Vyvolalo to rozruch medzi účastníkmi, ktorí mapu vyfotili a snímky zverejnili na internete. 

Americké ministerstvo zahraničia sa už za spôsobené nedorozumenie ospravedlnilo.

Chybná mapa sa objavila v prezentácii prednesenej tento týždeň na medzinárodnej konferencii AIDS 2026 v Rio de Janeiro, v časti o nových dohodách amerického ministerstva zahraničia v oblasti zdravotníctva.

Pobrežná Nigéria, kde USA majú niekoľko stoviek vojakov, je na mape znázornená ako vnútrozemský štát uprostred Sahary. Mozambik, ktorý leží na juhovýchodnom pobreží, bol premiestnený do oblasti Afrického rohu, a západoafrické Pobrežie Slonoviny sa nachádzalo na druhej strane kontinentu. Zle umiestnená bola aj Uganda, Malawi a Kamerun.

Snímky sa prvýkrát objavili v príspevku na platforme Substack, ktorý zverejnila odborníčka na AIDS Emily Bassová. Hojne ich zdieľali užívatelia na profesionálnej sieti LinkedIn, pričom jeden príspevok mal približne 40-tisíc zhliadnutí.

Analýza Reuters odhalila, že obrázok mapy obsahoval vodoznak umelej inteligencie (AI), čo naznačuje, že bol vytvorený s pomocou nástrojov spoločnosti OpenAI. Tá už oznámila, že správu prešetruje.

Rečníkom na konferencii bol Jeff Graham, najvyšší americký vyslanec pre otázky zdravia, ktorý dohliada na program boja s AIDS známy pod skratkou PEPFAR. Na žiadosť Reuters o komentár nereagoval.

Americká diplomacia uviedla, že preberá plnú zodpovednosť za zavádzajúce informácie aj zmätok, ktorý to spôsobilo účastníkom vrátane partnerov USA v Afrike. Mapu podľa nej vytvoril člen tímu, ktorý pred podujatím narýchlo upravil jednotlivé snímky v prezentácii.

Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že diskusie na konferencii boli napriek incidentu „podstatné a konštruktívne“ a že sa aj naďalej zaväzuje k boju proti AIDS.

Minuloročné rozhodnutie vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť financovanie dovtedy, kým sa neuskutoční preskúmanie, narušilo programy pomoci po celom svete. Základná činnosť programu PEPFAR, ako je poskytovanie liekov zachraňujúcich životy, ale bola z veľkej časti obnovená.

Uviedla to dnes britská agentúra Maritime Trade Operations.

Plavidlo nahlásilo, že „utrpelo zásah neznámym projektilom, ktorý spôsobil poškodenie strojovne“, uviedla britská agentúra. Podľa nej pri incidente nikto neutrpel zranenia.

Irán kontroluje plavbu v Hormuzskom prielive od vypuknutia vojny vo februári, pričom lode musia získať povolenie na prechod a zaplatiť „tranzitný poplatok“ Teheránu. Iránske Revolučné gardy zaútočili a zastavili už viacero plavidiel, ktoré sa pokúšali preplávať Hormuzským prielivom, a v súčasnosti trvajú na tom, že Irán má „plnú kontrolu“ nad kľúčovou vodnou trasou.

Analytická spoločnosť Kpler, ktorá sleduje námorný obchod, v piatok uviedla, že premávka cez prieliv prudko klesla.

„Vzhľadom na to, že postoje USA a Iránu sú naďalej protichodné, prevádzkovatelia pozorne sledujú objem lodnej dopravy, trasy plavidiel a akýkoľvek diplomatický vývoj, ktorý by mohol v najbližších dňoch ovplyvniť riziká na regionálnych námorných trasách,“ uviedla spoločnosť na platforme X. (TASR, AFP)

To tento rok výrazne zhoršilo ekonomickú krízu, s ktorou sa tento desaťmiliónový karibský ostrov potýka už niekoľko rokov.

O zatvorení hotelov informovala tento týždeň kubánska vláda.

Premiér Manuel Marrero tiež oznámil, že z Kuby odišlo už sedem medzinárodných spoločností, ktoré prevádzkovali polovicu hotelov v krajine. Uviedol, že zatvorených bolo asi 73 percent všetkých hotelov.

V súvislosti s krízou na Kube výrazne klesli počty prichádzajúcich turistov, a to od januára do júna takmer o 60 percent oproti rovnakému obdobiu v minulom roku.

Cestovný ruch býval na Kube dlhé roky hlavnou hnacou silou ekonomiky. Veľkú ranu mu zasadila pandémia covidu, po ktorej sa toto odvetvie v krajine už nespamätalo. Ďalší hlboký prepad zažíva turistika tento rok pre americké ropné embargo, pre ktoré kubánska vláda zaviedla začiatkom roka rad reštriktívnych opatrení.

