V poľskej metropole sa dnes na tzv. Hodinu W rozozneli sirény a kostolné zvony.

Na jednu minútu sa zastavila aj doprava vrátane autobusov, električiek a metra.

K pietnej spomienke sa pripojili hasiči, polícia aj zdravotníci zapnutím sirén. Dobrovoľníci Múzea Varšavského povstania rozdávali obyvateľom bielo-červené odznaky so symbolom Bojujúceho Poľska.

Jedným z hlavných miest spomienky bol kruhový objazd Rondo Dmowského, kde sa zhromaždili tisíce ľudí s poľskými vlajkami a transparentmi pripomínajúcimi veliteľov povstania. Viaceré námestia zaplnil bielo-červený dym zo svetlíc, čo si vyžiadalo zastavenie električkovej aj autobusovej dopravy.

Na Zámockom námestí účastníci vytvorili veľký symbol Bojujúceho Poľska, zatiaľ čo nad Vislou piloti vytvorili na oblohe jeho dymovú podobu. Nad mestom preletelo aj lietadlo s transparentom „Pamätáme si rok 1944“.

Hlavná štátna pietna spomienka sa uskutočnila na Vojenskom cintoríne Powazki. Zúčastnili sa na nej prezident Karol Nawrocki, predsedníčka Senátu Malgorzata Kidawa-Blonská a ďalší predstavitelia štátu, veteráni aj obyvatelia mesta. Po minúte ticha zaznela poľská hymna a modlitbu za padlých predniesol poľný biskup poľskej armády Wieslaw Lechowicz; nasledovala čestná salva.

Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944 o 17.00 h. Do bojov sa zapojilo približne 40-tisíc – 50-tisíc povstalcov. Plánované bolo na niekoľko dní, no trvalo vyše dva mesiace. Padlo v ňom okolo 18-tisíc bojovníkov a 25-tisíc utrpelo zranenia.

Odhady obetí medzi civilistami dosahujú približne 180-tisíc. Zo zničeného mesta bolo vyhnaných okolo 500-tisíc obyvateľov, pričom nacisti Varšavu po potlačení povstania takmer úplne zrovnali so zemou.

Na povstaní sa zúčastnili aj Slováci a slovenská čata bola jediná cudzinecká jednotka, ktorá mala privilégium bojovať pod národnou zástavou. Jej veliteľom bol podporučík Miroslav Iringh. Čata bola súčasťou Armie Krajowej a pôsobila v štvrti Czerniakow. Sformovaná bola v roku 1943 a jej členovia nosili na rukáve osobitnú pásku so slovenskou trikolórou a slovenským znakom. (TASR, PAP)

Medzi hlavné témy patria parkovanie či doprava.

Téme sa v Správach venovala redaktorka Monika Hajko:

Dôvodom je stret osobného vlaku Os 5026 s automobilom na železničnom priecestí, potvrdila hovorkyňa Železníc SR Petra Lániková.

Podľa vyjadrenia hovorcu Železničnej spoločnosti Slovensko Jána Bačeka žiadny cestujúci vo vlaku ani personál neutrpel pri zrážke zranenia. V osobnom aute boli zranené dve osoby. (TASR)

Stalo sa tak týždeň po tom, čo si džihádistický útok na pochod v Berlíne vyžiadal jednu obeť a niekoľko desiatok zranených.

Polícia aj organizátori pochodu odhadli účasť na približne 300-tisíc ľudí. Príslušníci bezpečnostných zložiek boli počas celej akcie v plnej pohotovosti.

Na transparentoch účastníkov pochodu sa objavili heslá ako „Solidarita medzi ľuďmi z LGBT komunity“ a „Postavme sa za budúcnosť bez strachu“.

