Donald Trump sa pripojil k rokovaniu koalície ochotných v Berlíne.
Bezprostredne nie je známe, čo prezident USA lídrom v Berlíne povedal, ani či ich informoval o svojom stretnutí s Putinom. (TASR, DPA)
Bezprostredne nie je známe, čo prezident USA lídrom v Berlíne povedal, ani či ich informoval o svojom stretnutí s Putinom. (TASR, DPA)
Prezident si želá, aby vláda v spolupráci so samosprávami a ďalšími inštitúciami obnovila na letisku civilnú leteckú dopravu.
Podotkol, že vzdušné sily potrebujú mať svoju základňu a vyjadril hrdosť, že sa stíhacie lietadlá budú môcť vrátiť na svoju domovskú základňu v Sliači.
Poznamenal, že Ministerstvo obrany SR v rámci rekonštrukcie usporiadalo a pripravilo plochy tak, že sa z letiska Sliač budú môcť realizovať aj civilné lety.
„Aby sa civilná letecká doprava vrátila na sliačske letisko a aby sme tak boli svedkami tej najkrajšej a najlepšej symbiózy, aká môže medzi ozbrojenými silami a občanmi tejto krajiny existovať. Aby popri ozbrojených silách, popri našich stíhacích lietadlách F-16 a ďalších, ktoré budú na tomto letisku slúžiť, toto letisko plnohodnotne mohli využívať aj občania, ktorí prišli o spojenie so svetom a budú sa určite tešiť, ak sa táto civilná letecká doprava na letisko vráti,“ zdôraznil.
V tejto súvislosti vyjadril prezident vďaku rezortu obrany, ktorý počas rekonštrukcie letiska v Sliači vytvoril všetky potrebné podmienky na leteckej základni v Kuchyni. Pripomenul tiež historický význam letiska Sliač, ktoré zohralo kľúčovú úlohu počas Slovenského národného povstania a pomoci partizánom.
Hlava štátu taktiež zdôraznila, že suverenita krajiny je definovaná schopnosťou brániť svoju územnú celistvosť na zemi aj vo vzduchu. „Preto ako hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR musím vyjadriť poďakovanie vláde SR, pánovi premiérovi aj ministrovi obrany, že vynaložili všetko úsilie na to, aby Slovensko opäť bolo schopné ako suverénna krajina chrániť si svoj vzdušný priestor vlastnými silami,“ skonštatoval prezident.
Vyzdvihol tiež, že Ozbrojené sily SR pred niekoľkými týždňami prevzali ochranu vzdušného priestoru. Súčasne ocenil aj dodávku nových systémov protivzdušnej ochrany Barak MX. (TASR)
Budú tu mať zázemie nové stíhacie lietadlá F-16, ktoré už chránia slovenský vzdušný priestor. Informoval o tom premiér Robert Fico (Smer-SD).
Na letisko sa stíhacie lietadlá presunú zo svojej súčasnej základne v Kuchyni na Záhorí. „Na ochranu vzdušného priestoru potrebujeme aj príslušnú vojenskú infraštruktúru,“ povedal predseda vlády.
Letisko obnovili za 18 mesiacov a za 49 miliónov eur. Premiér verí, že letisko sa rýchlo napojí na civilnú infraštruktúru, aby mohlo slúžiť nielen armáde, ale aj pre obyvateľov Banskobystrického kraja.
Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) označil otvorenie obnoveného letiska za ďalší z krokov k zavŕšeniu preberania suverénnosti nad ochranou vzdušného priestoru SR. Poznamenal, že pred zavedením civilných letov na Sliač treba vykúpiť pozemky, pretože mnohé z nich nie sú majetkovo vyrovnané.
Následne podľa neho môžu v najbližších rokoch vybudovať nový civilný terminál.
Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl (OS) SR Miroslav Lorinc povedal, že pre OS je najdôležitejšie mať ideálne podmienky na to, aby zabezpečovali úlohy, ktoré majú zo zákona.
Taktické letectvo OS SR je podľa neho jednou z mála spôsobilostí, ktoré musí plniť svoje úlohy už v stave bezpečnosti, teda v stave mieru. „A práve návrat na letisko Sliač, kde je dobudovaná infraštruktúra, vytvára ideálne podmienky na to, aby sme túto úlohu mohli začať plniť,“ konštatoval.
Podotkol, že OS čaká ešte veľa úloh spojených s tým, aby túto spôsobilosť mohli rozbehnúť práve z letiska Sliač. (TASR)
Jaltský formát podľa neho k mieru nepovedie. Vladimira Putina vyzval, aby vojnu ukončil.
