Vyplýva to z textu, ktorý dnes zverejnila talianska vláda.

O rokovanie ministrov vnútra požiadal v inom liste únijným špičkám aj španielsky premiér Pedro Sánchez.

Signatári v liste vyjadrujú vážne obavy ohľadom diania v Ceute, kam za jeden deň prišlo z Maroka 50-tisíc až 60-tisíc ľudí. Skoro všetci migranti však podľa Madridu Ceutu deň nato opustili.

„Nemôžeme pripustiť masové prekročenie hranice, zneužívanie migrácie či iné hybridné hrozby vyvolávajúce dojem, že nelegálny vstup do Európskej únie je možný,“ píše sa v liste. Podľa signatárov štáty majú povinnosť bojovať proti nelegálnej migrácii.

„Udalosti z posledných dní vyžadujú okamžitú a koordinovanú európsku odozvu,“ píše sa v texte, ktorý požaduje mimoriadne rokovanie únijných ministrov vnútra na diaľku. To by malo zvolať írske predsedníctvo Rady Európskej únie.

O rokovania podľa španielskych médií požiadal aj španielsky premiér Sánchez v liste, ktorý tiež zaslal list do Bruselu, „Väčšina (krajín EÚ) nám prejavila podporu a solidaritu a ponúkla nám pomoc. Iné sa naopak rozhodli zaútočiť na Španielsko a žiadať jeho dočasné vylúčenie zo schengenského priestoru,“ napísal Sánchez podľa médií v liste.

Premiéri a prezidenti v liste uznávajú, že žiadny z migrantov, ktorí prekročili hranicu v Ceute vo štvrtok (30. 7.), sa nedostal na európsky kontinent. Medzi opatreniami, ktoré sú pripravení prijať, spomínajú obnovu dočasných kontrol na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore.

Medzi signatármi nie sú predstavitelia Portugalska, Írska, Španielska, Francúzska a Luxemburska. (ČTK)

Vyhlásil to americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore pre stanicu Fox News.

Rubio uviedol, že diplomatická aktivita zameraná na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine by mala v blízkej budúcnosti zosilnieť. „V najbližších týždňoch uvidíte určité úsilie, aby sme zistili, či sa nám podarí obnoviť rokovania medzi oboma stranami a ukončiť túto vojnu,“ informoval šéf diplomacie USA.

Minister však zároveň naznačil, že úspech nie je ani zďaleka zaručený. „Uvedomujeme si tiež, že obe strany majú pomerne jasné červené čiary. Kým sa nám tieto červené čiary nepodarí trochu zúžiť, nedosiahneme požadovaný výsledok,“ dodal.

Ukrajina opakovane uviedla, že je pripravená pokračovať v rozhovoroch s Ruskom, ale len v prípade, že budú smerovať k dosiahnutiu prímeria. Posledné priame rokovanie medzi delegáciami Kyjeva a Moskvy sa uskutočnilo vlani koncom júla v tureckom Istanbule.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po tohtotýždňovej návšteve Washingtonu a stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom povedal, že osobitní vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner by mohli pricestovať do Kyjeva počas nasledujúcich dvoch týždňov. (TASR)

A to aj napriek tomu, že šéf Medzinárodnej futbalovej federácie nebude pokračovať v kontroverznom pláne predaja podielu na majstrovstvách sveta súkromným investorom.

Až 55 členských krajín UEFA sa vo štvrtok (30. 7.) dohodlo na bojkote MS a všetkých ostatných súťaží FIFA kvôli Infantinovemu plánu. Potom sa pridali aj severoamerická CONCACAF a Ázijská futbalová konfederácia

„Niektoré veci sú jednoducho príliš dôležité na to, aby sa predali. Majstrovstvá sveta vo futbale patria futbalu. Vždy budú. A pokiaľ bude mať Európa hlas, nikdy nebudú na predaj,“ vyhlásila UEFA.

