Polícia pátra po dvoch útočníkoch, okolnosti streľby sú zatiaľ nejasné. (ČTK, AFP)

Sú podozriví z účasti na víkendových nepokojoch v Miláne.

Prehliadky protiteroristického útvaru DIGOS sa dotkli takmer 20 miest v rôznych častiach Talianska, okrem iného Bari, Bologne, Florencie, Janova, Neapola, Monzi či Verony.

V Miláne došlo počas uplynulého víkendu k demonštráciám proti nekvalitným verejným službám a rastúcim cenám. Protestujúci napadli na viacerých miestach políciu, ničili majetok a rabovali obchody.

Polícia zadržala stovky ľudí nielen v Miláne, ale aj v ďalších mestách. Väčšina z nich je neplnoletá, najmladším je 11-ročný chlapec.

Taliansky minister vnútra Matteo Piantedosi v súvislosti s piatkovými raziami povedal, že zatiaľ nie je jasné, či za násilím stojí nejaká organizovaná sieť. Výtržníci sa však podľa neho určite koordinovali.

Vláda premiérky Giorgie Meloniovej nasadila do Milána 500 vojakov, aby pomohli tamojšej polícii vzhľadom na obavy z ďalších protestov a násilia počas nadchádzajúceho víkendu. Majitelia niektorých obchodov už avizovali, že nemajú v úmysle svoje predajne otvoriť. Starosta Milána Giuseppe Sala ich vyzval, aby obchody nezatvárali. (TASR, ANSA)

Ambasáda vo Viedni označila tento krok za nepriateľský a Rakúsko podľa nej „slepo nasleduje protiruskú politiku Západu“.

Uvádza sa to vo vyhlásení ruského veľvyslanectva. Vyhostenie sa týkalo troch diplomatov pridelených na ruskej ambasáde vo Viedni a jedného člena ruskej delegácie pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí na základe spravodajských informácií uviedlo, že ich činnosť bola v rozpore s diplomatickým postavením, čo je termín používaný pre špionáž.

„Reakcia je nevyhnutá,“ uviedol podľa TASS námestník šéfa ruskej diplomacie Dmitrij Ľubinskij. Po vyhostení diplomatického personálu v medzinárodných vzťahoch zväčša nasledujú recipročné opatrenia zo strany dotknutej krajiny.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vyhostili ruských diplomatov viaceré európske štáty. Jedným z nich je Maďarsko pod vedením premiéra Pétera Magyara, ktoré v septembri oznámilo vyhostenie desiatich členov ruskej diplomatickej misie, aby „ochránilo svoju bezpečnosť a suverenitu“, pripomenula AFP.

Agentúra dodáva, že Rakúsko, ktoré je členom EÚ, ale nie je v NATO, v posledných rokoch stratilo v rámci Aliancie priazeň. Táto neutrálna krajina je často označovaná za základňu ruských špiónov v Európe. (TASR, TASS, AFP)

Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.

„Súd rozhodol o takzvanej preventívnej väzbe, ktorej účelom je zabrániť tomu, aby obvinený pokračoval v trestnej činnosti alebo spáchal ďalší trestný čin,“ povedal policajný hovorca. Vzhľadom na prebiehajúce procesné úkony nie je podľa Hájka v súčasnosti možné poskytnúť bližšie informácie.

Vyšetrovateľ protikorupčnej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Prezídia Policajného zboru v rámci akcie Kandidát obvinil vo štvrtok (22. 10.) dvoch mužov a jednu ženu z prečinu volebnej korupcie spáchaného formou spolupáchateľstva. Prípad sa týka podozrenia z kupovania hlasov v súvislosti s nadchádzajúcimi komunálnymi voľbami v Martine. (TASR)

Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru (PPZ) Roman Hájek.

Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru (PPZ) vykonáva v rámci akcie s krycím názvom KAUF procesné úkony v súvislosti s podozrením zo spáchania obzvlášť závažného zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnými a psychotropnými látkami.