Ruského prezidenta Merz vyzval, aby začal rokovať o mieri. Ukrajina musí podľa Merza dostať silné bezpečnostné garancie a koalícia ochotných je pripravená prispieť k zabezpečeniu mieru. (ČTK)
Oznámila to NASA s tým, že riadiace stredisko prijalo signál presne 24 hodín po jeho odvysielaní.
Médiá o dosiahnutí hranice jedného svetelného dňa informovali už v stredu, NASA však s oficiálnym potvrdením musela počkať na dnešok, keď signál od sondy dostala. Voyager 1, vypustený do kozmu v roku 1977, je najvzdialenejším človekom vyrobeným objektom vo vesmíre.
„Vesmírny aparát míľnik dosiahol 18. novembra o 02.16 pacifického času (11.16 SEČ),“ oznámilo dnes Laboratórium prúdového pohonu (JPL) NASA. Svetelný deň predstavuje vzdialenosť, ktorú svetlo urazí za 24 hodín. NASA poznamenala, že predstavuje asi 25,9 miliardy kilometrov.
„Prekonať svetelný deň je pre kozmickú sondu jedinečný výkon, ale Voyager 1 je viac ako len vzdialený pútnik. Misia Voyageru je pozoruhodná už len tým, ako svojou veľkou cestou okolo vonkajších planét prispela k rozvoju planetológie,“ vyhlásil Joe Westlake, ktorý je vo washingtonskej centrále NASA šéfom oddelenia heliofyziky.
Voyager 1 je najvzdialenejší objekt vyrobený človekom a pohybuje sa rýchlosťou takmer 61 000 kilometrov za hodinu. V roku 2012 prekročil vonkajšiu hranicu heliosféry – akejsi ochrannej bubliny častíc a magnetických polí vytváranej Slnkom – a vstúpil do medzihviezdneho priestoru. Jeho dvojča, sonda Voyager 2, bolo rovnako vypustené v roku 1977 a do medzihviezdneho priestoru vstúpilo v roku 2018.
Nedávne úsporné opatrenia by mohli obom sondám Voyager zabezpečiť dostatok energie na udržanie spojenia so Zemou na ďalšie tri až štyri roky, napísal Reuters s odvolaním sa na zástupcu JPL, hlavného výskumného a vývojového centra NASA pre stavbu a riadenie bezpilotných kozmických sond.
Voyager 1 v skoršej fáze svojej misie preletel okolo Jupitera a Saturna, dvoch najväčších planét slnečnej sústavy, a naďalej zhromažďuje vedecké dáta. Jeho prístroje napríklad zachytili slabé, monotónne hučanie, ktoré je spôsobené neustálymi vibráciami malého množstva plynu prítomného v medzihviezdnom prostredí. (ČTK)
Ich populácia sa v krajine už mnoho rokov nekontrolovane rozrastá a predstavuje riziko pre miestnych obyvateľov i ekosystémy.
Informoval o tom dnes miestny denník El Tiempo. Podľa neho je v Kolumbii teraz približne 250 hrochov, zatiaľ čo ešte pred šiestimi rokmi ich tam bolo asi osemdesiat.
Kolumbia sa už dlho snaží riešiť problém s hrošou populáciou, ktorú v krajine v 80. rokoch založil drogový boss Pablo Escobar. Doteraz príliš úspešná nebola. Zníženie počtu zvierat sa pokúša dosiahnuť okrem iného kastráciou, ktorú veterinári vykonali u asi šiestich desiatok jedincov.
V roku 2009 podľa španielskeho denníka El País v Kolumbii jedného hrocha, známeho ako Pepe, miestne úrady zastrelili. Teraz prvýkrát použijú na usmrtenie niekoľkých hrochov chemickú látku. K tomuto kroku pristúpili úrady po tom, ako ostatné metódy zlyhali.
Tento rok v apríli schválila vláda v Bogote utratenie celkovo 80 hrochov. Prvých desať úradov vybrali z tých, ktorí sa pohybujú v blízkosti obcí a predstavujú tak riziko pre ľudí. „Je lepšie konať, ako čakať, kým niekto pri útoku hrocha príde o život,“ povedal denníku El País David Echeverri z organizácie Cornare, ktorá má na starosti ochranu životného prostredia v povodí riek Negro a Nare v departemente Antioquia.
Pri zrode kolumbijskej hrošej populácie boli tri samce a jedna samica, ktoré si ilegálne s ďalšími exotickými zvieratami, vrátane žiráf či slonov, na svoj ranč priviezol narkobarón Pablo Escobar. Po tom, čo Escobara v roku 1993 zastrelila polícia, bola väčšina jeho zvierat odvezená do zoologických záhrad.
