Prevod akcií medzi holandskou spoločnosťou Achmea a zdravotnou poisťovňou Dôvera sa sfinalizoval.
Zdravotná poisťovňa Dôvera tak v piatok definitívne prevzala Union zdravotnú poisťovňu. (TASR)
Zdravotná poisťovňa Dôvera tak v piatok definitívne prevzala Union zdravotnú poisťovňu. (TASR)
Odvolací súd zároveň zastavil trestné stíhanie z dôvodu premlčania.
Potvrdil to hovorca bratislavských súdov Pavol Adamčiak. Na rozhodnutie súdu upozornil denník Sme. Krajský súd rozhodol o zastavení trestného stíhania na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2026. „Súd v tomto čase vyhotovuje písomné rozhodnutie,“ doplnil Adamčiak.
Mestský súd Bratislava I pôvodne uznal Romana P. za vinného zo sexuálneho zneužívania. Uložil mu trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom na dva roky. Krajský súd tento rozsudok zrušil.
Roman P. čelil podozreniam zo sexuálneho zneužívania bývalej chovankyne tábora. K udalostiam v tábore malo dochádzať v rokoch 2003 až 2006. (TASR)
Športový arbitrážny súd (CAS) nariadil Medzinárodnej hokejovej federácii (IIHF), aby s okamžitou účinnosťou umožnila Rusku prihlásiť svoje reprezentácie na svetové šampionáty.
„Ukrajinský zväz ľadového hokeja (FHU) rešpektuje autoritu a postavenie CAS. Zároveň však vyjadrujeme hlboké rozhorčenie nad týmto rozhodnutím. Hrozby, ktoré boli dôvodom na pozastavenie účasti ruských tímov v roku 2022, nezmizli. Naopak, ešte sa vystupňovali. Konkrétne v noci z 18. na 19. októbra poškodil ruský raketový útok ďalšiu hokejovú arénu na Ukrajine – ide už o dvanáste takéto zariadenie zasiahnuté od momentu, keď bola ruským tímom pozastavená účasť. Ruská agresia si naďalej vyžiadava životy civilistov a vedie k ničeniu civilnej infraštruktúry. V tomto kontexte je rozhodnutie umožniť ruským tímom účasť na medzinárodných hokejových súťažiach obzvlášť poburujúce. Sme presvedčení, že bezpečnosť účastníkov a integritu medzinárodného športu nemožno posudzovať izolovane od reality vojny, ktorú Rusko naďalej vedie proti Ukrajine,“ píše sa v stanovisku na webovej stránke FHU. (TASR)
Vyplýva to z dodatku ku kolektívnej zmluve na roky 2024 až 2028, ktorý spoločnosť koncom októbra podpísala so zástupcami odborových organizácií.
Dohoda zahŕňa aj jednorazovú mimoriadnu odmenu 350 eur pre všetkých zamestnancov v evidenčnom stave. ZSSK o tom informovala dnes.
Nový systém odmeňovania počíta s úpravou tarifnej tabuľky, posilnením pevnej zložky mzdy, jednotnejšími pravidlami pre variabilnú zložku a zmenami vybraných príplatkov. Podľa ZSSK má priniesť transparentnejšie a predvídateľnejšie podmienky odmeňovania a zohľadňovať pracovné pozície podľa jednotných a objektívnych kritérií.
„Naším cieľom nebolo iba splniť zákonnú povinnosť, ale dosiahnuť aj konkrétne zlepšenie pre našich zamestnancov,“ uviedla generálna riaditeľka ZSSK Ivana Piňosová. Nový systém podľa nej súvisí aj s požiadavkami novej legislatívy o rovnakom odmeňovaní mužov a žien.
Očakávaný nárast priemernej mzdy o 8,4 percenta neznamená rovnaké zvýšenie pre všetkých zamestnancov. Konkrétna úprava bude závisieť od pracovnej pozície a jej zaradenia v novom systéme. Najväčší objem finančných prostriedkov smeruje do profesií rušňovodičov, vlakvedúcich a zamestnancov údržby a opráv.