Doposiaľ sa podarilo zaistiť približne štyri kilogramy bielej kryštalickej látky. Vo štvrtok (22. 10.) vo večerných hodinách polícia zadržala podozrivého muža.

„V rámci doteraz vykonaných úkonov sme uskutočnili jednu domovú prehliadku a štyri prehliadky iných priestorov a pozemkov. Aktuálne vykonávame obhliadku miesta nálezu,“ priblížil Hájek.

Doposiaľ sa podarilo zaistiť približne štyri kilogramy bielej kryštalickej látky, ako aj ďalšie množstvo látok podozrivých z toho, že ide o omamné a psychotropné látky, a finančnú hotovosť. Vzhľadom na prebiehajúce procesné úkony nie je v súčasnosti možné poskytnúť bližšie informácie. (TASR)

Dôvodom má byť streľba pri Hebrone. (ČTK, AFP)

Oznámilo to ruské ministerstvo obrany, Kyjev to zatiaľ nepotvrdil.

„Z oblastí kontrolovaných kyjevským režimom bolo 23. októbra repatriovaných 270 ruských vojakov. Na oplátku bolo vrátených 270 ukrajinských vojnových zajatcov,“ uviedlo ministerstvo vo vo vyhlásení s tým, že Rusi sú už v Bielorusku, kde ich čakala ruská komisárka pre ľudské práva Jana Lantratovová.

Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec medzičasom na sieti X informoval, že sa s Lantratovovou dohodol tiež na návrate ďalších dovedna 14 civilistov v rámci zjednotenia rodín. Sedem sa ich vrátilo na územie kontrolované Ukrajinou a sedem do Ruska.

Od začiatku invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 je výmena vojnových zajatcov a telesných pozostatkov padlých vojakov jednou z mála oblastí, na ktorých sa Moskva a Kyjev dokážu dohodnúť. (TASR, TASS)

Od toho sa má odvíjať počet povinných hodín matematiky za štúdium, ako aj forma povinnej maturity z matematiky.

Informoval o tom dnes minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) spolu so zástupcami škôl a zamestnávateľov. Zmena sa týka žiakov, ktorí budú nastupovať na strednú školu v septembri budúceho roka.

„Povinná časť maturity pre mnohých bude určite jednoduchšia a ľahšia možno ako dnes ten strašiak v podobe maturity z matematiky. Naším cieľom však naozaj nie je urobiť matematiku ľahkou. Naším cieľom je ju urobiť zrozumiteľnou, zmysluplnou a predovšetkým užitočnou, aby pomohla,“ uviedol minister na piatkovej tlačovej konferencii.

Zástupkyňa Národného inštitútu vzdelávania a mládeže Ivana Pichaničová viac priblížila dvojúrovňovú maturitu z matematiky. „Základná úroveň bude povinná pre žiakov gymnázií a pre žiakov stredných priemyselných škôl a vybraných odborov M-kových stredných odborných škôl. Tie odbory, ktorých sa bude povinná maturita z matematiky týkať, zverejní ministerstvo školstva na svojej webovej stránke,“ podotkla s tým, že vybrať si budú môcť aj pokročilú úroveň.

Ako informovali, základná úroveň maturity z matematiky bude jednoduchšia ako pokročilá. Za štúdium bude povinná 12-hodinová dotácia oproti 18-hodinovej dotácii. Okrem toho sa budú líšiť vo forme povinnej maturitnej skúšky.

Študenti, ktorí si zvolia základnú úroveň, budú v poslednom ročníku musieť absolvovať externú časť maturitnej skúšky z matematiky. Tento test budú písať aj študenti s pokročilou úrovňou, ale poobede budú musieť absolvovať ďalší, náročnejší test a aj ústnu formu internej časti maturitnej skúšky z matematiky.

Zástupcovia škôl a zamestnávateľov zavedenie povinnej maturity z matematiky vítajú. Matematické zručnosti považujú za dôležité pre život. Rovnako tak aj minister. Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Hiadlovský priblížil, že analytické myslenie môže pomôcť so znížením tzv. dropoutu, teda predčasného odchodu zo štúdia.

Prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský zase poukazoval na dôležitosť matematických zručností pre zamestnávateľov. Súčasťou zavádzania zmeny je okrem iného inovácia kurikula. Zástupcom autorského tímu zodpovedného za úpravu vzdelávacích štandardov a cieľových požiadaviek pre základnú a rozšírenú úroveň maturity z matematiky je Dušan Šveda zo Slovenskej matematickej spoločnosti.

Zavedenie povinnej maturity z matematiky zahŕňa aj vzdelávanie a podporu učiteľov. „Už v súčasnosti máme alebo vzdelávame lektorov, máme na našich základných a stredných školách viac ako 6 300 učiteľov matematiky, ktorí sa budú postupne prevzdelávať, pretože je potrebné začať od základných škôl, predovšetkým základných škôl druhého stupňa, a postupne stredných škôl,“ informoval minister.

Zároveň spomenul, že rezort školstva ponúka štipendium pre študentov za štúdium nedostatkových odborov, medzi ktoré patrí aj učiteľstvo matematiky. Potvrdil, že učiteľov matematiky dostatok nie je.

Povinná maturitná skúška z matematiky sa nemá týkať stredných športových škôl, konzervatórií, škôl umeleckého priemyslu ani študijných odborov stredných odborných škôl, v ktorých sa prax vykonáva formou odborného výcviku a v nadstavbovom štúdiu. (TASR)

A to ak by tým EÚ Pavla poverila.

Povedali to po spoločnom rokovaní v Prahe v reakcii na informáciu webu The Telegraph. Ten vo štvrtok napísal, že Pavel patrí medzi päť politikov, o ktorých európski lídri uvažujú.

Nemenované diplomatické zdroje pre Telegraph uviedli, že niektorí z možných kandidátov už boli oslovení. Okrem Pavla sú podľa servera v hre aj talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, dánska premiérka Mette Frederiksenová a nórsky premiér Jonas Gahr Støre.

Ak by tento mandát získal Pavel, český rezort diplomacie by mu podľa Macinku poskytol maximálnu súčinnosť. „Ak to bude český prezident, nepochybne by to bolo pre ČR veľmi prestížne a bolo by povinnosťou všetkých pomôcť vyjednávaciemu tímu. Ale ani ak by to nebol český prezident,… táto iniciatíva si zaslúži maximálnu podporu,“ povedal Macinka.

Blanár podotkol, že každá iniciatíva v tomto duchu je vítaná a SR to „absolútne podporuje“. „Konečne. My sme po tom volali od začiatku, ako sme prišli do vlády a hovorili sme úplne jasnou rečou, že tento konflikt nemá vojenské riešenie… Takže my to podporujeme. Keď to bude hocikto, kto bude mať relevanciu, my budeme prví, ktorí ho budeme podporovať. Avšak musím trošičku vyjadriť aj skepsu, lebo zatiaľ je to medializovaná informácia, oficiálne som nezachytil nič,“ povedal Blanár.

V každom prípade to podľa jeho slov bude musieť byť kandidát, ktorého akceptuje aj ruská strana. Na otázku, prečo sa podľa neho neuvažuje o slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi, keďže s Putinom opakovane rokoval, odpovedal, že nejde o preteky.

Pripomenul, že Fico počas návštevy Moskvy ponúkol Bratislavu ako miesto, kde by mohlo byť rokovanie na nižšej úrovni týkajúce sa mieru alebo prímeria na Ukrajine.

Ministri pred začiatkom tlačovej konferencie podpísali Plán konzultácií medzi svojimi rezortmi na roky 2027 – 2028. Podobný plán v Prahe naposledy Blanár podpísal s Macinkovým predchodcom Janom Lipavským vo februári 2025.