Niektorí hroši sa však dostali do voľnej prírody, kde našli oproti africkému domovu v zásade raj. V Kolumbii ich totiž neohrozujú ich prirodzení nepriatelia, ako levy či krokodíly, ani extrémne suchá či lovci. Hroši si tak v kolumbijskom dažďovom pralese užívajú osviežujúcich vôd rieky Magdalény a ďalších vodných tokov.
Niektorí miestni obyvatelia majú kolumbijské hrochy za maskotov a turistom predávajú tričká a suveníry s obrázkami týchto tlstokožcov. Na mieste niekdajšej Escobarovej súkromnej zoo v mestečku Puerto Triunfo je teraz zoologická záhrada a zábavný park, kde chovajú tiež niekoľko hrochov. (ČTK)
Vyhlásil to na okraj schôdzky koalície ochotných v Berlíne.
Poľský premiér Donald Tusk dnes na sociálnych sieťach zdanlivo odsúdil Trumpovo označenie Putina a Siho za priateľov.
„Nesmie sa zabúdať, že Rusko a USA sú veľké jadrové mocnosti. Čína je rastúcou jadrovou veľmocou,“ povedal Rutte. Na otázku, či má s ohľadom na schôdzku v Číne nejaké obavy, Rutte povedal, že nie. „Je dôležité, že sa lídri stretávajú. Je to normálne,“ uviedol.
Rutte tiež ocenil Trumpovu úlohu v hľadaní mieru na Ukrajine. Uviedol, že Trump vynakladá neustále a nesmierne úsilie, čo si podľa neho zaslúži uznanie.
„Bože, ochraňuj nás pred takýmito priateľmi,“ napísal v stručnom príspevku na sieti X poľský premiér Tusk vo zjavnej narážke na to, že Trump v Číne označil Putina a Siho za svojich priateľov.
Následne zverejnil video, na ktorom hovorí o Američanoch ako o priateľoch Poľska a spomína dôležitosť prítomnosti amerických vojsk na poľskom území pre zaručenie bezpečnosti krajiny. Ak Trump považuje Putina za svojho priateľa, neznamená to, že priateľ nášho priateľa je aj naším priateľom, povedal predseda poľskej vlády. „Putin nie je a nikdy nebude naším priateľom,“ napísal k videu. Tusk sa dnes rovnako ako Rutte zúčastňuje na rokovaní koalície ochotných v Berlíne.
„Kto je to?“ spýtal sa v žarte Trump pri príchode na bilaterálne rokovania s Putinom a na ruského lídra ukázal prstom. „Je to môj priateľ,“ povedal potom šéf Bieleho domu a svojmu ruskému náprotivku potriasol rukou. „Ste môj priateľ a máme veľmi špeciálny vzťah,“ povedal Trump podľa denníka The Washington Post pred začiatkom rokovania so Sim. „A myslím, že kým sme obaja vo vedení, nikdy nebudeme mať problém,“ dodal.
Čína, Rusko a Spojené štáty po samite prezidentov vydali spoločné vyhlásenie s názvom Mierová deklarácia. V dokumente sa uvádza, že trojica krajín chce viesť dialóg o znížení jadrového nebezpečenstva a že plánuje zvýšiť produkciu a dodávky ropných produktov. Vyhlásenie tiež okrem iného kritizuje Medzinárodný trestný súd (ICC). (ČTK, DPA, CNN)
Má zlepšiť dopravné prepojenia oboch krajín.
Po rokovaní s rakúskou rezortnou kolegyňou Beate Meinl-Reisingerovou to oznámil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD). Informoval o tom komunikačný odbor rezortu diplomacie.
Dokument by mali v pondelok 23. novembra podpísať v Bratislave premiér Robert Fico (Smer-SD) a rakúsky spolkový kancelár Christian Stocker počas samitu Vyšehradskej skupiny vo formáte V4+ s Rakúskom.
Spolupráca by podľa Blanára „mala pomôcť zlepšiť naše infraštruktúrne prepojenie, pretože v súčasnosti máme medzi Slovenskom a Rakúskom v prevádzke v podstate jediný most a myslím si, že tento dlh by sme mali splatiť“.
Rakúsko bolo podľa MZVEZ vlani piatym najvýznamnejším vývozným partnerom SR a vzájomný obchod dosiahol takmer deväť miliárd eur. Rakúske firmy na Slovensku preinvestovali viac ako 7,5 miliardy eur a zamestnávajú vyše 48-tisíc ľudí.