„Súčasné vedenie FIFA stratilo nielen dôveru UEFA, ale aj dôveru mnohých ďalších členov futbalovej rodiny. Infantino porušil sľuby ktoré dal, keď sa v roku 2016 uchádzal o zvolenie do čela FIFA. Konkrétne, že bude transparentný a že peniaze FIFA sú členských asociácií a nie peniaze prezidenta FIFA. Ani jeden z týchto sľubov nedodržal. Ošarpaná, zákulisná a nepriehľadná dohoda, ktorú vymyslel a snažil sa presadiť, bola všetko, len nie transparentná. A rezervy presahujúce 5 miliárd dolárov tiež nedokázal použiť v prospech futbalu,“ skonštatovala. (TASR, AP)

Služby môžu poskytovať už len licencované subjekty. V celej Európskej únii ich je 312.

Aj keď časť investorov dnes hľadá nové príležitosti napríklad v spoločnostiach spojených s umelou inteligenciou, záujem o kryptoaktíva podľa finančného analytika ostáva.

Kryptoaktívam sa v Správach :24 venovala redaktorka Lea Hubová:

Útočníka Realu Madrid spájajú s príchodom k víťazovi uplynulého ročníka Premier League už nejaký čas.

Brazílčan má s Realom ešte platnú zmluvu na jeden rok, šanca 26-ročného útočníka na prestup do Anglicka sa opakovane bagatelizovala. Real stále dúfa, že Vinícius s ním podpíše novú dlhodobú zmluvu.

Londýnsky klub je však údajne pripravený ponúknuť za neho 105 miliónov libier (123 miliónov eur). Real Madrid však požaduje približne 137 miliónov libier (160 miliónov eur). Podľa informácií na portáli Transfermarkt je jeho trhová hodnota 140 miliónov eur.

Vinicius hrá za „biely balet“ od leta 2018. Počas tohto obdobia nastúpil v 375 zápasoch vo všetkých súťažiach, strelil 128 gólov a pridal 100 asistencií. (TASR)

Obsahujú odkaz na falošnú webovú stránku, ktorá sa podobá na oficiálnu stránku poisťovne.

V prípade, ak vám takýto e-mail prišiel, je dôležité neklikať na odkaz v ňom a neposkytovať osobné ani platobné údaje. Odosielateľom týchto e-mailových správ nie je Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Primárnym cieľom týchto útokov bolo hlavné mesto Kyjev.

„Primárnym cieľom bol Kyjev, no údery zasiahli aj Dnepropetrovskú, Sumskú, Charkovskú a Poltavskú oblasť. Zachytiť sa podarilo iba jedinú balistickú raketu, a to z jednoduchého dôvodu – pre systémy Patriot nie sú k dispozícii žiadne protiraketové strely. A práve tento nedostatok striel na zachytávanie balistických rakiet iba povzbudzuje Rusko k podnikaniu takýchto útokov, ktoré si vyžiadajú ľudské životy,“ upozornil v príspevku ukrajinský prezident.

Podľa Zelenského je kľúčové, aby partneri Kyjeva pochopili, že tieto kapacity nie sú potrebné „niekde v skladoch pre hypotetické scenáre, ale tu a teraz, aby zadržali a zastavili ruskú vojnu na Ukrajine“.

„Každý balík protiraketových striel zachraňuje životy našich ľudí. A každá noc bez nich prináša ďalšie obete. Ďakujem všetkým, ktorí pracujú na posilnení našej obrany,“ zdôraznil Zelenskyj.

Ako dodal, od noci pokračujú v Kyjeve a okolitom regióne záchranné práce po masívnom ruskom údere.

„V celom meste vypuklo množstvo požiarov. Zasiahnutých bolo sedem obvodov a Rusi ako zvyčajne zasiahli bežné obytné budovy. Poškodených bolo osemnásť obytných domov, škola, litovské veľvyslanectvo a objekty infraštruktúry. K dnešnému dňu je po tomto útoku hlásených deväť mŕtvych. Vyjadrujem úprimnú sústrasť ich rodinám a blízkym. Desiatky ľudí utrpeli zranenia. Zdravotnícke tímy pomáhajú každému, kto to potrebuje,“ dodal Zelenskyj. (TASR)

Podľa médií o tom informovalo ministerstvo vnútra.