Začiatkom februára okrem iného zakázala zahraničným aerolíniám tankovať palivo na kubánskych letiskách, kvôli čomu niektoré spoločnosti na Kubu prestali lietať.

Palivá nie je na Kube dosť ani na dopravu ľudí do práce, pre zásobovanie obchodov či pre zvoz odpadkov, nemocnice vykonávajú len akútne operácie a domácností trápia každodenné výpadky elektriny.

Kuba sa mnoho rokov potýka s ekonomickou krízou, z čoho miestna komunistická vláda často viní americké sankcie. Prvú z nich USA zaviedli už v roku 1960 s cieľom privodiť pád kubánskeho režimu, čo sa doteraz nestalo.

Tlak na Kubu zosilnel americký prezident Donald Trump. Jeho vláda tento rok v januári nariadila zastavenie venezuelských dodávok ropy na Kubu po tom, ako americké jednotky uniesli venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura a jeho ženu, ktorých USA vinia z narkoterorizmu. Koncom januára potom Trump podpísal dekrét, podľa ktorého hrozia clá každej krajine, ktorá by ropu na Kubu dodávala.

Spotreba elektriny na Kube je pokrytá za dve tretiny dovozom palív, do vlaňajška to bola najmä ropa z Mexika a Venezuely. Osemdesiat percent elektrární na Kube je tepelných.

Od júna uvalila americká vláda sankcie tiež na konglomerát Gaesa, ktorý formálne spravuje kubánska armáda, ale v skutočnosti ho ovládajú príbuzní a verní spojenci dlhoročného kubánskeho lídra Raúla Castra. Táto oficiálne akciová spoločnosť podniká v mnohých odvetviach a v minulosti zarábala najmä práve na turistike. Od tohtoročného 5. júna hrozia americké sankcie všetkým osobám a firmám, ktoré budú s Gaesou spolupracovať. (ČTK, AFP)

Oheň opätovne rozhorel aj na území Francúzska. Lesné požiare naďalej sužujú aj Španielsko a Turecko.

Veľká časť Grécka čelí najvyššiemu riziku vzniku lesných požiarov. Úrad civilnej ochrany vyhlásil pre širšiu oblasť metropoly Atén najvyšší, červený stupeň výstrahy.

Najkritickejšia situácia bola pritom len približne 60 kilometrov severozápadne od gréckeho hlavného mesta, kde plamene postupovali po fronte širokom niekoľko kilometrov. Podľa správ médií odtiaľ previezli lode do bezpečia stovky ľudí. Požiare zúrili aj na Peloponézskom polostrove.

Hovorca hasičského zboru uviedol, že tímy v piatok večer bojovali s plameňmi až na 73 miestach. Ďalší veľký požiar vypukol západne od Atén, čo si vyžiadalo preventívnu evakuáciu predmestia Dasos, keďže dym a plamene ohrozovali husto obývanú oblasť.

Rozsiahle požiare naďalej horeli aj na Kréte. Hoci sa tam situácia mierne upokojila, silnejúci vietor hrozil ich opätovným rozdúchaním a vážne komplikoval nasadenie hasičských lietadiel a vrtuľníkov.

V juhofrancúzskom departemente Var, ktorý sa nachádza medzi mestami Marseille a Cannes, sa v piatok (31. 7.) opäť rozhorel lesný požiar a rýchlo sa aj rozšíril, čo prinútilo tamojšie úrady k evakuácii približne 2 500 ľudí. Podľa prefektúry zhorelo v priebehu niekoľkých hodín približne tisíc hektárov územia. Úrady v piatok neskoro večer informovali, že na mieste nasadili 720 hasičov.

Francúzsko a susedné Španielsko takisto bojujú s cieľom dostať pod kontrolu sériu ničivých lesných požiarov, ktoré podnecujú vysoké teploty a suchá vegetácia. Vedci v tejto súvislosti poukazujú na klimatické zmeny, ktoré označujú za hybnú silu intenzívnejších a častejších požiarov. S rozsiahlymi plameňmi bojuje aj Turecko.

Stovky hasičov bojovali s lesným požiarom aj na juhozápade Turecka, pričom ich úsilie komplikoval silný vietor. Od stredy (29. 7.) hasičov privolali v krajine už k 218 požiarom, informoval v piatok novinárov minister lesného hospodárstva Ibrahim Yumakli.

Hasiči podľa neho bojovali aj s novým požiarom v Susurluku, približne 200 kilometrov severovýchodne od Izmiru, ktorý rozdúchaval vietor s rýchlosťou viac než 50 kilometrov za hodinu.

Silný vietor zhoršil situáciu aj v oblasti Çine, približne 100 kilometrov vo vnútrozemí od letoviska Bodrum. Oheň sa v piatok popoludní rýchlo rozšíril smerom k obývaným oblastiam, najmä k dedine Dutluoluk, ktorú už vo štvrtok preventívne evakuovali, informovala súkromná televízia NTV. (TASR, DPA, AFP)

Reagoval tak na správy amerických médií, podľa ktorých Washington plánuje nový rozsiahly útok na ciele v Iráne.