K útoku na berlínsky Pride došlo uplynulú sobotu (25. 7.). Islamista Abdul Ballout narazil vozidlom do davu ľudí, pričom zahynula jedna žena a 29 ďalších ľudí utrpelo zranenia. Útočník následne z miesta ušiel, nemecká polícia ho vypátrala až v nedeľňajších večerných hodinách a vzápätí počas zásahu zastrelila.

Ballout patril istý čas k salafistickej skupine, ktorá sa venovala misionárskej činnosti a verbovala nových stúpencov. Salafimuz je ultrakonzervatívny a fundamentalistický prúd v rámci sunnitského islamu. (TASR, AFP)

Na sociálnej sieti to deklaroval predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v súvislosti s rizikom nutného odstavenia maďarskej jadrovej elektrárne Paks 1.

Premiér zároveň informoval, že slovenské elektrárne sú v prevádzke v plánovanom rozsahu a riziko krízovej situácie im nehrozí.

„Pravdepodobnosť odstavenia celej jadrovej elektrárne Paks 1 z dôvodu nedostatku dunajskej vody na chladenie vystaví Maďarsko bezprecedentnej krízovej energetickej situácii,“ upozornil premiér.

Oznámil, že v sobotu hovoril s podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD) i generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva Slovenských elektrární Branislavom Strýčkom. „Slovenské atómové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach nie sú vzhľadom na iné technické riešenie chladenia reaktorov vystavené žiadnej krízovej situácii a sú v prevádzke v plánovanom rozsahu,“ dodal po rozhovoroch premiér. (TASR)

Tento týždeň zaplavili desaťtisíce migrantov.

Na sieti X to v sobotu oznámil írsky premiér Micheál Martin, ktorého krajina momentálne predsedá Rade EÚ.

„Írsko ako predsednícka krajina zvolalo na utorok stretnutie Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré povedie (írsky minister spravodlivosti, vnútra a migrácie) Jim O’Callaghan, aby prediskutovala vývoj v Ceute. Sme v úzkom kontakte so všetkými členskými štátmi a inštitúciami a situáciu naďalej monitorujeme,“ uviedol vo svojom príspevku Martin.

Lídri 22 z 27 členských krajín EÚ v otvorenom liste zverejnenom v sobotu žiadali bezodkladné zvolanie mimoriadnej videokonferencie ministrov vnútra s cieľom skoordinovať reakciu na migračnú krízu.

Samostatnú výzvu zverejnil aj španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorý zároveň kritizoval ako „sebecké“ reakcie niektorých štátov požadujúcich vylúčenie Španielska zo schengenského priestoru.

Tomuto ministerskému stretnutiu bude ešte v pondelok predchádzať schôdzka veľvyslancov členských krajín EÚ, ktorej cieľom je pripraviť pôdu pre utorňajšie koordinované rozhodnutia celej dvadsaťsedmičky.

Španielske ministerstvo vnútra odhaduje, že do Ceuty od štvrtka nelegálne preniklo viac ako 50-tisíc migrantov, pričom 48-tisíc z nich sa už vrátilo späť do Maroka, uviedla verejnoprávna stanica RTVE. Pri pokuse dostať sa cez hranicu medzi Marokom a Ceutou prišlo o život najmenej 67 ľudí. (TASR)

Aktualizované 18.02 h

Päť ľudí muselo byť hospitalizovaných.

Pre otrasy, ktoré poškodili niekoľko domov, museli úrady evakuovať asi 300 ľudí, informovali miestne úrady. Podľa televízie Sky TG24 išlo o najsilnejšie zemetrasenie v tejto oblasti za posledných štyridsať rokov.

Zemetrasenie zasiahlo v piatok večer krátko pred ôsmou hodinou oblasť takzvaných Flegrejských polí (Campi Flegrei) západne od Neapola. Ohnisko malo v hĺbke asi troch kilometrov, oznámil taliansky vulkanologický inštitút. V noci potom nasledovali desiatky ďalších, menej intenzívnych zemetrasení, z ktorých najväčšie dnes skoré ráno malo silu 3,1 stupňa. (AFP, ČTK)

Nový zákon, ktorý nadobudol platnosť v sobotu, umožňuje súdom ukladať členom gangov za vybrané trestné činy až dvojnásobne dlhšie tresty odňatia slobody než doteraz.