Politici hovorili aj o príprave spoločného zasadnutia českej a slovenskej vlády. Ako už koncom septembra avizoval premiér ČR Andrej Babiš, rokovanie sa uskutoční 10. novembra v Bratislave.

Šéfa slovenskej diplomacie ešte čaká pracovný obed s predsedom Poslaneckej snemovne českého parlamentu Tomiom Okamurom, s ktorým plánuje hovoriť o bilaterálnych vzťahoch a aktuálnych regionálnych otázkach. (TASR)

Oznámil to podľa médií minister vnútra Laurent Nuňez.

Na sociálnych sieťach sa opäť množia výzvy k násiliu a rabovaniu a bezpečnostné zložky sú pripravené tvrdo zasiahnuť, dodal minister, podľa ktorého za prípravou nových nepokojov stoja extrémne ľavicové skupiny. (ČTK)

Vypočujte si prehľad správ v relácii Rádiožurnál.

Oznámilo to dánske ministerstvo pre ochranu prírody a zvierat.

Informoval o tom portál The Copenhagen Post. „Dánsko nepožiada o osobitnú výnimku, na základe ktorej by chov norkov mohol pokračovať aj po tom, čo v EÚ v auguste budúceho roka nadobudne platnosť jeho zákaz,“ oznámilo ministerstvo.

Podľa ministra Christiana Rajberga Madsen „žiadne odvetvie by nemalo pokračovať len preto, že existuje už dlho. Musí mať tiež zmysel pre spoločnosť, hospodárstvo a zvieratá“. Podľa neho sa vláda rozhodla uprednostniť ochranu zvierat.

Dánske chovy norkov sa dostali do svetových médií v novembri 2020, keď vláda nariadila utratenie všetkých približne 15 miliónov týchto zvierat z čeľade lasicovitých z obáv pred šírením koronavírusu z nakazených zvierat na ľudí. Neskôr sa však ukázalo, že rozhodnutie vlády nemalo právny základ.

Chov norkov bol v rokoch 2021 a 2022 v Dánsku zakázaný, od začiatku roka 2023 však úrady tento zákaz zrušili. K augustu tohto roku fungovalo v Dánsku už len sedem fariem.

Portál The Copenhagen Post uvádza, že EÚ vlani v lete zaradila amerického norka na zoznam invazívnych druhov: Zákaz jeho chovu nadobudne platnosť od budúceho augusta, pre existujúce farmy však bude platiť dvojročné prechodné obdobie.

Kodaň pôvodne s rozhodnutím Bruselu nesúhlasila a chcela si zabezpečiť výnimku, vďaka ktorej by existujúce chovy mohli zostať v prevádzke.

Pred rokom 2020 bolo Dánsko najväčším vývozcom norkových kožušín na svete. Najviac z nich smerovalo k odberateľom v Číne. (ČTK)

Cestu vrtuľníkom mu počas zotavovania sa z nedávnej operácie lekári neodporučili.

Oznámil to v piatok Vatikán, na ktorý sa odvolala agentúra ANSA. Röntgen hrudníka podľa lekárov potvrdil, že pápežova rekonvalescencia pokračuje veľmi dobre.

Z nemocnice ho prepustili v sobotu, štyri dni po zákroku, pri ktorom mu pre zhubný nádor odstránili pravý dolný pľúcny lalok. Ochorenie sa v tele ďalej nerozšírilo.

Do mesta Assisi v strednom Taliansku mal pápež zavítať v utorok 27. októbra, kde sa mal zúčastniť na poslednom dni podujatia o mieri organizovanom Komunitou svätého Egídia. Lekári mu však podľa Vatikánu plánovaný let vrtuľníkom z opatrnosti neodporučili vzhľadom na krátky čas, ktorý uplynul od operácie.

Organizátorom podujatia, ako aj lídrom a zástupcom kresťanských cirkví a iných náboženstiev plánuje Lev XIV. namiesto osobnej účasti poslať odkaz s presvedčením, že „dialóg v duchu Assisi a hľadanie slov a gest sú cennými nástrojmi v dobe konfliktov“. (TASR, ANSA)

Fico berie na vedomie postoj prezidenta, no koaličná SNS na Kuffovej nominácii trvá.