Iránske tlačové agentúry Tasním a Fárs oznámili varovanie Teheránu s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje. Irán podľa nich podotkol, že Spojené štáty by nemali zabúdať, že energetické zariadenia globálneho významu v Saudskej Arábii a Katare sa nachádzajú v dosahu iránskych rakiet. Varovanie okrem toho hovorilo aj o zariadeniach v Kuvajte a Spojených arabských emirátoch.

Tasním citovala vysokopostaveného iránskeho bezpečnostného predstaviteľa, podľa ktorého existuje komplexný plán odvetných úderov, pričom iránska armáda už preukázala svoju schopnosť a odhodlanie uskutočniť ich.

Spravodajské portály CBS News a The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou napísali, že Trump zvažuje útok na Irán už v priebehu víkendu. Podľa CBS by sa do vojny mohol opäť zapojiť aj Izrael, ktorý si naposledy vymenil údery s Teheránom začiatkom júna.

Portál Axios informoval, že nové útoky by sa mohli opäť zamerať na iránsku energetickú infraštruktúru.

Podľa správ amerických médií sa však šéf Bieleho domu ešte definitívne nerozhodol, či na Irán zaútočí. Trump pritom v piatok počas zasadnutia kabinetu v rezidencii Camp David pohrozil ďalšími údermi. Americký prezident ale neuviedol žiadny časový rámec ani ďalšie podrobnosti. (TASR, DPA)

Niekoľko hodín predtým starosta Kyjeva Vitalij Kličko varoval pred útokom balistickými raketami na ukrajinskú metropolu.

Ukrajinská štátna služba pre mimoriadne situácie uviedla, že ruský útok zasiahol päť kyjevských obvodov, pričom zahynulo deväť ľudí a ďalších 27 utrpelo zranenia, a to vrátane štyroch detí,

„Výbuchy v meste. Kyjev čelí útoku balistických rakiet. Zostaňte v krytoch!“ napísal predtým Kličko na platforme Telegram.

Novinári agentúry AFP informovali, že počuli viac než desať po sebe nasledujúcich výbuchov, ktoré na uliciach Kyjeva spustili alarmy vozidiel.

V kyjevskom Darnyckom obvode útoky poškodili viacero budov a vozidiel, pričom úrady v tejto oblasti hlásili až sedem mŕtvych a 14 zranených. Dvaja ľudia zahynuli a osem ďalších utrpelo zranenia v Solomianskom obvode, kde údery poškodili päťposchodovú obytnú budovu.

Fotografie, ktoré služba pre mimoriadne situácie zverejnila na Telegrame, zachytávajú hasičov likvidujúcich požiar na objekte, ktorý vyzeral ako obytná budova. Ďalšie zábery ukazovali záchranárov s baterkami, ktorí prehľadávali trosky.        

Záchranná služba v sobotu ráno uviedla, že zo zasiahnutých oblastí v Kyjeve zachránili 105 ľudí.

Zatiaľ čo Kyjev čelí útokom takmer každú noc, Ukrajina v posledných mesiacoch takisto vystupňovala svoje odvetné údery na Rusko, pričom Ukrajina sa takto snaží aj o to, aby prinútila Moskvu k rokovaniam.

Ruský internetový obchodný gigant Wildberries v piatok uviedol, že jeho logistické centrum vo Volgograde zachvátil po nočnom útoku požiar – ide o najnovší zo série úderov na objekty tejto spoločnosti, ktorú Kyjev obvinil zo skladovania komponentov do dronov a z pomoci ruskej armáde. (TASR, AFP)

Infantinovo rozhodnutie prišlo po tom, čo sa Ázijská futbalová organizácia pripojila k Európe a Severnej Amerike a postavili sa proti nemu.

„Po pozornom vypočutí všetkých názorov sa ukázalo, že projekt vytvoril také rozdiely, ktoré bez ohľadu na úroveň podpory už nie sú v záujme cieľa stanoveného na začiatku,“ uviedol Infantino vo vyhlásení. „Naším cieľom vždy bolo – a vždy bude – zjednotiť sa a zlepšiť sa. V dôsledku toho tento návrh nebude pokračovať.“

Medzinárodná futbalovej á federácia chcela vytvoriť komerčnú spoločnosť otvorenú súkromným investorom, ktorí by v nej mali získať 20 percent a zaplatiť za ne vyše štyri miliardy dolárov. Následne deň potom sa členské štáty Európskej futbalovej únie (UEFA) dohodli na bojkote majstrovstiev sveta a ďalších súťaží, ak by FIFA svoj plán uskutočnila.