Podľa nového zákona môže napríklad člen gangu pristihnutý pri nosení strelnej zbrane dostať až osem rokov väzenia, pričom doteraz bola maximálna sadzba štyri roky, uviedla švédska tlačová agentúra TT.

Prísnejšie pravidlá ukladania trestov sa vzťahujú aj na mladistvých páchateľov, hoci legislatíva naďalej umožňuje zmiernenie trestov pre maloletých.

Švédsko už roky bojuje s násilím gangov. Tieto zločinecké siete zároveň čoraz častejšie verbujú tínedžerov na vykonávanie nájomných vrážd. Po rokoch rastúceho násilia však počet smrteľných strelieb a ďalších ozbrojených trestných činov tento rok zatiaľ klesol na pomerne nízku úroveň. (DPA, TASR)

Okolnosti zrážky vyšetruje polícia.

„Podľa doterajších informácií cyklista nerešpektoval červený výstražný signál ani spustené rampy na priecestí a prechádzal cezeň práve v čase, keď týmto úsekom prechádzal vlak,“ informujú policajti na sociálnej sieti.

Rušňovodič i napriek okamžitému brzdnému manévru už zrážke, vzhľadom na krátku vzdialenosť, zabrániť nedokázal. „Muža vlak zachytil pravou časťou a spôsobil mu zranenia dolnej končatiny,“ dodala polícia.

V tejto súvislosti vyzvala chodcov, cyklistov i ďalších účastníkov cestnej premávky, aby rešpektovali príslušné dopravné značenie a nehazardovali so svojím životom a zdravím. (TASR)

K explózii došlo necelý týždeň pred inauguráciou zvoleného prezidenta Abelarda de la Espriellu.

„Evidujeme osem zranených policajtov a troch civilistov… Išlo o otrasný násilný čin,“ povedal tajomník pre bezpečnosť departementu Norte de Santander George Quintero. Novinári na mieste videli horiace vozidlo, poškodené fasády budov a policajtov, vojakov či miestnych obyvateľov zhromaždených okolo miesta útoku.

Zvolený kolumbijský prezident De la Espriella bombový útok odsúdil. „Čo najdôraznejšie odsudzujem zbabelý teroristický útok spáchaný v Cúcute proti našej národnej polícii… Terorizmus Kolumbiu nezastraší, ani nezlomí odhodlanie Kolumbijčanov žiť v mieri a bezpečí,“ uviedol na sociálnej sieti X. Pravicovo orientovaný politik sa ujme funkcie 7. augusta, keď vystrieda v úrade ľavičiara Gustava Petra. (AFP, TASR)

Zostalo v ňom uväznené desať až 15 minút.

Informovala o tom banskobystrická krajská policajná hovorkyňa Nikola Žabková.

„Podľa informácií prítomných osôb odovzdal príbuzný dieťaťu kľúče od vozidla a to následne aktivovalo centrálne zamykanie a zostalo vo vozidle uzamknuté. Keďže ho nebolo možné dostať z auta iným spôsobom a vzniklo riziko ohrozenia jeho života a zdravia, majiteľ vozidla udelil policajtom súhlas na rozbitie bočného skla. Hliadka následne auto otvorila a dieťa vyslobodila,“ uviedla Žabková.

Podľa nej by mal byť tento prípad varovaním, že pri deťoch rozhodujú aj zdanlivo bezvýznamné okamihy. Počas letných dní sa interiér zaparkovaného vozidla prehrieva v priebehu niekoľkých minút na život ohrozujúce teploty. Aj krátka chvíľa môže mať vážne následky. (TASR)

Z Fakultnej nemocnice Hradec Králové ju v súčasnosti prevážajú na špecializované pracovisko pražskej Fakultnej nemocnice Bulovka.