Práve cez more sa dostalo do Ceuty veľa ľudí pri štvrtkovom (30. 7.) živelnom prechode hranice. Situácia v meste je dnes ráno pokojná.

Podľa ministerstva sa okolo 8.00 začala inštalácia zhruba pol kilometra dlhej bariéry, ktorá sa týči 30 až 70 centimetrov nad hladinou a ďalší meter je pod hladinou. Bariéra má zabrániť ľahkému preplávanie hranice.

Jej inštaláciu si vyžiadal nedávny rozsudok španielskeho najvyššieho súdu, uviedol v piatok španielsky premiér Pedro Sánchez. Súd rozhodol s odvolaním sa na text zákona, že úrady môžu pristúpiť k takzvaným okamžitým návratom migrantov do Maroka len v prípade, že sú zachytení na hranici po prekonaní prihraničnej prekážky.

Vo štvrtok pri živelnom prechode hranice medzi Marokom a Španielskom do Ceuty prišlo až na 60-tisíc ľudí. Podľa úradov sa však drvivá väčšina z nich v piatok vrátila naspäť do Maroka. Ministerstvo vnútra dnes oznámilo, že do európskej časti Španielska sa nedostal žiadny migrant, ktorý prišiel do Ceuty od štvrtka. Pri snahe sa dostať do Španielska utopilo podľa posledných údajov 67 ľudí.

Podľa médií bola situácia v Ceute v noci pokojná a migranti pokračovali v návrate do Maroka. Vláda nechala v meste posilniť prítomnosť polície a armády.

Masívny prechod hranice označil v piatok premiér Sánchez za narušenie španielskej celistvosti. Podľa neho príchod ľudí podnietili zločinecké organizácie, ktoré sa zaoberajú prevádzačstvom. (ČTK)

Prírodné zdroje, ktoré Zem dokáže obnoviť za jeden rok, sme vyčerpali za sedem mesiacov.

Podľa výpočtov organizácie Global Footprint Network ľudstvo v súčasnosti spotrebúva prírodné zdroje o 73 percent rýchlejšie, než sa dokážu obnovovať.

Téme sa venovala redaktorka STVR Izabela Kajzerová:

Vykoľajil sa tam vlak.

Ako informoval odbor komunikácie Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK), pri vjazde osobného vlaku do stanice, v ktorej dopravu riadia Železnice Slovenskej republiky, sa tri nápravy motorovej jednotky dostali mimo koľají.

Doprava je prerušená od 9.15 h. „Pri udalosti sa nikto nezranil. Okolnosti udalosti sa zisťujú. ZSSK spolupracuje so Železnicami Slovenskej republiky na odstránení následkov a obnovení dopravy,“ dodal komunikačný odbor ZSSK. (TASR)

Dôvodom sú škody, ktoré tam počas noci napáchala silná búrka. Zahynul pritom jeden človek.

Ešte v piatok (31. 7.) večer prišiel o život 28-ročný muž neďaleko prírodného divadla Felsenbühne v obci Rathen, keď ho počas búrky zasiahol padajúci strom. Ďalších desať ľudí utrpelo zranenia, z toho traja vážne, a 40 osôb evakuovali. Záchranné zložky pokračovali v odstraňovaní následkov búrky v sobotu ráno.

Park, ktorý sa nachádza v Labských pieskovcoch na hraniciach s Českou republikou, je známy svojimi mohutnými, neobvyklými skalnými útvarmi. Najznámejšou dominantou parku je Bastei, skupina ostrých skál prepojených pieskovcovým oblúkovým mostom, ktorý sa týči vo výške približne 200 metrov nad riekou Labe.

Oblasti medzi mostom Bastei, obcami Rathen a Hohnstein a údolím Polenztal po nočnej búrke pre verejnosť uzavreli, informovala štátna lesnícka agentúra Sachsenforst.

