výpisy, že účet nebol zrušený, a nemohlo ísť teda o žiadne podozrenie z prania špinavých peňazí. Toto je to najväčšie zavádzanie verejnosti, ktoré ste včera produkovali,“ odkázal podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) médiám.
Premiér Fico už v stredu odmietol podozrenia, ktoré zverejnil český portál investigace.cz, týkajúce sa bankového účtu jeho syna v Deutsche Bank. Portál tvrdil, že banka sa mala podľa uniknutých interných dokumentov rozhodnúť ukončiť so synom predsedu vlády SR klientsky vzťah a podať hlásenie o podozrení z prania špinavých peňazí.
Fico označil zverejnené tvrdenia za klamstvo. Platby vysvetlil spoločnými výdavkami počas synovho štúdia v Nemecku. Zároveň upozornil na to, že účet stále existuje. „Nikto nikdy nekontaktoval môjho syna – ani banka, ani žiadne iné orgány – s informáciou, že by chceli zrušiť jeho účet,“ vyhlásil. Ukázal aj výpis z účtu z roku 2020 z príslušnej banky. (TASR)
Je to najviac spomedzi troch najvyšších ústavných činiteľov, ktorými sú prezident, predseda Národnej rady (NR) SR a predseda vlády.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) zarobil v minulom roku 66 959 eur a predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) 56 000 eur. Vyplýva to z oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejných funkcionárov za rok 2025, ktoré sú zverejnené na webe NR SR.
Pellegrini priznal vlastníctvo rekreačnej chaty v Králikoch, dva byty a garážové státia v Banskej Bystrici, byt a dve garážové státia v Bratislave, trvalý trávny porast v Lukavici a plochu v katastrálnom území Radvaň. Priznal aj bezodplatné užívanie rodinného domu v bratislavskej Vrakuni od roku 2023.
V majetkovom priznaní má aj dva hypotekárne úvery, jeden úver, úspory a podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným.
Fico má v majetkovom priznaní byt a garáž v bratislavskom Starom Meste a takisto polovičný podiel na vinici v bratislavskej Rači. Priznal aj tri podiely v rámci dedičstva ornej pôdy v katastrálnom území Hrušovany. Uviedol aj polovičný podiel na úsporách a polovičný podiel na stavebnom sporení.
Šéf parlamentu uviedol v majetkovom priznaní polovičný podiel na vlastníctve pozemku s rodinným domom v košickej Barci, 50-percentný podiel priznal aj pri záhrade v košickej Barci a pri byte a garáži v košickej mestskej časti Západ známej ako Terasa. Raši uviedol aj dedičstvo záhrady v košickej Barci a dedičstvo ostatnej plochy v katastrálnom území Vyšná Kamenica.
Okrem toho uviedol polovičný podiel na úsporách, vlastníctvo finančných prostriedkov z predaja dedičstva v podobe nehnuteľností z roku 2021 a pôžičku. Raši sa stal predsedom NR SR až v marci 2025, dovtedy bol členom vlády. (TASR)
Americká spoločnosť z oblasti umelej inteligencie získala 81,3 miliardy dolárov (74,13 miliardy eur).
Prekonala tak spoločnosť SpaceX, ktorú vlastní Elon Musk, a ktorá bola držiteľom predošlého rekordu, keď jej IPO priniesla 75 miliárd dolárov.
Spoločnosť Anthropic uviedla, že na stredajšej (18. 11.) IPO predala 980 miliónov akcií za cenu 83 dolárov za kus, čo je viac ako pôvodne plánovaných 825 miliónov akcií. K zvýšeniu počtu akcií sa firma rozhodla pre silný dopyt. Konečná cena bola zároveň vyššia ako avizované cenové rozpätie 70 až 78 dolárov za akciu.
Anthropic zároveň predáva akcie v hodnote približne 26 miliárd dolárov priamo investorom, čím celkový výnos z IPO presahuje 107 miliárd dolárov. Svojím nástrojom Claude spoločnosť Anthropic konkuruje chatbotu ChatGPT spoločnosti OpenAI aj takým technologickým gigantom, ako sú Google, Microsoft či materská spoločnosť Facebooku Meta.
Dlhodobé obavy investorov, či obrovské sumy vložené do umelej inteligencie prinesú dostatočné výnosy, sa v poslednom čase opäť vystupňovali, ale záujem o IPO spoločnosti Anthropic to neznížilo. (TASR, DPA)
Medzi najzávažnejšie skutky patrí 274 prípadov sexuálneho zneužívania.
Ďalej je to 173 prípadov nebezpečného vyhrážania, 139 prípadov týrania blízkej alebo zverenej osoby, 72 prípadov sexuálneho násilia a 51 prípadov znásilnenia. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti s tým, že sa vo štvrtok pripojila k 13. ročníku podujatia Bubnovačka – Aby bolo deti lepšie počuť.