Až 55 členských krajín UEFA sa vo štvrtok (30. 7.) dohodlo na bojkote MS a všetkých ostatných súťaží FIFA pre Infantinov plán. Potom sa pridali aj severoamerická CONCACAF a Ázijská futbalová konfederácia „Niektoré veci sú jednoducho príliš dôležité na to, aby sa predali. Majstrovstvá sveta vo futbale patria futbalu. Vždy budú. A pokiaľ bude mať Európa hlas, nikdy nebudú na predaj,“ vyhlásila UEFA. (TASR, AP)

Označil ju za vzácnu a pozitívnu správu pre Blízky východ.

Reagoval tak na dohodu oznámenú americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorá počíta aj so stiahnutím izraelských síl z Pásma Gazy. Guterres zároveň upozornil na pokračujúcu eskaláciu konfliktov v regióne vrátane takmer šesťmesačnej vojenskej konfrontácie medzi USA a Iránom a jej rastúceho presahu do okolitých krajín.

Dohodu o Pásme Gazy označil za výnimku v období, keď sa situácia na Blízkom východe naďalej zhoršuje. „Chcem to povedať jasne: boje v regióne musia prestať na všetkých frontoch. Už šesť mesiacov prebieha vojenská eskalácia (vojna medzi USA a Iránom) v Perzskom zálive. To, čo začalo ako regionálny konflikt, sa čoraz viac stáva zdrojom globálnej nestability,“ vyhlásil Guterres.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok (30. 7.) oznámil, že Rada mieru dosiahla „historickú“ dohodu o úplnom odzbrojení Hamasu a všetkých ostatných ozbrojených skupín v Pásme Gazy. Rada mieru následne zverejnila plné znenie dohody s názvom „Plán na dokončenie realizácie komplexného mierového plánu prezidenta Trumpa v Gaze“.

Dokument stanovuje postup v niekoľkých fázach, ktorého cieľom je ukončiť vojnu, zabezpečiť úplné stiahnutie izraelských síl z Pásma Gazy a odovzdanie správy nad územím Národnému výboru pre správu Gazy. Podľa agentúr AP a AFP Hamas s dohodou súhlasil.

V piatkovom vyhlásení však zdôraznil, že pred odzbrojením musí Izrael ukončiť svoje bojové operácie a stiahnuť sa z Pásma Gazy. Izraelský krajne pravicový minister vnútornej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v piatok označil dohodu o Pásme Gazy za neakceptovateľnú. Trump však v ten istý deň uviedol, že Izrael je s dohodou spokojný. (TASR, AFP)

Demonštráciu vyvolal incident, pri ktorom sa z Maroka do španielskej enklávy Ceuta nekontrolovane dostalo približne 60-tisíc ľudí.

„Španielsko je kresťanské, nie moslimské!“ skandovali v piatok (31. 7.) demonštranti v Madride. Mnohí boli oblečení v čiernom a v rukách držali španielske vlajky. Dav podľa agentúry AFP niesol tiež heslá vyzývajúce na obranu španielskej identity.

Na čele sprievodu niektorí demonštranti niesli veľký transparent s nápisom remigrácie. Tento pojem v poslednom čase získava podporu časti krajnej pravice a označuje rozsiahly návrat či vyhostenie osôb zahraničného pôvodu z európskych krajín.

Podľa miestnych úradov v posledných dňoch nelegálne vstúpilo do Ceuty asi 60-tisíc migrantov, z ktorých takmer všetci sa v piatok vrátili späť do Maroka, ako ubezpečilo španielske ministerstvo vnútra. Španielska vláda tento krok označila za útok na územnú celistvosť krajiny. (ČTK, AFP)

Vládna strana Progresívne Bulharsko už podporila ako svoju kandidátku súčasnú prezidentku Ilianu Jotovú.

Niekdajšia viceprezidentka úrad prevzala po odstúpení exprezidenta Rumena Radeva, ktorý podal demisiu v januári, aby mohol kandidovať v parlamentných voľbách. V januári v nich zvíťazilo práve Radevovo Progresívne Bulharsko a bývalý prezident v premiérskom kresle vytvoril novú vládu.

Funkcia prezidenta má v Bulharsku prevažne reprezentatívny charakter, je však zároveň veliteľom ozbrojených síl, môže vetovať schválené návrhy zákonov a podpisuje medzinárodné zmluvy.

Prezidentské voľby podľa AP ukážu, či sa Radevovi podarí udržať dominantné postavenie, ktoré jeho strana získala v aprílových parlamentných voľbách, a ukončila sa tak dlhodobá politická patová situácia v krajine.

V prípade víťazstva Jotovej by prezidentský úrad aj premiérske kreslo zostali v rukách dlhoročných politických spojencov. Ak v prvom kole prezidentských volieb žiadny kandidát nezíska väčšinu hlasov alebo volebná účasť bude nižšia ako 50 percent oprávnených voličov, uskutoční sa druhé kolo medzi dvoma kandidátmi s najvyšším počtom hlasov. Doteraz si voliči prezidenta Bulharska vždy zvolili až v druhom kole. (TASR, AP, Reuters)

Spadol na nich strom v letnom divadle v obci Rathen.