Agentúra spresnila, že búrka vyvrátila v blízkosti Bastei množstvo stromov, pričom nebezpečenstvo pre návštevníkov naďalej pretrváva. (TASR, DPA)

Otrasy viedli k výpadkom elektrickej energie, narušili prevádzku vlakov a metra a tiež spôsobili škody na niektorých budovách.

Epicentrum zemetrasenia, ktoré úrady zaznamenali o 19.46 h, sa nachádzalo v oblasti Flegrejských polí v hĺbke približne tri kilometre, uviedol taliansky Národný inštitút geofyziky a vulkanológie (INGV). Hasiči povedali, že dostali správy o menších škodách na budovách v Neapole a jeho okolí, no podotkli, že nedostali žiadne žiadosti o pomoc či záchranu.

Vlaková doprava i metro sa preventívne pozastavili, uviedli miestne orgány. Podľa talianskych médií išlo o jedno z najsilnejších zemetrasení, aké boli v tejto lokalite kedy zaznamenané.

Oblasť Flegrejských polí je husto osídlená a v uplynulých rokoch zaznamenáva čoraz častejšiu seizmickú aktivitu, čo podnietilo vládu k intenzívnejšiemu monitorovaniu situácie.

Slabšie zemetrasenia sú tam pomerne bežné, no silnejšie otrasy vyvolávajú obavy, že by sa mohla zopakovať kríza z 80. rokov 20. storočia, kedy zemetrasenia narušili každodenný život v oblasti a prinútili tisíce ľudí opustiť svoje domovy.

Dôvodom je náraz automobilu do nákladného vlaku na priecestí.

V dôsledku stretu prišlo k vykoľajeniu súpravy vlaku, informoval dopravca Leo Express Podunajsko.

Vlaková doprava je v danom úseku prerušená. Aktuálne je zavedená náhradná autobusová doprava medzi obidvoma stanicami až do odvolania. (TASR)

Informovala hovorkyňa SSC Jana Lukáčová.

S rekonštrukciou 7,5-kilometrového úseku Chocholná-Velčice – Mníchova Lehota sa začalo v máji 2022. Pôvodne mali byť práce ukončené v roku 2023, neskôr termín presunuli na rok 2024.

Nevyhovujúci stav dvoch mostov ponad Váh a inundačný kanál, ich následná asanácia, preprojektovanie rekonštrukcie a výstavba nových mostov spôsobili, že termín posunuli až na prelom rokov 2026 a 2027. Termín zhotoviteľ napokon skrátil do konca júna.

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) musel pre výstavbu nových mostov zabezpečiť náhradné obchádzkové trasy na ceste tretej triedy cez Trenčiansku Turnú a na ceste II/507 do Trenčína. Uzávera sa dotkla aj ďalších ciest druhej triedy, ktoré sú tranzitné pre kamiónovú dopravu – cesta z Beckova cez Trenčianske Stankovce a z Ilavy cez Homôlku na hornú Nitru.

Ako informoval generálny riaditeľ SSC Norbert Polievka, zmenou projektov, asanáciou a postavením nových mostov, ale aj výstavbou novej kruhovej križovatky pri Veľkých Bierovciach cena diela stúpla na 56,3 milióna eur.

„Zrekonštruovaná cesta I/9 odbremení tranzitnú dopravu z mesta Trenčín, smerujúcu z diaľnice D1 do regiónu hornej Nitry a opačne. Modernizáciou úseku sa zvýši bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Inštaláciou 4,5 kilometra protihlukových stien sa zníži hluková záťaž v okolitých obciach,“ skonštatoval Polievka. (TASR)

Muž zastával vedúcu pozíciu v globálnej humanitárnej organizácii, ktorú prokurátori označili za fiktívnu.

Úrady vzali do väzby 45-ročného Mohammada Yousefa Hasnu z Istanbulu, kým bude vydaný do New Yorku. Americký federálny prokurátor Jamie McDonald uviedol, že Hasna úzko spolupracoval s najvyšším vedením Hamasu, aby hnutiu mohol poskytovať materiálnu pomoc a finančné prostriedky pod záštitou humanitárnej pomoci.