„Som veľmi rád, že toto spočiatku jednostranné investovanie sa už dnes obrátilo. Viac ako 700 slovenských firiem dnes investuje v Rakúsku, či už ide o malé alebo väčšie firmy, čo dokazuje, že naša vzájomná prítomnosť je veľmi silná,“ zdôraznil Blanár.
Rakúsko bolo v júni aj s podporou SR zvolené za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN na roky 2027 – 2028 a šéfka rakúskej diplomacie vo štvrtok potvrdila podporu kandidatúre Slovenska na roky 2028 – 2029.
Blanár a Meinl-Reisingerová sa tiež zhodli, že je potrebné využiť súčasný priaznivý moment v EÚ, aby sa aspoň jeden zo štátov regiónu Západného Balkánu stal jej členom.
„Snažíme sa, aby sme v Európskej únii prijali opatrenia na zníženie cien elektrickej energie, ktoré sú enormne vysoké a spôsobujú nám veľké problémy s konkurencieschopnosťou. Na to máme spoločný názor, rovnako ako na ďalšie oblasti, ktoré konkurencieschopnosť znižujú, napríklad emisné povolenky. Tam chceme väčšiu flexibilitu, aby sme dali našim podnikom možnosť nadýchnuť sa a byť naozaj konkurencieschopné,“ doplnil slovenský minister.
Rokovanie Blanára s Meinl-Reisingerovou nadviazalo na dohodu ministrov z roku 2025 stretávať sa minimálne dvakrát ročne či už bilaterálne alebo v regionálnych formátoch. Súčasťou Blanárovho programu vo Viedni bola tiež návšteva Komenského školy a ocenenie Rakúsko-slovenského kultúrneho spolku. (TASR)
V jej mene totiž žiadajú okamžitú úhradu údajných daňových nedoplatkov prostredníctvom odkazu na online platbu.
Podľa dnešného vyjadrenia Finančnej správy inštitúcia výzvy na zaplatenie daní takýmto spôsobom nikdy neposiela a s daňovníkmi komunikuje výlučne cez oficiálne kanály.
„Finančná správa neposiela výzvy na úhradu daní prostredníctvom e-mailov s odkazmi na platbu. Daňovníci sú o svojich povinnostiach informovaní výlučne zákonným spôsobom cez oficiálne komunikačné kanály finančnej správy. Ak občan dostane podobnú správu, nemal by na ňu reagovať, klikať na odkazy ani vykonávať žiadne platby,“ upozornil hovorca finančnej správy Daniel Kováč.
Podvodné správy sa snažia pôsobiť dôveryhodne tým, že obsahujú konkrétnu sumu údajného dlhu. Cieľom útočníkov je vylákať od občanov peniaze alebo získať ich citlivé údaje. Obozretnosť je namieste najmä pri správach, ktoré vytvárajú časový tlak, hrozia sankciami, prichádzajú z neoficiálnych adries alebo obsahujú jazykové chyby a podozrivé odkazy.
Podozrivé správy odporúča úrad vymazať bez otvárania príloh či odkazov a neposkytovať žiadne osobné ani bankové údaje. Ak už adresát zaplatil alebo zadal citlivé údaje, mal by bezodkladne kontaktovať svoju banku a vec nahlásiť polícii.
Oficiálna komunikácia s daňovníkmi prebieha výlučne cez portál finančnej správy, osobnú internetovú zónu, eSlužby alebo cez portál Slovensko.sk. Pravdivosť informácií si môžu občania overiť na webe Finančnej správy alebo v jej call centre. (TASR)
Podľa prvého odhadu združenie poisťovní France Assureurs celkovú sumu vyčíslilo na 207 miliónov.
Len malá časť týchto škôd sa týka majetku súkromných osôb alebo vozidiel, prevažná väčšina podľa správy vznikla podnikom a podnikateľom.
Počas demonštrácií proti vysokým životným nákladom došlo 17. októbra vo viacerých francúzskych mestách k rozsiahlym násilnostiam, podpaľačstvu a rabovaniu. Združenie poisťovní zdôraznilo, že zmienená výška škôd je za 24 hodín veľmi vysoká.
Pri protestoch mladých ľudí v roku 2005 boli hlásené škody celkovo 209 miliónov eur, avšak v priebehu štyroch týždňov. Počas demonštrácií hnutia tzv. žltých viest v rokoch 2018 a 2019 vznikli za niekoľko mesiacov škody za 256 miliónov eur. (TASR, DPA)
Oznámilo to ruské ministerstvo zahraničia s tým, že rokovania, ktoré sa venovali obchodným a ekonomickým témam, sa uskutočnili v Minsku.