Informovalo o tom české ministerstvo zdravotníctva (MZD).

„Podľa doterajších informácií je pravdepodobnosť potvrdenia nákazy veľmi nízka a verejnosti nehrozí žiadne riziko,“ uviedla hovorkyňa MZD Naďa Chattová.

Prevádzka hradeckej nemocnice nebola situáciou nijako obmedzená, prijaté opatrenia sa týkajú len pacientky. Ministerstvo je v úzkom kontakte s oboma nemocnicami, orgánmi ochrany verejného zdravia a zložkami integrovaného záchranného systému. Na prevoze pacientky do Prahy spolupracuje hasičský záchranný zbor. (ČTK)

Uviedol to dnes minister vnútra Laurent Nuňez.

Plamene sa podarilo zvládnuť po viac ako týždni od chvíle, keď vypukol požiar v borovicovom lese blízko mesta Bordeaux na juhozápade krajiny.

„Požiar je pod kontrolou, už sa nešíri,“ povedal Nuňez. Upozornil však, že požiar je v niektorých oblastiach stále aktívny.

V departemente Gironde na juhozápade Francúzska zožal požiar 42.000 hektárov lesa pozdĺž atlantického pobrežia – oblasť väčšiu ako americké mesto Detroit. Plamene zničili asi 240 domov. (AFP, ČTK)

Na sociálnej sieti o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). (TASR)

Veľvyslanectvo Američanov nabáda, aby sa pripravili na možné prerušenie leteckých spojení.

Diplomacia vyzýva amerických občanov, aby región opustili. Podobnú výzvu zverejnili aj ďalšie americké misie v oblasti, napríklad veľvyslanectvo v Bagdade.

Americké médiá v piatok a dnes s odvolaním sa na nemenované zdroje uvádzajú, že Spojené štáty chystajú rozsiahly úder na Irán. Podľa stanice CNN by sa tak mohlo stať už pri víkende. Podľa niektorých médií by sa úderu mohol zúčastniť aj Izrael.

O tom, že by USA mohli tvrdo udrieť na Irán, hovoril v piatok aj americký prezident Donald Trump, ktorý tak robí opakovane. Trump mnohokrát tiež povedal, že Irán uzavrie so Spojenými štátmi dohodu o zastavení bojov. (ČTK)

Tie predtým požiadali o mimoriadne zasadnutie ministrov vnútra členských krajín týkajúce sa krízy v španielskej exkláve Ceuta.

„Podporujem iniciatívu členských štátov EÚ, ktoré vyzývajú na zvolanie mimoriadneho zasadnutia ministrov vnútra Európskej únie s cieľom riešiť situáciu v španielskom meste Ceuta. Účinná ochrana vonkajších hraníc EÚ je základným predpokladom na zaistenie bezpečnosti našich občanov a zachovanie dôvery v schengenský priestor, ako aj v európsky projekt ako celok,“ uviedol Pellegrini na sociálnej sieti.

Európa podľa neho musí vyslať jasný a jednoznačný signál, že nelegálne prekračovanie hraníc ani zneužívanie migrácie ako nástroja politického alebo hybridného nátlaku nemôžu byť cestou k získaniu práva na pobyt v Únii. Ako prezident dodal, je nevyhnutné, aby EÚ konala jednotne, plne rešpektovala medzinárodné právo, chránila ľudskú dôstojnosť a uplatňovala svoje pravidlá dôsledne a spravodlivo. (TASR)

V sobotu to v príspevku na sociálnych sieťach potvrdila horolezecká spoločnosť Elite Expeditions, ktorú sám založil.

Lavína si vyžiadala aj životy zvyšných deviatich členov horolezeckej expedície.