Spojené štáty označili hnutie Hamas za zahraničnú teroristickú organizáciu.

Turek je obvinený zo sprisahania s cieľom poskytovať materiálnu podporu Hamasu, zo sprisahania s cieľom financovať terorizmus a aj zo samotného financovania terorizmu. Za každé z týchto obvinení hrozí mužovi trest odňatia slobody v dĺžke až 20 rokov.

Americká vláda v tlačovej správe uviedla, že Hasna približne od roku 2023 úzko spolupracoval s vysokým predstaviteľom hnutia Gházímom Hamadom, členom riadiaceho orgánu Hamasu. (TASR, AP)

Vyvolalo to rozruch medzi účastníkmi, ktorí mapu vyfotili a snímky zverejnili na internete. 

Americké ministerstvo zahraničia sa už za spôsobené nedorozumenie ospravedlnilo.

Chybná mapa sa objavila v prezentácii prednesenej tento týždeň na medzinárodnej konferencii AIDS 2026 v Rio de Janeiro, v časti o nových dohodách amerického ministerstva zahraničia v oblasti zdravotníctva.

Pobrežná Nigéria, kde USA majú niekoľko stoviek vojakov, je na mape znázornená ako vnútrozemský štát uprostred Sahary. Mozambik, ktorý leží na juhovýchodnom pobreží, bol premiestnený do oblasti Afrického rohu, a západoafrické Pobrežie Slonoviny sa nachádzalo na druhej strane kontinentu. Zle umiestnená bola aj Uganda, Malawi a Kamerun.

Snímky sa prvýkrát objavili v príspevku na platforme Substack, ktorý zverejnila odborníčka na AIDS Emily Bassová. Hojne ich zdieľali užívatelia na profesionálnej sieti LinkedIn, pričom jeden príspevok mal približne 40-tisíc zhliadnutí.

Analýza Reuters odhalila, že obrázok mapy obsahoval vodoznak umelej inteligencie (AI), čo naznačuje, že bol vytvorený s pomocou nástrojov spoločnosti OpenAI. Tá už oznámila, že správu prešetruje.

Rečníkom na konferencii bol Jeff Graham, najvyšší americký vyslanec pre otázky zdravia, ktorý dohliada na program boja s AIDS známy pod skratkou PEPFAR. Na žiadosť Reuters o komentár nereagoval.

Americká diplomacia uviedla, že preberá plnú zodpovednosť za zavádzajúce informácie aj zmätok, ktorý to spôsobilo účastníkom vrátane partnerov USA v Afrike. Mapu podľa nej vytvoril člen tímu, ktorý pred podujatím narýchlo upravil jednotlivé snímky v prezentácii.

Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že diskusie na konferencii boli napriek incidentu „podstatné a konštruktívne“ a že sa aj naďalej zaväzuje k boju proti AIDS.

Minuloročné rozhodnutie vlády amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastaviť financovanie dovtedy, kým sa neuskutoční preskúmanie, narušilo programy pomoci po celom svete. Základná činnosť programu PEPFAR, ako je poskytovanie liekov zachraňujúcich životy, ale bola z veľkej časti obnovená.

Uviedla to dnes britská agentúra Maritime Trade Operations.

Plavidlo nahlásilo, že „utrpelo zásah neznámym projektilom, ktorý spôsobil poškodenie strojovne“, uviedla britská agentúra. Podľa nej pri incidente nikto neutrpel zranenia.

Irán kontroluje plavbu v Hormuzskom prielive od vypuknutia vojny vo februári, pričom lode musia získať povolenie na prechod a zaplatiť „tranzitný poplatok“ Teheránu. Iránske Revolučné gardy zaútočili a zastavili už viacero plavidiel, ktoré sa pokúšali preplávať Hormuzským prielivom, a v súčasnosti trvajú na tom, že Irán má „plnú kontrolu“ nad kľúčovou vodnou trasou.

Analytická spoločnosť Kpler, ktorá sleduje námorný obchod, v piatok uviedla, že premávka cez prieliv prudko klesla.