Informovala o tom agentúra DPA, podľa ktorej sa nešťastie stalo na prístupovej ceste k skalnému amfiteátru. Fotky denníka Sächsische Zeitung ukazujú tiež popadané stromy v hľadisku.

Záchranári na mieste prehľadávali popadané stromy a zlámané vetvy, keďže sa domnievali, že pod nimi môžu byť uväznení ďalší ľudia. Areál je navyše v skalách, čo zásah komplikovalo. Okolnosti podľa agentúry DPA zostávajú nejasné. Doterajšia bilancia uvádza viacero zranených vrátane troch vážne zranených.

Nemecká meteorologická služba (DWD) vydala varovanie pred silnými búrkami pre väčšinu Saska. Výstraha spomína blesky a padajúce stromy. (ČTK, DPA)

Pilot sa pred nárazom stihol katapultovať, uviedli tamojší predstavitelia.

V blízkosti vojenskej základne námornej pechoty Miramar došlo k leteckej nehode stíhacieho lietadla F-35B okolo 10.00 h (19.00 h SELČ),“ povedal pre AFP hovorca základne. Pilot sa stihol katapultovať a bol prevezený do nemocnice, ozrejmil.

Hovorca neuviedol, či pilot alebo niekto ďalší utrpel pri incidente zranenia, no doplnil, že americká armáda neskôr poskytne ďalšie informácie. Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach vidno, ako z lietadla stúpa dym.

Na miesto boli vyslaní hasiči, aby plamene uhasili. Letecká základňa MCAS Miramar sa preslávila po celom svete, keďže tam v minulosti sídlilo výcvikové centrum Top Gun pre elitných pilotov amerického námorníctva, ktoré zvečnil film Top Gun z roku 1986 s hercom Tomom Cruisom v hlavnej úlohe. (TASR, AFP)

Z funkcie ho odvolali pred dvoma týždňami pre spory s vedením armády.

Iba 35-ročný Fedorov sa ministrom obrany stal v januári 2026 s úlohou modernizovať a digitalizovať ukrajinské ozbrojené sily. Pre spory s vedením armády, ktoré podľa neho odmietalo jeho reformné návrhy, ho prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal.

Odvolanie však vyvolalo vlnu protestov a Zelenského to prinútilo vymeniť aj veliteľa armády Oleksandra Syrského, Fedorovovho rivala, a nahradiť ho bývalým veliteľom pozemných síl Mychajlom Drapatým.

Demonštranti sa v centre Kyjeva opäť zhromaždili v piatok (31. 7.), skandovali Fedorovovo meno a žiadali, aby sa vrátil do vedenia ministerstva obrany. „Chceme, aby sa vrátil schopný manažér,“ povedala 38-ročná Iryna Tkatčuková, ktorá držala kartónový transparent s nápisom: „Je tá stará pani hluchá?“, čo bol sarkastický odkaz na Zelenského.

„Už sme videli príklady protestov, ktoré trvali viac ako mesiac, takže to dokážeme,“ dodala. Ďalší demonštrant uviedol, že mnohým ľuďom je stále nejasné, prečo Fedorova odvolali. „Chceme, aby prezident komunikoval,“ zdôraznil.

Fedorov považuje za hlavný dôvod svojho odvolania snahy o reformu systému nákupov pre ozbrojené sily. Ním navrhované zmeny však podľa neho narazili na odpor niektorých ľudí v rámci ministerstva aj mimo neho. Prezident Zelenskyj už Fedorovovi navrhol iné vládne posty. Ten však deklaroval, že do vlády sa vráti iba ako minister obrany. (TASR, AFP)

Vážnym zraneniam podľahol v nemocnici, vodič automobilu bol v protismere.

Dopravná nehoda sa stala v piatok (31. 7.) na ceste II/584 medzi obcami Liptovská Sielnica a Huty v okrese Liptovský Mikuláš. Policajt na služobnom motocykli utrpel pri zrážke s osobným autom vážne zranenia, ktorým po prevoze do nemocnice podľahol. Informovala o tom žilinská krajská policajná hovorkyňa Daniela Kocková.

Nehoda sa stala predpoludním, pričom 62-ročný vodič osobného auta jazdil v smere z obce Huty do Liptovskej Sielnice. „Z doposiaľ nezistených príčin prešiel do protismernej časti vozovky, kde sa zrazil s protiidúcim služobným motocyklom, ktorý viedol príslušník Policajného zboru v čase služby.