Vzťahy medzi Tbilisi a Moskvou sú od vojny v roku 2008 komplikované.
„Uskutočnila sa široká výmena názorov na súčasné otázky bilaterálnej spolupráce s dôrazom na obchodnú, hospodársku, kultúrnu a humanitárnu súčinnosť. Dosiahli sa viaceré praktické dohody,“ oznámila ruská diplomacia.
Rusko v Minsku zastupoval námestník ministra zahraničia Sergeja Lavrova Michail Galuzin, Gruzínsko potom osobitný splnomocnenec premiéra Iraklija Kobachidzeho Giorgi Zurabašvili.
Priamy dialóg na tejto úrovni obe krajiny obnovili v decembri 2012, keď sa prvé rokovanie konalo v Ženeve, potom nasledovali stretnutia okrem iného v Prahe. Na jar 2024 však obe krajiny kontakt opäť pozastavili. Ruské ministerstvo zahraničia k tomu uviedlo, že dnešné rokovanie v Minsku znamená obnovenie priameho dialógu.
Gruzínsko s Ruskom v roku 2008 zviedlo a prehralo krátku vojnu o separatistickú provinciu Južné Osetsko. Niekoľkodňová vojna si vyžiadala stovky obetí, prevažne medzi civilistami. Následne Južné Osetsko spolu s ďalším separatistickým regiónom Abcházsko vyhlásilo samostatnosť, ktorú okrem Ruska uznala len hŕstka štátov. Tbilisi tieto územia považuje za okupované. (ČTK, Reuters)
Uviedol to tamojší gubernátor Roman Busargin.
„Došlo k poškodeniu zariadení civilnej infraštruktúry… traja ľudia boli zabití, jedna osoba bola zranená,“ napísal Busargin na sociálnych sieťach bez poskytnutia ďalších podrobností o útoku.
Zasiahnutá oblasť sa nachádza približne 500 kilometrov od rusko-ukrajinskej hranice. Ruská armáda podľa spravodajcov agentúry AFP cez deň zase útočila dronmi na centrum Kyjeva. (TASR, AFP)
Aktuálne by sa podľa neho malo v lekárňach nachádzať približne 50-tisíc vakcín.
Nie je však jasné, či a kde. Kontrolou poveril Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Šéf rezortu to uviedol v reakcii na medializované informácie o nedostatku vakcín.
Minister ozrejmil, že na Slovensko malo túto chrípkovú sezónu doraziť približne 370-tisíc vakcín proti chrípke. Z toho už bolo podľa jeho slov dodaných 330-tisíc, pričom zhruba 40-tisíc z objednaných vakcín ešte neprišlo pre omeškanie zo strany dodávateľov.
„Ten dodávateľ pre výpadky, čo sú objektívne dôvody, pretože sa menil celý kmeň vakcíny, jednoducho nestíha vyrábať. A to nie je problém Slovenska, rovnaký problém majú v Česku, v Rakúsku, v Slovinsku, prakticky všade v Európe. Výrazne mešká dodávateľ,“ vysvetlil šéf rezortu.
Okrem objednaných vakcín rezort podľa svojich slov pracuje na zadovážení ďalších dávok. „Dvadsaťpäťtisíc vakcín je na ceste a na ďalších dodávkach pracujeme,“ poznamenal minister.
Desiatky tisíc vakcín proti chrípke by však podľa jeho slov mali byť na Slovensku aktuálne dostupné. „Podľa dostupných údajov bolo na eRecept vydaných 280-tisíc vakcín. Ďalších vyše 50-tisíc by tak ešte malo byť k dispozícii pre záujemcov o očkovanie. Zadal som Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, aby skontroloval aktuálnu dostupnosť v jednotlivých regiónoch. Našou prioritou je, aby ľudia mali prístup k očkovaniu a akékoľvek závery budeme vyvodzovať až na základe získaných faktov,“ objasnil Šaško. (TASR)
Financovanie oboch stavieb na D2 a D1 je zabezpečené z Programu Slovensko 2021 až 2027.
Takmer 20 miliónov eur z tejto sumy je určených na výstavbu a inžiniersku činnosť križovatky Rohožník na diaľnici D2 a vyše 62 miliónov eur pôjde na výstavbu prvej etapy diaľničného privádzača D1 Lietavská Lúčka – Žilina. Informovali o tom z mediálnej komunikácie Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS).
Financovanie oboch stavieb je zabezpečené z Programu Slovensko 2021 až 2027, pričom 85 percent prostriedkov je z prostriedkov EÚ a zvyšných 15 percent tvorí spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu. Vedenie NDS podpísalo dve zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku s Ministerstvom dopravy SR.