„Vzhľadom na to, že postoje USA a Iránu sú naďalej protichodné, prevádzkovatelia pozorne sledujú objem lodnej dopravy, trasy plavidiel a akýkoľvek diplomatický vývoj, ktorý by mohol v najbližších dňoch ovplyvniť riziká na regionálnych námorných trasách,“ uviedla spoločnosť na platforme X. (TASR, AFP)

To tento rok výrazne zhoršilo ekonomickú krízu, s ktorou sa tento desaťmiliónový karibský ostrov potýka už niekoľko rokov.

O zatvorení hotelov informovala tento týždeň kubánska vláda.

Premiér Manuel Marrero tiež oznámil, že z Kuby odišlo už sedem medzinárodných spoločností, ktoré prevádzkovali polovicu hotelov v krajine. Uviedol, že zatvorených bolo asi 73 percent všetkých hotelov.

V súvislosti s krízou na Kube výrazne klesli počty prichádzajúcich turistov, a to od januára do júna takmer o 60 percent oproti rovnakému obdobiu v minulom roku.

Cestovný ruch býval na Kube dlhé roky hlavnou hnacou silou ekonomiky. Veľkú ranu mu zasadila pandémia covidu, po ktorej sa toto odvetvie v krajine už nespamätalo. Ďalší hlboký prepad zažíva turistika tento rok pre americké ropné embargo, pre ktoré kubánska vláda zaviedla začiatkom roka rad reštriktívnych opatrení.

Začiatkom februára okrem iného zakázala zahraničným aerolíniám tankovať palivo na kubánskych letiskách, kvôli čomu niektoré spoločnosti na Kubu prestali lietať.

Palivá nie je na Kube dosť ani na dopravu ľudí do práce, pre zásobovanie obchodov či pre zvoz odpadkov, nemocnice vykonávajú len akútne operácie a domácností trápia každodenné výpadky elektriny.

Kuba sa mnoho rokov potýka s ekonomickou krízou, z čoho miestna komunistická vláda často viní americké sankcie. Prvú z nich USA zaviedli už v roku 1960 s cieľom privodiť pád kubánskeho režimu, čo sa doteraz nestalo.

Tlak na Kubu zosilnel americký prezident Donald Trump. Jeho vláda tento rok v januári nariadila zastavenie venezuelských dodávok ropy na Kubu po tom, ako americké jednotky uniesli venezuelského autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura a jeho ženu, ktorých USA vinia z narkoterorizmu. Koncom januára potom Trump podpísal dekrét, podľa ktorého hrozia clá každej krajine, ktorá by ropu na Kubu dodávala.

Spotreba elektriny na Kube je pokrytá za dve tretiny dovozom palív, do vlaňajška to bola najmä ropa z Mexika a Venezuely. Osemdesiat percent elektrární na Kube je tepelných.

Od júna uvalila americká vláda sankcie tiež na konglomerát Gaesa, ktorý formálne spravuje kubánska armáda, ale v skutočnosti ho ovládajú príbuzní a verní spojenci dlhoročného kubánskeho lídra Raúla Castra. Táto oficiálne akciová spoločnosť podniká v mnohých odvetviach a v minulosti zarábala najmä práve na turistike. Od tohtoročného 5. júna hrozia americké sankcie všetkým osobám a firmám, ktoré budú s Gaesou spolupracovať. (ČTK, AFP)

Oheň opätovne rozhorel aj na území Francúzska. Lesné požiare naďalej sužujú aj Španielsko a Turecko.

Veľká časť Grécka čelí najvyššiemu riziku vzniku lesných požiarov. Úrad civilnej ochrany vyhlásil pre širšiu oblasť metropoly Atén najvyšší, červený stupeň výstrahy.

Najkritickejšia situácia bola pritom len približne 60 kilometrov severozápadne od gréckeho hlavného mesta, kde plamene postupovali po fronte širokom niekoľko kilometrov. Podľa správ médií odtiaľ previezli lode do bezpečia stovky ľudí. Požiare zúrili aj na Peloponézskom polostrove.