Premiér o tom informoval na sociálnej sieti. Dohodu s premiérom potvrdil na sociálnej sieti aj predseda SNS Andrej Danko.

Fico podľa stanoviska rešpektuje, že Danko má právo na základe koaličnej zmluvy navrhnúť svojho nominanta na post šéfa envirorezortu. Skonštatoval, že jeho povinnosťou ako premiéra je predložiť tento návrh prezidentovi SR Petrovi Pellegrinimu.

„Prezident SR nemá právo takýto návrh odmietnuť, môže len neformálne požiadať predsedu vlády SR o jeho prehodnotenie. Predseda vlády SR takýto neformálny postup prezidenta SR berie na vedomie. Predseda vlády SR prijal stanovisko predsedu SNS, že zotrváva na personálnom návrhu SNS. Za týchto okolností a plne rešpektujúc koaličnú zmluvu a prezumpciu neviny nemá predseda vlády SR žiadny dôvod návrh na vymenovanie Filipa Kuffu za ministra životného prostredia SR stiahnuť. Ak SNS zmení názor a predloží iný personálny návrh, predseda vlády SR ho podľa koaličnej zmluvy postúpi prezidentovi SR,“ vyhlásil premiér.

Fico doplnil, že je naďalej pripravený niesť politickú zodpovednosť za riadenie rezortu. Praktické otázky vedenia ministerstva zabezpečuje na základe riadneho a plného poverenia určený štátny tajomník. Kuffa začiatkom októbra informoval, že splnomocnenie dostane on.

Danko na sociálnej sieti taktiež potvrdil, že sa s premiérom dohodli. Návrh Kuffu za nového ministra ostáva. „(Tomáš) Taraba sa nám obom vyhrážal a dopadlo to preňho zle. Oboch nás vydieral a oklamal, keď sľúbil, že sám odíde k 30. septembru. Konflikt je nutné zlo v politike, ale musí mať svoje hranice,“ skonštatoval šéf SNS. (TASR)

Aktualizované: 13.07 h

O úmrtí informoval jeho kolega DJ Robert Majling.

„Milí kolegovia, všetci, ktorí fungujete v DJ komunite, myslím, že by ste mali vedieť, že nás včera opustil kolega DJ JULO alias Python. Kolega, táto správa ma veľmi zasiahla!“ napísal Majling na sociálnej sieti a jeho manželke a rodine vyjadril úprimnú sústrasť.

Podľa portálu Pravda.sk podľahol onkologickému ochoreniu.

DJ Julo pôsobil od roku 1990 Fun rádiu, kde moderoval legendárnu reláciu Stará, natoč gramofón.

A to deň potom, čo Donald Trump vyhlásil, že technologický magnát Elon Musk obnovil prístup k sieti.

„Aj dnes ráno naďalej dochádza k výpadkom signálu,“ povedal novinárom zdroj z ministerstva obrany. „Zatiaľ nemáme potvrdené, že obmedzenia siete boli zrušené,“ dodal.

Trump vo štvrtok vyhlásil, že systém Starshield je opäť v prevádzke. Denník Wall Street Journal predtým informoval, že prezident požiadal Muska o obnovenie služby, ktorá je kľúčová pre ukrajinské ozbrojené sily.

Musk predtým uviedol, že „o akýchkoľvek obmedzeniach rýchlosti alebo využívania“ systémov Starshield, ktoré prevádzkuje jeho spoločnosť SpaceX, „rozhoduje americká armáda a v konečnom dôsledku prezident USA“.

Minister obrany Pete Hegseth v utorok povedal, že Pentagón nenariadil žiadne zmeny v systéme Starshield. Trump minulý týždeň rovnako poznamenal, že ani on nevydal takýto pokyn.