„Bubnovanie dnes symbolicky dáva hlas deťom, ktoré nie vždy dokážu vyjadriť, čo prežívajú. Pred násilím nesmieme zatvárať oči ani k nemu byť ľahostajní. Preto sa aj my pripájame k Bubnovačke, ktorou chceme spoločne zdôrazniť, že každé dieťa si zaslúži byť vypočuté a prežívať detstvo bez strachu a násilia,“ uviedla prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová.
V tejto súvislosti policajti od začiatku roka do konca októbra 2026 zrealizovali 3 327 preventívnych aktivít, na ktorých sa zúčastnilo 76 405 osôb. Najviac z nich bolo venovaných trestnoprávnej zodpovednosti (1 358), šikanovaniu (1 083) a bezpečnému používaniu informačno-komunikačných technológií (651). „Venujeme sa aj témam násilia, diskriminácie, radikalizácie a extrémizmu,“ podotkli.
Prostredníctvom celoslovenských projektov Póla radí deťom a Detská policajná akadémia učí polícia deti bezpečnému správaniu, vzájomnému rešpektu a tomu, že násilie nikdy nie je riešením. Rovnako dôležité je, aby vedeli, že ak sa niečo deje, nemusia v tom zostať samy. „Každé dieťa má právo vyrastať v bezpečí, cítiť rešpekt a vedieť, že keď potrebuje pomoc, nájde človeka, ktorý ho vypočuje,“ dodali. (TASR)
Pripomenie, že ochrana detí pred násilím sa nezačína hlukom bubnov, ale ochotou dospelých počúvať a konať.
Informovala o tom nezisková organizácia Centrum Slniečko.
Slovenskom a Českom sa vo štvrtok medzi 10.00 h a 11.00 h opäť rozozvučali bubny, hrkálky, pokrievky aj detské ruky tlieskajúce do rytmu. Tento rok sa do Bubnovačky zapojilo viac ako 443-tisíc detí a dospelých naprieč oboma krajinami.
Podujatie poukazuje na to, že každé dieťa má právo na bezpečie, dôveru a pomoc dospelých. Spája ho spoločná myšlienka „Aby bolo deti lepšie počuť“ a posolstvo: Ticho deti pred násilím neochráni!
Násilie na deťoch sa podľa centra nemusí odohrávať na očiach verejnosti. Môže mať podobu fyzického či psychického ubližovania, sexuálneho zneužívania, zanedbávania alebo násilia v digitálnom priestore.
Priblížilo, že deti, ktoré ho zažívajú, nemusia vedieť svoju situáciu pomenovať ani si vypýtať pomoc. Preto je podľa organizácie dôležité, aby mali okolo seba dospelých, ktorí si všímajú varovné signály, berú ich vážne a dokážu konať.
„Keď sme v roku 2014 v Nitre prvýkrát bubnovali, chceli sme upozorniť na ticho, ktoré násilie na deťoch často sprevádza. Dnes sa k tejto myšlienke pripájajú deti a dospelí naprieč dvoma krajinami. Bubnovačka však má skutočný zmysel až vtedy, keď sa jej posolstvo prenesie aj do každodenného života. Keď si všimneme dieťa, ktoré potrebuje pomoc, keď ho vypočujeme, uveríme mu a nenecháme ho v tom samé,“ povedala riaditeľka Centra Slniečko Mariana Kováčová.
Centrum Slniečko tvrdí, že Bubnovačka je príležitosťou otvárať tému násilia na deťoch v školách, rodinách, komunitách aj na pracoviskách. Na Slovensku môžu školy, organizácie, firmy, mestá a obce podporiť podujatie aj sprievodnými aktivitami počas 16. až 22. novembra. Môžu to byť preventívne programy, diskusie, besedy, výstavy, premietania alebo vzdelávacie aktivity zamerané na rozpoznávanie násilia a možnosti pomoci.
Bubnovačka vznikla v roku 2014 v Nitre z iniciatívy Centra Slniečko a je jednou z najväčších česko-slovenských aktivít zameraných na prevenciu násilia na deťoch. Doteraz sa do nej zapojilo viac ako 1,22 milióna detí a dospelých.
Podujatie pripravuje organizácia v spolupráci s ministerstvom práce prostredníctvom Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch a českým Centrom Locika. (TASR)
Japonec Kohzo Tašima a Philippe Diallo z Francúzska oficiálne podali prihlášky.
Infantino je vo funkcii jedenásť rokov a v posledných mesiacoch čelí kritike za kontroverzné udalosti okolo majstrovstiev sveta vrátane snahy o zapojenie súkromných investorov. Dialla navrhla Európska futbalová únia (UEFA), má podporu aj mimo Európy. Tašima plní v súčasnosti úlohu čestného prezidenta Japonskej futbalovej asociácie (JFA) a zároveň je člen výkonného výboru Ázijskej futbalovej konfederácie.