Hovorca hasičského zboru uviedol, že tímy v piatok večer bojovali s plameňmi až na 73 miestach. Ďalší veľký požiar vypukol západne od Atén, čo si vyžiadalo preventívnu evakuáciu predmestia Dasos, keďže dym a plamene ohrozovali husto obývanú oblasť.

Rozsiahle požiare naďalej horeli aj na Kréte. Hoci sa tam situácia mierne upokojila, silnejúci vietor hrozil ich opätovným rozdúchaním a vážne komplikoval nasadenie hasičských lietadiel a vrtuľníkov.

V juhofrancúzskom departemente Var, ktorý sa nachádza medzi mestami Marseille a Cannes, sa v piatok (31. 7.) opäť rozhorel lesný požiar a rýchlo sa aj rozšíril, čo prinútilo tamojšie úrady k evakuácii približne 2 500 ľudí. Podľa prefektúry zhorelo v priebehu niekoľkých hodín približne tisíc hektárov územia. Úrady v piatok neskoro večer informovali, že na mieste nasadili 720 hasičov.

Francúzsko a susedné Španielsko takisto bojujú s cieľom dostať pod kontrolu sériu ničivých lesných požiarov, ktoré podnecujú vysoké teploty a suchá vegetácia. Vedci v tejto súvislosti poukazujú na klimatické zmeny, ktoré označujú za hybnú silu intenzívnejších a častejších požiarov. S rozsiahlymi plameňmi bojuje aj Turecko.

Stovky hasičov bojovali s lesným požiarom aj na juhozápade Turecka, pričom ich úsilie komplikoval silný vietor. Od stredy (29. 7.) hasičov privolali v krajine už k 218 požiarom, informoval v piatok novinárov minister lesného hospodárstva Ibrahim Yumakli.

Hasiči podľa neho bojovali aj s novým požiarom v Susurluku, približne 200 kilometrov severovýchodne od Izmiru, ktorý rozdúchaval vietor s rýchlosťou viac než 50 kilometrov za hodinu.

Silný vietor zhoršil situáciu aj v oblasti Çine, približne 100 kilometrov vo vnútrozemí od letoviska Bodrum. Oheň sa v piatok popoludní rýchlo rozšíril smerom k obývaným oblastiam, najmä k dedine Dutluoluk, ktorú už vo štvrtok preventívne evakuovali, informovala súkromná televízia NTV. (TASR, DPA, AFP)

Reagoval tak na správy amerických médií, podľa ktorých Washington plánuje nový rozsiahly útok na ciele v Iráne.

Iránske tlačové agentúry Tasním a Fárs oznámili varovanie Teheránu s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje. Irán podľa nich podotkol, že Spojené štáty by nemali zabúdať, že energetické zariadenia globálneho významu v Saudskej Arábii a Katare sa nachádzajú v dosahu iránskych rakiet. Varovanie okrem toho hovorilo aj o zariadeniach v Kuvajte a Spojených arabských emirátoch.

Tasním citovala vysokopostaveného iránskeho bezpečnostného predstaviteľa, podľa ktorého existuje komplexný plán odvetných úderov, pričom iránska armáda už preukázala svoju schopnosť a odhodlanie uskutočniť ich.

Spravodajské portály CBS News a The Wall Street Journal s odvolaním sa na zdroje oboznámené s touto záležitosťou napísali, že Trump zvažuje útok na Irán už v priebehu víkendu. Podľa CBS by sa do vojny mohol opäť zapojiť aj Izrael, ktorý si naposledy vymenil údery s Teheránom začiatkom júna.

Portál Axios informoval, že nové útoky by sa mohli opäť zamerať na iránsku energetickú infraštruktúru.

Podľa správ amerických médií sa však šéf Bieleho domu ešte definitívne nerozhodol, či na Irán zaútočí. Trump pritom v piatok počas zasadnutia kabinetu v rezidencii Camp David pohrozil ďalšími údermi. Americký prezident ale neuviedol žiadny časový rámec ani ďalšie podrobnosti. (TASR, DPA)