„Nová križovatka významne odľahčí dopravu v regióne. Predovšetkým odkloní tranzitnú dopravu, ktorá dnes prechádza priamo mestom Malacky,“ povedal o budúcej križovatke Rohožník na D2 predseda predstavenstva a generálny riaditeľ NDS Filip Macháček. Stavbu križovatky diaľničiari odovzdali zhotoviteľovi v apríli 2026. Jej súčasťou budú dva mosty, 1,5 kilometra protihlukových stien a oplotenie.
Nová stavba prvej etapy privádzača D1 Lietavská Lúčka – Žilina po dokončení výrazne ušetrí čas pri cestovaní z Rajeckej doliny do Žiliny. „V rámci privádzača sa postaví päť nových mostov. Projekt tiež počíta s vybudovaním rozsiahlych protihlukových stien,“ priblížil Macháček.
NDS ďalej uviedla, že patrí medzi najefektívnejších prijímateľov zdrojov EÚ na Slovensku. Vďaka podpore z Programu Slovensko realizuje výstavbu troch zvyšných úsekov kysuckej diaľnice D3 medzi Žilinou a Čadcou a realizovala aj dvojicu fázovaných projektov – úseky R4 Košice, Šaca – Košické Oľšany či R3 Tvrdošín – Nižná.
Okrem Programu Slovensko diaľničiari využívajú aj zdroje EÚ z Nástroja na prepájanie Európy, z ktorého financujú výstavbu druhej etapy severného obchvatu Prešova na R4. (TASR)
Rada jej ju udelila za porušenie zákona v súvislosti s prezentovaním alkoholického nápoja ako „fit drinku“.
Kritizovala aj postup rady. Uviedol to jej právny zástupca Peter Kaňuch.
„Naša klientka dôrazne odmieta záver, že sa dopustila porušenia zákona, a vyjadruje zásadné výhrady k postupu Rady pre mediálne služby (RpMS),“ uviedol Kaňuch v stanovisku zverejnenom na sociálnej sieti Navara Cibulkovej.
Zároveň kritizoval, že im rozhodnutie o udelení pokuty doručené nebolo. „Nepoznáme jeho obsah ani dôvody, a predsa sa o ňom už verejne hovorí,“ podotkol s tým, že informácia zasahuje do povesti a dôveryhodnosti. Zároveň podľa neho existujú závažné pochybnosti o dodržaní procesných práv zo strany rady.
RpMS v stredu (18. 11.) informovala, že rozhodnutie sa týka upozornenia na porušenie zákona za poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie bez splnenia povinnosti oznámenia údajov regulátorovi, a sprístupnenia mediálnej komerčnej komunikácie týkajúcej sa alkoholického nápoja Goral Vodka Master. Dôjsť k tomu malo 23. apríla tohto roka.
Ako odôvodnila, Navara Cibulková nabádala na nestriedme požívanie alkoholických nápojov tým, že alkoholický nápoj prezentovala ako „fit drink“ vhodný po náročnom dni, uvádzala jeho nízku kalorickosť, absenciu pridaného cukru a jemnosť, pri ktorej alkohol v pripravenom nápoji nie je výrazne rozpoznateľný.
Rada upozornila na to, že sa tým zľahčuje vnímanie prítomnosti alkoholu v nápoji, banalizujú sa riziká spojené s jeho konzumáciou a vytvára sa dojem, že alkohol predstavuje bežnú, neproblematickú a životnému štýlu vyhovujúcu súčasť oddychu alebo odmeny.
Navara Cibulková zároveň podľa rady sprístupnila mediálnu komerčnú komunikáciu týkajúcu sa alkoholického nápoja o tom, že alkoholický nápoj má utišujúci účinok a pomáha riešiť osobné problémy. To zase podľa RpMS vyvolávalo dojem, že alkohol je vhodným prostriedkom na oddych alebo zvládnutie záťaže po náročnom dni ako primeraná a žiaduca reakcia na nepríjemný priebeh dňa a s ním spojenú osobnú nepohodu.
V časti týkajúcej sa sprístupnenia mediálnej komerčnej komunikácie alkoholického nápoja, ktorá nabádala na konanie ohrozujúce zdravie a povzbudzovala k jeho konzumácii, rada uložila Navara Cibulkovej pokutu 5 000 eur.
Kaňuch v reakcii zároveň uviedol, že RpMS v priebehu konania vyzvala Navara Cibulkovú na vyjadrenie sa k predmetu konania a sama jej určila lehotu na poskytnutie vyjadrenia. Táto lehota podľa neho dosiaľ neuplynula, no rada už o pokute rozhodla.