Voľby v Rabate, na ktorých sa zúčastní 211 členských krajín, sú naplánované na 18. marca. „Kandidatúry postúpili volebnej komisii, ktorá ich preskúma a rozhodne, či kandidáta pripustí k voľbám,“ citovala z vyhlásenia FIFA agentúra AP. Trojčlenná volebná komisia musí do 18. februára oznámiť, ktorých kandidátov schválila. Musia prejsť kontrolou spôsobilosti a bezúhonnosti. Proti jej rozhodnutiam sa možno následne odvolať na Športový arbitrážny súd (CAS) vo švajčiarskom Lausanne. (TASR)
Dohodu už začiatkom mesiaca ratifikoval aj grónsky parlament.
Spojené štáty, Dánsko a Grónsko podpísali dohodu tento rok v septembri s cieľom zmierniť napätie po tom, čo Trump opakovane hrozil prevzatím kontroly nad týmto ostrovom bohatým na nerastné suroviny.
Grónsko je samosprávnym dánskym územím s 57-tisíc obyvateľmi. Podľa výsledkov parlamentného hlasovania dohodu podporilo 109 dánskych zákonodarcov, nikto nehlasoval proti. Dokument nepodlieha schváleniu v americkom Senáte.
Táto exekutívna dohoda nadobudne po štvrtkovom (19. 11.) hlasovaní v Kodani platnosť v momente, keď dánske ministerstvo zahraničných vecí diplomatickou nótou oficiálne oznámi Spojeným štátom ukončenie ratifikačných procedúr, pripomína Reuters.
Dohoda rozširuje vojenské pôsobenie USA v Grónsku vrátane povolenia na vybudovanie systému protiraketovej obrany pod názvom Zlatá kupola (Golden Dome). Zároveň však opätovne potvrdzuje dánsku suverenitu a právo obyvateľov Grónska na sebaurčenie.
Trumpovo odmietanie vylúčiť použitie vojenskej alebo ekonomickej sily na získanie ostrova vyvolalo v januári diplomatickú krízu v rámci NATO a prinútilo Dánsko a Grónsko k niekoľkomesačným intenzívnym rokovaniam. (TASR, AFP, Reuters)
Putin poukázal na spoločnú zodpovednosť troch krajín za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti.
„Skutočne píšeme dejiny,“ povedal americký prezident na štvrtkovom (19. 11.) stretnutí. „Spojené štáty, Rusko a Čína majú jedinečné predpoklady na to, aby diskutovali o tom, ako znížiť počet jadrových zbraní na Zemi a tiež zmierniť riziko ich použitia,“ dodal s tým, že lídri na schôdzke budú „diskutovať o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou“.
Americký prezident uznal význam jadrového odzbrojenia a spolupráce, zároveň však pripustil, že „vzdať sa jadrových zbraní je veľmi ťažké“.
Trump ďalej pokračoval vyzdvihnutím seba, Si Ťin-pchinga aj Putina za to, že si „vybrali iný kurz“. Tento samit podľa neho ponúka Spojeným štátom, Číne a Rusku príležitosť „hľadať nové možnosti a prístupy“ pri riešení množstva „veľmi dôležitých otázok“, uvádza stanica Sky News.
„Všetci v tejto miestnosti to vedia a dúfam, že sa nám podarí vytvoriť lepšiu budúcnosť pre nás všetkých,“ povedal Trump.
Putin v úvodnom prejave poukázal na „spoločnú zodpovednosť troch krajín za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“. Čína, Rusko a USA ako „víťazi druhej svetovej vojny“ musia podľa neho „zachovať a posilniť systém medzinárodného práva“.
Ruský prezident tiež vyhlásil, že tieto krajiny majú „množstvo spoločných záujmov pri riešení regionálnych konfliktov vrátane, samozrejme, konfliktu na Ukrajine“.
„Som presvedčený, že Rusko, Čína a Spojené štáty, ako aj ich obyvatelia, môžu významne prispieť k posilneniu globálnej bezpečnosti a stability, ak budeme spolupracovať konštruktívne, ako partneri, na základe vzájomného rešpektu, rovnosti a vyváženosti záujmov,“ dodal Putin.
Si Ťin-pching v úvodnom vystúpení uviedol, že Čína, USA a Rusko spolupracujú s cieľom postaviť sa „globálnym výzvam“. Dodal, že tieto tri krajiny budú „presadzovať svetový mier a stabilitu a výraznejšie prispievať k pokroku ľudstva“.
Stretnutie v takomto zložení sa dosiaľ nikdy neuskutočnilo, pripomína DPA s tým, že medzi lídrami jadrových veľmocí sa doteraz konali len bilaterálne rozhovory. Napríklad na samite skupiny G20 v japonskej Osake v roku 2019 boli Trump, Putin aj Si, no aj tam rokovali len vo dvojiciach a k trojstrannému rozhovoru nedošlo. (TASR, AP, DPA)
Chcem zapnúť upozornenia na dôležité správy?