Spoločnosť SpaceX neočakávane zaviedla na území Ukrajiny rýchlostný limit pre systém Starshield. Paralyzovalo to ukrajinské prieskumné a útočné drony stredného doletu a vážne narušilo protivzdušnú obranu, ktorá sieť využíva na zameriavanie a zachytávanie ruských prúdových dronov. (TASR, AFP)

O sťažnosti prokuratúry proti tomuto uzneseniu rozhodne Najvyšší súd SR.

Odmietnutie obžaloby potvrdil obhajca obvinenej Peter Erdös. Upozornil na to portál Aktuality.sk. Erdös priblížil, že sudca skonštatoval porušenie práva na obhajobu jeho klientky. Sudca podľa jeho slov v uznesení uvádza aj skutočnosť, že obžaloba nespĺňa zákonné náležitosti. Vec preto vrátil prokurátorovi.

Hovorkyňa ŠTS Iveta Pulman Erdélyiová TASR ozrejmila, že súd odmietol obžalobu uznesením z 12. októbra 2026. „Dôvodom odmietnutia obžaloby bolo porušenie práva obvinených na obhajobu, ako aj skutočnosť, že obžaloba nespĺňala zákonom stanovené náležitosti,“ dodala s tým, že prokurátor podal voči uzneseniu ŠTS sťažnosť.

„S rozhodnutím a argumentáciou ŠTS sa Krajská prokuratúra v Bratislave nestotožnila, preto proti rozhodnutiu o odmietnutí obžaloby podal dozorujúci prokurátor sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd SR,“ doplnila prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave Gabriela Kováčová.

Prokuratúra podala obžalobu na Moniku J. 28. augusta 2026 pre prečin prijímania úplatku spáchaný formou spolupáchateľstva, zločin ohýbania práva spáchaný formou účastníctva, prečin podplácania spáchaný spolupáchateľstvom, prečin podplácania a zločin zasahovania do nezávislosti súdu.

Bývalá štátna tajomníčka bola zadržaná v rámci policajnej akcie Búrka, ktorá sa uskutočnila v skorých ranných hodinách 11. marca 2020. Predchádzalo jej uznesenie o vznesení obvinenia, ktorým bolo viacerým sudcom vznesené obvinenie. (TASR)

Vyplýva to z dôkazov, ktoré odhalilo vyšetrovanie stanice BBC.

BBC pomocou zdrojov z al-Fáširu zistila podrobnosti o najmenej 43 útokoch na nemocnice a zariadenia zdravotnej starostlivosti v období od mája 2024 do októbra 2025, pričom niektoré zasiahli opakovane.

Na základe medzinárodného práva je nezákonné útočiť na zdravotnícke zaradenia a ich zamestnancov počas konfliktu.

Vyšetrovanie tiež odhalilo, že od apríla 2023 do októbra 2025 zahynulo v al-Fášire 55 zdravotníkov, 120 utrpelo zranenia a desať „násilne zmizlo“ alebo ich uniesli.

„RSF sa snažili evakuovať nemocnice, vyradiť ich z prevádzky, lebo zdravotnícky systém je základom každého mesta alebo štátu,“ povedal chirurg, ktorý bol v al-Fášire počas obliehania.

BBC zverejnila výsledky vyšetrovania rok po tom, ako mesto al-Fášir padlo do rúk polovojenských síl, čo stanica označila za jednu z najbrutálnejších kapitol občianskej vojny v Sudáne, ktorá vypukla v apríli 2023.

Obe strany konfliktu – RSF a armáda – sú obviňované z útokov na zdravotnícke zariadenia. Udalosti v tomto meste podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) predstavujú „jeden z najjasnejších a najvážnejších príkladov širšieho vplyvu konfliktu na zdravotnú starostlivosť v Sudáne“. Podľa vyšetrovateľov OSN boje v al-Fášire niesli „znaky genocídy“. (TASR, BBC)

Armáda medzičasom oznámila, že jej jednotky spustili protiteroristické operácie a prehľadávajú obydlia podozrivých.