„Právo na vyjadrenie v správnom konaní pritom nemôže predstavovať iba formálnu možnosť, ale musí byť reálne rešpektované aj pri samotnom rozhodovaní. Právo vyjadriť sa v správnom konaní patrí k základným princípom právneho štátu a je to jedna zo základných záruk spravodlivého procesu, ktoré zaručuje nielen slovenský právny poriadok, ale aj právny poriadok Európskej únie,“ zdôraznil.
Doplnil, že ak RpMS rozhodla o sankcii pred uplynutím lehoty na vyjadrenie účastníka, odňala tým možnosť využiť celý časový priestor, ktorý bol na procesnú obranu priznaný. Zároveň mienil, že rada pri rozhodovaní nemala záujem zohľadniť argumenty.
„Takýto postup správneho orgánu vyvoláva zásadné pochybnosti o tom, či bolo našej klientke reálne umožnené uplatniť všetky jej procesné práva a či Rada pre mediálne služby pri rozhodovaní postupovala v súlade so zákonom. Ak sám správny orgán nedodrží lehotu, ktorú sám určil, oslabuje dôveru ľudí v to, že konanie pred ním je spravodlivé,“ dodal Kaňuch. (TASR)
V osemfinálovom stretnutí zdolali domáci Zvolen až po jedenástkovom rozstrele 4:2, v riadnom hracom čase sa duel skončil nerozhodne 2:2. (TASR)
Vyhlásil to Vladimir Putin a sľúbil tvrdú odpoveď.
Šéf Kremľa o možnom prímerí na mori a v energetike vraj rokoval s Radou bezpečnosti Ruska a „požiadal všetkých, aby si to premysleli a vrátili sa k tomu v nádeji, že sa možno podarí dosiahnuť nejakú dohodu“.
„Ale po útokoch na Krymský most nebudú žiadne dohody. Na tieto útoky budeme reagovať. A chcem, aby všetci vedeli toto: Verím, že naša reakcia bude oveľa bolestivejšia ako to, čo kyjevský režim urobil tomu mostu,“ doplnil.
Krymský most bol podľa Putina využívaný výlučne na civilné účely a nie na prepravu vojenskej techniky ani ropných produktov, ako tvrdí Ukrajina. „Most samozrejme opravíme. Úsek cesty utrpel vážne škody,“ dodal. (TASR, Reuters)
Pozitívne hodnotí najmä dôraz na mier.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) víta výsledky stretnutia čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina v Číne.
Pozitívne hodnotí najmä dôraz na mier, pripravenosť rokovať o znižovaní jadrového arzenálu či diskusiu o reforme Organizácie Spojených národov (OSN). Zároveň kritizuje prístup Európskej únie (EÚ), ktorej predstaviteľom vyčíta vojnovú rétoriku. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
„Vítam, že počas ich stretnutia slovo mier padlo stokrát viac ako počas štyroch rokov zasadnutí európskeho vojnového kabinetu, ktorý sa rád nazýva Európskou radou,“ uviedol Fico.
Vyjadril presvedčenie, že závery rokovania neprekryje podľa jeho slov žiarlivosť Európy, ktorú už nikto nepozýva k rokovaciemu stolu. Zároveň očakáva, že vojnová rétorika bude pokračovať aj na budúcotýždňovom neformálnom zasadnutí Európskej rady.
Predseda vlády poukázal aj na otázku reformy OSN. Podľa neho stretnutie v Číne zvýšilo jej reálnosť, keďže sa k nej hlásia traja stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN. Za kľúčovú zároveň označil pripravenosť troch jadrových mocností rokovať o znižovaní jadrového arzenálu. Pripomenul, že čínsky prezident hovoril aj o úplnom odstránení jadrových zbraní.
Fico sa vyjadril aj k energetickej spolupráci. Poukázal na podľa jeho slov dosiahnutú dohodu prezidentov o lepšom zásobovaní ropnými produktmi a kritizoval postoj EÚ k ruským energetickým surovinám. Podľa premiéra v Únii naďalej prevláda názor, že ropa a plyn z Ruska sú menej prijateľné než dodávky zo Spojených štátov, hoci podľa jeho tvrdenia dodávky ruských surovín naďalej rastú.
Kritiku adresoval aj medzinárodnému trestnému tribunálu. „Všetci vieme, že tribunál vydáva politicky motivované rozhodnutia, čo vedie k strate jeho akceptovateľnosti v širokom medzinárodnom meradle,“ vyhlásil. Medzinárodné spoločenstvo by sa podľa neho malo zamyslieť nad odkazom čínskeho samitu.