„S hlbokým smútkom a nesmiernou bolesťou potvrdzujeme, že Nirmal Purdža tragicky zahynul po páde lavíny na Broad Peaku. Taktiež sme dostali správu, že ani ostatní členovia expedície, žiaľ, neprežili,“ uviedla spoločnosť.

Purdža bol v horolezeckom svete veľmi známy, profesionálne sa mu začal venovať po 16 rokov trvajúcej službe v britskej armáde, z ktorých desať rokov strávil u zvláštnych jednotiek.

V roku 2019 zdolal počas 189 dní 14 najvyšších vrcholov sveta, čím vytvoril rekord najrýchlejších výstupov. Jeho rekord prekonali v roku 2023 nórska alpinistka Kristin Harilaová a jej nepálsky šerpa, ktorí tieto vyše osemtisíc metrov vysoké hory dobyli za 92 dní.

O Purdžovom výkone vznikol dokumentárny film 14 Peaks: Nothing is Impossible (14 vrcholov: Nič nie je nemožné). (AFP, TASR, ČTK)

Uviedol to v sobotu premiér Albin Kurti pre agentúru AFP.

Dodal, že podľa jeho názoru by mohli byť na mieste pochované viac ako dve desiatky osôb.

Úrady už začiatkom tohto týždňa oznámili, že zrejme objavili ľudské pozostatky, zatiaľ však nepotvrdili, či ide o vojnový masový hrob. Hlavný kosovský špeciálny prokurátor Blerim Isufaj, ktorý miesto výkopov navštívil vo štvrtok 30. júla, upozornil na to, že na identifikáciu obetí bude potrebný čas a verejnosť vyzval na trpezlivosť.

Kurti pre AFP uviedol, že „s najväčšou pravdepodobnosťou ide o pozostatky 23 Albáncov, ktorí boli na jar 1999 násilne unesení a popravení“. Premiér už dávnejšie na sociálnych sieťach napísal, že podľa jeho presvedčenia išlo o obete, medzi ktorými boli „intelektuáli z Mitrovice, lekári, profesori a ochrancovia ľudských práv“, ktorí zmizli 19. apríla 1999. (TASR)

Riešiť majú situáciu v súvislosti s náhlym prílivom desaťtisícov migrantov do španielskej exklávy Ceuta v severnej Afrike.

V otvorenom liste lídri 22 z 27 členských krajín EÚ požadujú, aby ministri vnútra bloku bezodkladne absolvovali videokonferenciu s cieľom dohodnúť sa na rýchlej, koordinovanej reakcii a „zabrániť ďalším nekontrolovaným prechodom cez hranice“.

Španielsky premiér Pedro Sánchez medzitým v liste zaslanom šéfom Európskej komisie a Európskej rady ostro skritizoval „sebeckú“ reakciu niektorých krajín EÚ. Zároveň vyslovil podporu zorganizovania videokonferencie ministrov vnútra EÚ, píše francúzska agentúra.

Španielske ministerstvo vnútra odhaduje, že do jeho exklávy nelegálne vstúpilo viac ako 50-tisíc migrantov, pričom 48-tisíc z nich sa už údajne vrátilo späť do Maroka, uviedli verejnoprávne médiá RTVE.

Úrady v Ceute pritom uvádzali, že na jej územie prišlo až 60-tisíc ľudí. Počet ľudí, ktorí prišli o život pri pokuse dostať sa cez hranicu medzi Marokom a Ceutou stúpol na 67, oznámila v sobotu španielska vláda. (AFP, TASR)

Vracala sa z dovolenky v Chorvátsku.

V sobotu o tom informovala jej kancelária.

Prezidentku po nehode previezli do nemocnice v Izole, kde zostala na pozorovanie. Podľa vyhlásenia jej kancelárie sa očakávalo, že ju prepustia v sobotu. Pircová Musarová sa vracala z dovolenky v Chorvátsku a smerovala na oficiálne podujatie v obci Komenda, ktoré sa konalo pod jej záštitou. (STA, TASR)