„Vzdávam hold odvahe našich vojakov, ktorí konali rozhodne a zabránili veľkému útoku, a prajem zraneným skoré uzdravenie,“ uviedol Netanjahu.

Podľa svojich slov naradil armáde, aby „uzavrela mesto Hebron a pripravila sa na úplné uzavretie celého Západného brehu Jordánu s platnosťou od dnešného dňa (od piatku, pozn. TASR)“.

Skupiny na platforme Telegram, ktoré zverejňujú informácie z otvorených zdrojov, informovali, že mnohé kontrolné stanovištia v oblasti sú už uzatvorené.

Premiér tvrdí, že ide o reakciu na streľbu pri meste Hebron, pri ktorej utrelo zranenia päť ľudí. Izraelskí vojaci zastrelili dvoch palestínskych útočníkov. Podľa izraelských bezpečnostných zložiek išlo o 27-ročných rodinných príslušníkov z Hebronu.

Netanjahu bezprostredne po správach o tomto útoku nariadil svojej strane Likud zrušiť všetky politické podujatia naplánované na piatok ráno.

K streľbe došlo niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Izraeli, kde sa proti Netanjahuovi ako jeho hlavný súper postaví bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eizenkot.

Eizenkot, bývalý náčelník generálneho štábu armády, vyzdvihol reakciu vojakov. „Ako všetci Izraelčania sa modlím za úplné a rýchle uzdravenie zranených,“ uviedol.

Krajne pravicový minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir v reakcii na útok vyzval na zrušenie Palestínskej samosprávy, ktorá sídli v Ramalláhu na Západnom brehu Jordánu, informuje spravodajský portál The Times of Israel (TOI).

„Musíme konať, kým nie je príliš neskoro. Palestínska samospráva musí byť zrušená a demilitarizovaná a jej teroristická infraštruktúra úplne zničená,“ uviedol Ben Gvir. TOI poznamenal, že v súčasnosti neexistujú žiadne náznaky, že by sa na tomto incidente podieľala Palestínska samospráva.

Izraelská armáda uviedla, že vojaci a pohraničná polícia spustili „ofenzívne protiteroristické operácie v oblasti Hebronu, ktorá bola uzavretá, ako aj v ďalších oblastiach“. Príslušníci armády podľa nej v súčasnosti zasahujú v obydliach „teroristov a ďalších podozrivých“.

Palestínske militantné hnutie Hamas označilo útok za „výnimočnú hrdinskú operáciu“ a vyjadrilo sústrasť nad smrťou dvoch útočníkov. K útoku sa však neprihlásil, informuje AFP.

Militanti tvrdia, že ide o „prirodzenú a legitímnu reakciu na pokračujúce zločiny a brutálne útoky proti nášmu ľudu“. Netanjahu vyhlásil, že Izrael bude „prenasledovať teroristov Hamasu“, ktorí sa podľa neho nemajú kde skryť. (TASR, AFP)

Podozrivého zadržala polícia.

Muž podľa francúzskych médií o približne 10.30 h SELČ spustil paľbu z automatickej pušky z vozidla na niekoľko okoloidúcich v departemente Yvelines západne od Paríža.

Strieľať začal v meste Trappes a potom sa presunul do susedného mesta La Verrière. Polícii sa ho podarilo zadržať v neďalekej obci Coignières.

Miestne úrady uviedli, že počet obetí ešte zisťujú a môže sa zmeniť. Zdroj AFP zatiaľ uviedol jedného mŕtveho a troch zranených. Ich stav nebol bezprostredne známy. Stanica Franceinfo informovala, že prípadom sa zaoberá Národná protiteroristická prokuratúra. (TASR, AFP)

JUST IN: At least 1 killed, several injured after gunman opens fire from car in Trappes and La Verrière, Yvelines, France https://t.co/MsSfQ93iLk

— Klaxon Wire (@KlaxonWire) October 23, 2026

Aktualizované o 12.47 h.