Trojstranné stretnutie prezidentov Číny, USA a Ruska sa uskutočnilo vo štvrtok v čínskom meste Šen-čen a trvalo približne hodinu a pol. Podľa agentúry DPA sa schôdzka v takomto zložení dosiaľ neuskutočnila. Trump pred jej začiatkom avizoval diskusiu o znižovaní počtu jadrových zbraní, rizika ich použitia aj o vojne na Ukrajine. (TASR)
a ďalších prevádzkových a technologických rizík.
Vo výročnej správe o stave bankového sektora v eurozóne to dnes uviedla Európska centrálna banka (ECB). Podľa nej 96 percent veľkých bánk, na ktoré dohliada, získalo v hodnotení schopnosti riadiť prevádzkové a IT riziká len uspokojivé alebo slabé hodnotenie.
Za hlavné problémy ECB označila zastarané informačné systémy, nedostatočné vnútorné kontroly a rastúcu závislosť bánk od externých poskytovateľov technologických služieb. Zlé výsledky vykázali najmä spoločnosti spravujúce aktíva, depozitári a univerzálne a investičné banky. S problémami sa stretávajú aj banky, ktoré majú zásadný význam pre fungovanie globálneho finančného systému, teda takzvané systémovo významné banky.
ECB zároveň upozornila, že v najbližších dvoch rokoch sa jej dohľad zameria okrem iného na kybernetické útoky využívajúce umelú inteligenciu (AI).
Centrálna banka v správe tiež uviedla, že svoju celkovú požiadavku na základné imanie bánk v eurozóne na rok 2027 stanovila na 11,3 percenta rizikovo vážených aktív. Oproti tomuto roku, keď predstavovala 11,2 percenta, sa teda takmer nezmenila.
ECB zároveň stanovila 14 bankám dodatočné požiadavky na takzvaný pákový pomer (leverage ratio), ktorý ukazuje, aký veľký kapitál má banka v pomere k celkovému rozsahu svojich finančných aktivít. Tento ukazovateľ má obmedziť nadmerné zadlžovanie bánk a zabezpečiť, aby mali dostatočný kapitál, aj keď budú podstupovať riziko. Ďalším piatim bankám ECB vydala nezáväzné odporúčania, ktorých cieľom je posilniť ich odolnosť v krízových situáciách.
ECB v tomto roku uložila 78 bankám nové kvalitatívne opatrenia, ktoré sa netýkajú dodatočného kapitálu ani likvidity, ale vyžadujú zmeny v spôsobe riadenia, kontrol a pri riadení rizík. Opatrenie sa zameralo predovšetkým na nedostatky pri správe úverov po splatnosti, fungovanie vedenia bánk a schopnosť bánk zhromažďovať údaje a vypracovávať spoľahlivé správy o rizikách. (ČTK)
Opatrenie sa dotkne približne 380 zamestnancov.
Za spoločnosť o tom informovala Adriana Bednárová.
Zníženie objemu výroby v bánovskom závode spoločnosť odôvodnila „súčasnými ekonomickými podmienkami a s tým súvisiacim presunom výrobných kapacít do iných lokalít“.
„Toto opatrenie sa dotkne približne 380 zamestnancov, čím celkový počet pracovníkov klesne na približne 350. K znižovaniu počtu zamestnancov dôjde vo viacerých fázach, z toho väčšina v období od decembra 2026 do apríla 2027,“ ozrejmila firma.
Deklarovala, že vedenie spoločnosti na Slovensku konzultuje realizáciu týchto opatrení s odborovou organizáciou. „Všetkým dotknutým zamestnancom budú vyplatené všetky finančné nároky, ktoré im v súvislosti so skončením pracovného pomeru prináležia,“ doplnila.
Firma skonštatovala, že vedenie spoločnosti tieto opatrenia úprimne ľutuje a zabezpečí, aby celý proces prebehol spravodlivým, zodpovedným a transparentným spôsobom.
Spoločnosť Gabor pôsobí na slovenskom trhu od roku 1996. Je 100-percentnou dcérskou spoločnosťou nemeckej firmy Gabor Shoes GmbH. Na Slovensku prevádzkuje výrobný závod v Bánovciach nad Bebravou.
Priemerná nezamestnanosť vypočítaná z podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahla v okrese Bánovce nad Bebravou podľa posledných dostupných údajov v septembri 3,18 percenta. (TASR)
Chcem zapnúť upozornenia na dôležité správy?