Vodič motocykla utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali jeho prevoz leteckou záchrannou službou do nemocnice. Žiaľ, po prevoze do nemocnice zraneniam podľahol,“ priblížila Kocková. Doplnila, že u vodiča osobného vozidla bola vykonaná dychová skúška s negatívnym výsledkom.

„Cesta bola z dôvodu dokumentovania dopravnej nehody na nevyhnutný čas úplne uzatvorená. Okolnosti, príčina, ako aj miera zavinenia dopravnej nehody sú predmetom prebiehajúceho vyšetrovania,“ dodala Kocková. (TASR)

Tie sa stretli s prudkým odporom viacerých národných federácií a aj riadiaceho orgánu európskeho futbalu UEFA.

Európska futbalová únia (UEFA) dokonca pohrozila bojkotom súťaží pod hlavičkou FIFA. FIFA v utorok (28. 7.) oznámila, že sa snaží založiť dcérsku spoločnosť FIFA Forward Enterprise (FFE), ktorá by zlúčila predaj svojich komerčných práv s prevádzkou turnajov pod vedením World League. Tá generuje pre FIFA najväčšie príjmy.

Podľa FIFA bude FFE otvorená súkromným investorom na získanie menšinových podielov a ocenila subjekt na 20 miliárd dolárov. Infantino údajne napísal 211 členským federáciám a uviedol, že každá z nich dostane 40 miliónov dolárov s počiatočnou platbou 20 miliónov dolárov, ak do 19. septembra podporia plán FIFA.

Tí, ktorí sa neprihlásia, by mali nárok na 2,7 milióna dolárov v rámci súčasnej globálnej distribučnej schémy. Financovala by ju investičná spoločnosť brata Jareda Kushnera, zaťa amerického prezidenta Donalda Trumpa, a bola by súčasťou projektu predaja podielov na majstrovstvá sveta.

Podľa denníka Times technologický investor Joshua Kushner, ktorého brat Jared je ženatý s Trumpovou dcérou Ivankou, rokuje o vedení investície prostredníctvom svojho fondu Thrive Eternal. Hovorca FIFA potvrdil, že sa očakáva, že Thrive povedie plánovanú investorskú skupinu. Hovorca uviedol, že FIFA na svojich plánoch spolupracuje s investičnou bankou JPMorgan. (TASR)

Podľa nej ovplyvnia milióny ľudí v Rusku a ďalších štátoch.

Ukrajina od 18. júla zaútočila na viac ako desať veľkoskladov spoločnosti Wildberries, pretože vo svojich priestoroch uskladňuje tovar určený pre špeciálnu vojenskú operáciu (oficiálne ruské označenie pre vojnu na Ukrajine) a pomáha ruskej armáde.

Zakladateľka a spolumajiteľka Tatiana Kimová uviedla, že ďalšie podniky v desiatich krajinách utrpeli v dôsledku týchto útokov značné straty a že spoločnosť Wildberries spolupracuje s ruskou vládou na zmiernení dopadov na predajcov využívajúcich jej platformu.

„Pripravujeme komplexný plán, ktorý má zabezpečiť, aby pomoc dostali všetci. Podrobnosti o týchto opatreniach budú oznámené v najbližších dňoch,“ uviedla. Firma podľa nej rýchlo reštrukturalizuje svoju logistickú sieť a presúva tovar medzi rôznymi zariadeniami, aby zabezpečila dodacie lehoty a obrat skladových zásob.

Na obvinenia Ukrajiny, že Wildberries predáva tovar dvojakého použitia, ktorý môže byť použitý aj na vojenské účely, Kimová reagovala, že jej spoločnosť predáva podobné produkty ako ďalší veľkí hráči na svetovom trhu, ako sú americký Amazon alebo čínska Alibaba.

Ukrajinské útoky sú podľa nej namierené proti civilistom a ich skutočným cieľom je vyvíjať tlak, destabilizovať situáciu a vyvolať paniku a šok medzi veľkým počtom Rusov. (TASR, Reuters)

Pohraničná stráž pokračuje v pátraní po utopených pri štvrtkovej migračnej vlne, ktorá si vyžiadala najmenej 57 obetí.

Informovali o tom španielske médiá s odvolaním sa na vyjadrenia vlády. K 18.00 h v piatok (31. 7.) sa do Maroka vrátilo najmenej 48 300 osôb. Aj počas piatku však do Ceuty prišlo menšie množstvo utečencov.

Televízia TVE opísala piatok v Ceute, ktorá má asi 84-tisíc obyvateľov, ako absolútny chaos. Ľudia nevychádzali z domov, obchody boli zatvorené a polikliniky preťažené.

Väčšina migrantov, ktorými sú najmä Maročania, sa podľa médií vrátila dobrovoľne. V Ceute totiž spali na ulici a mali hlad a smäd kvôli zatvoreným obchodom. Mnohí priplávali len v plavkách. „Sú bosí, bez tričiek. Ulice sú plné, sú zmätení, dezorientovaní,“ opísal jeden z miestnych obyvateľov.

S náporom pacientov sa stretávajú zdravotnícke strediská. „Sme absolútne zahltení, neustále sa k nám valia davy ľudí, celé rodiny, deti a tehotné ženy,“ opísala španielska televízia lekárka z pohotovosti Susana Ascasová. Migranti prichádzajú s následkami podchladenia, iní majú otvorené rany, ktoré utrpeli na skalách na pobreží, majú tiež vážne zlomeniny či vykĺbené ramená. „Je to desivé, brutálne preľudnenie,“ opísala.

Niektorí z migrantov v Ceute opísali, že sa rozhodli vydať do španielskeho mesta po tom, ako dostali cez telefón či sociálne siete informáciu, že hranica je otvorená a že sa na španielske územie môžu dostať bez obmedzení. V Maroku bol vo štvrtok štátny sviatok.

Španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý v piatok Ceutu navštívil, označil štvrtkové udalosti za narušenie územnej celistvosti svojej krajiny a obvinil z toho pašerácke mafie. Tie podľa neho využili verdikt španielskeho najvyššieho súdu, ktorý začiatkom tohto mesiaca dospel k záveru, že pohraničníci nemôžu okamžite vyhostiť tých, čo do Ceuty priplávali. Vrátiť obratom môžu podľa súdu len toho, kto prekonal hraničnú bariéru. Preto španielska vláda zvažuje inštalovanie bariéry z bojových lodí na mori, povedal jej predseda.

Sánchez poďakoval marockým úradom, že s tými španielskymi spolupracujú a snažia sa zabrániť ďalšiemu masovému prílevu utečencov do Ceuty. Po štvrtkových udalostiach španielska vláda nasadila v Ceute armádu a poslala tam ďalších asi 400 policajtov. Taktiež na marockej strane bola posilnená ostraha, podľa niektorých španielskych médií sa tam dnes stretli policajti so skupinami mladých Maročanov.

Španielska TVE s odvolaním sa na marocké médiá uviedla, že v noci zasahovala marocká polícia aj slzným plynom a vodnými delami, aby zabránila ďalším davom v ceste do Ceuty.

Maročania z vlasti utekajú často pre veľkú nezamestnanosť mladých či žien najmä vo vidieckych oblastiach, pripomenula TVE. Avšak Maroko v posledných rokoch zažíva ekonomický rast, pre tento rok sa odhaduje rast hrubého domáceho produktu (HDP) viac ako štyri percentá. (ČTK, El Diario)

Povedal to prezident Donald Trump. V tejto záležitosti musia byť podľa Američania opatrní.

Kyjev zdôrazňuje, že strely Patriot potrebuje na obranu proti ruským útokom. TASR o tom informuje podľa agentúr Reuters, AFP a AP. „Tieto zbrane sú neuveriteľné. Musíme byť veľmi opatrní pri tom, či ich dovolíme niekomu vyrábať,“ uviedol Trump počas zasadnutia svojej vlády vo víkendovom prezidentskom sídle Camp David.

„S tým sme nesúhlasili,“ reagoval šéf Bieleho domu na otázku o svojom predošlom prísľube, že Ukrajine licenciu poskytne.

„Hovoríme o tom. Ale je ťažké takúto technológiu odovzdať,“ zdôraznil. „Nemyslím si, že sa to niekedy stane, ale viete, existujú ľudia, ktorí sa, keď im dáte túto technológia, jedného dňa obrátia proti vám,“ vyhlásil s tým, že počas vojny „sa to už za tie roky niekoľkokrát stalo“.

Trump začiatkom júla na summite NATO v Turecku povedal, že Spojené štáty Ukrajine licenciu na výrobu rakiet pre systémy Patriot vydajú. Rovnako sa vyjadril aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po utorkovom stretnutí s Trumpom v Bielom dome.

Zelenskyj dlhodobo žiada spojencov Ukrajiny o pomoc v podobe protiraketových striel. Nedávno povedal, že pre Ukrajinu sú v súčasnosti najväčším problémom ruské balistické rakety. Kyjev má kritický nedostatok prostriedkov, ktorými by vedel takéto útoky odraziť. Práve Patrioty sú v jeho arzenáli jedinou zbraňou, ktorá má potvrdenú vysokú úspešnosť pri zostreľovaní ruských balistických rakiet. (TASR, Reuters, AFP, AP)

Rozhodnutie podľa zväzu poškodzuje futbalové kluby, regionálne zväzy či mladých športovcov.

„Rozhodnutie Ministerstva cestovného ruchu a športu SR o dočasnom pozastavení financovania Slovenského futbalového zväzu zo štátneho príspevku uznanému športu nepoškodzuje vedenie SFZ, ale futbalové kluby, regionálne zväzy, trénerov, reprezentácie a desaťtisíce detí a mladých športovcov na celom Slovensku,“ uviedol Slovenský futbalový zväz vo vyhlásení.

„Slovenský futbalový zväz je presvedčený, že rozhodnutie ministerstva je nezákonné, skutkovo nepodložené a neprimerané. SFZ od začiatku celej veci poskytoval hlavnému kontrolórovi športu aj ministerstvu maximálnu súčinnosť. Na kontrolu začatú v apríli 2026 reagoval v zákonom stanovenej lehote rozsiahlym stanoviskom a predložil všetky dokumenty, ktorými disponoval.

Od 20. apríla, teda viac ako sto dní, však zo strany hlavného kontrolóra športu ani ministerstva neprišla jediná požiadavka na doplnenie dokumentácie, vysvetlenie alebo prijatie nápravných opatrení. Napriek tomu bolo tesne pred splatnosťou zákonom garantovaného príspevku rozhodnuté o pozastavení financovania.

Za mimoriadne závažné a nebezpečné považuje SFZ aj to, že samotné osvedčenie ministerstva neobsahuje žiadne konkrétne opatrenia ani podmienky, ktorých splnením by mohlo dôjsť k obnoveniu financovania slovenského futbalu zo strany štátu. Rozhodnutie nevymedzuje, aké konkrétne nedostatky má SFZ odstrániť, ani aké kroky má vykonať, aby boli finančné prostriedky opätovne uvoľnené. Takýto postup vytvára stav právnej neistoty a znemožňuje odstránenie údajných nedostatkov, ktoré ministerstvo vo svojom rozhodnutí jednoznačne nekonkretizuje.

Slovenský futbalový zväz preto dnes doručil Ministerstvu cestovného ruchu a športu SR svoje komplexné právne stanovisko, v ktorom žiada bezodkladné zrušenie rozhodnutia a uvoľnenie finančných prostriedkov určených slovenskému futbalu. Zároveň využije všetky dostupné právne prostriedky na ochranu práv slovenského futbalu a na zabezpečenie financovania klubov, mládeže, reprezentácie a ďalších subjektov, ktorých sa rozhodnutie ministerstva bezprostredne dotýka.

Považujeme za veľmi smutnú skutočnosť, že ministerstvo cestovného ruchu a športu, ktoré vzniklo aj nemalým pričinením SFZ, v súčasnosti priamo ohrozuje fungovanie najmasovejšieho a najpopulárnejšieho športu kvôli osobným politickým ambíciám jednotlivcov a za rukojemníkov si berie tých, ktorí s predmetom danej kontroly nemajú nič spoločné,“ oznámil SFZ vo svojom vyhlásení. (TASR)

Vyhlásené sú výstrahy všetkých troch stupňov. Najvyšší, tretí stupeň, bude v sobotu platiť na celom juhu. V nedeľu už len na juhozápade.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) o tom informoval na svojom webe. V okresoch s vyhláseným tretím stupňom výstrah očakávajú meteorológovia teplotu vzduchu 38 stupňov Celzia.

„Vysoká teplota predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. Výskyt uvedenej vysokej teploty vzduchu je v danej ročnej dobe a oblasti veľmi zriedkavý a pravdepodobnosť poškodenia zdravia a ohrozenia života spôsobeného nadmerným zaťažením organizmu u niektorých osôb je vysoká,“ varoval ústav.

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v súvislosti s teplotami upozorňuje, že medzi rizikové skupiny obyvateľstva patria deti, starší ľudia, tehotné ženy či chronicky chorí ľudia, a to najmä osoby so srdcovocievnymi, s dýchacími či mentálnymi ochoreniami alebo s nadváhou.

„Vysoké vonkajšie teploty môžu spôsobiť prehriatie organizmu a zdravotné komplikácie – zvýšenie telesnej teploty, malátnosť, ospalosť, bolesti hlavy, závraty, nevoľnosť či zvracanie. Extrémnym prípadom sú vážne kolapsové stavy, ktoré môžu viesť za určitých podmienok až k prípadným úmrtiam osôb, najmä u rizikových skupín,“ varuje ÚVZ.

Dôležitou zásadou podľa neho je dôsledné dodržiavanie pravidelného pitného režimu, a to aj v prípade, že sa nedostaví smäd. Treba aj obmedziť fyzickú aktivitu, nezdržiavať sa na priamom slnku a minimalizovať pobyt vonku.

Zdravotní záchranári odporúčajú počas horúčav ľahšie stravovanie, správne oblečenie vrátane prikrývok hlavy a slnečných okuliarov a použitie ochranných krémov.

Deti a domáce zvieratá nesmú zostať na priamom slnku ani v zaparkovaných autách. Ak ľudia pocítia slabosť, závraty, nevoľnosť alebo kolaps, mali by vyhľadať pomoc. Vysoké teploty a sucho výrazne zvyšujú aj riziko vzniku požiarov. (TASR)