Jednorazová odmena 350 eur má byť poďakovaním za pracovné nasadenie zamestnancov v období zvýšených nárokov na železničnú dopravu. Po zavedení dočasného 50-percentného zníženia cestovného od 1. októbra sa podľa spoločnosti zvýšil záujem o cestovanie vlakom. Za prvých 18 októbrových dní predala viac ako 957-tisíc cestovných lístkov, čo bolo medziročne o 21 percent viac.
ZSSK musela v tejto súvislosti upravovať predajné systémy, posilňovať vyťažené spoje podľa dostupných kapacít a zabezpečovať služby pre väčší počet cestujúcich. Zamestnanci zároveň zvládali mimoriadne prevádzkové situácie, výluky, náhradnú dopravu a obmedzenia po požiari v žilinskom železničnom uzle.
Dodatok ku kolektívnej zmluve obsahuje aj záväzok ZSSK nerealizovať hromadné prepúšťanie v roku 2027. Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie sa zvýši na tri percentá z vymeriavacieho základu, najviac však na 30 eur mesačne.
Dohoda upravuje aj pravidlá prémiového odmeňovania. Tie budú súčasťou kolektívnej zmluvy a ich zmeny sa budú prerokúvať s odborovými organizáciami. Rozšíri sa tiež poskytovanie príplatku za medzinárodnú vozbu na vlakvedúcich, ktorí spĺňajú požadovanú odbornú spôsobilosť. (TASR)
Uviedol to minister dopravy Mykola Kalašnik v čase, keď je krajina vystavená intenzívnym ruským útokom na svoju kľúčovú infraštruktúru.
V ukrajinskej metropole s približne tromi miliónmi obyvateľov došlo k opakovaným zásahom mostov, čo viedlo k obmedzeniam v premávke. Ukrajinský minister dopravy preto oznámil, že vláda schválila „rýchlu výstavbu alternatívnych premostení cez rieky vrátane Dnepra“.
Vo viacerých regiónoch plánujú vybudovať celkovo 21 mostných spojení a práce v hlavnom meste sa už začali, povedal Kalašnik v piatok poslancom. „Prvé mosty budú v prevádzke už začiatkom roka,“ ozrejmil. Minister však nespresnil, o aký typ stavieb alebo konštrukcií pôjde, či akú kapacitu budú mať.
Pri ruskom útoku, ktorý v utorok poškodil jeden z piatich hlavných kyjevských mostov – Južný most –, museli zastaviť automobilovú dopravu. Podľa ukrajinských médií ju v piatok čiastočne obnovili.
Starosta metropoly Vitalij Kličko v rozhovore pre AFP už začiatkom októbra uviedol, že mesto „spolupracuje s Agentúrou pre obnovu, ktorá prevzala úlohu vybudovať pontónové priechody pre prípad najhoršieho scenára“. „Buďme však úprimní, pontónové priechody nedokážu úplne nahradiť mostné spojenia,“ dodal Kličko. (AFP, TASR)
Povedal to na konferencii venovanej AI vo Vatikáne.
„Niektoré rozhodnutia sa nikdy nesmú delegovať,“ povedal pápež. V opačnom prípade podľa neho hrozí, že AI ohrozí spoločné dobro a zredukuje ľudí na údaje.
„Keď sa človek ocitne na zozname cieľov alebo v databáze určenej na kontrolu hraníc, hrozí, že sa z neho stane len údaj. Rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú ľudský život, slobodu a použitie sily, musia vždy podliehať účinnému dohľadu ľudí, ktorí sú o veci informovaní a nesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť,“ uviedla hlava katolíckej cirkvi.
Lev XIV. zdôraznil, že Pápežská akadémia pre život a Inštitút budúcnosti života, ktoré toto stretnutie s medzinárodnými odborníkmi na AI zorganizovali, si dobre uvedomujú výzvy vznikajúce všade tam, kde je ohrozená ľudská dôstojnosť.
Pripomenul posolstvo pápeža Františka z roku 2024 lídrom skupiny G7. Umelú inteligenciu označil za „vzrušujúci a zároveň desivý nástroj“ a zdôraznil, že žiadny stroj by nemal nikdy rozhodovať o tom, či niekoho pripraviť o život.
„AI preto musí byť odzbrojená. Vyzývam štáty, ktoré sa v novembri stretnú v Ženeve, aby podnikli konkrétne kroky smerujúce k zákazu autonómnych smrtiacich zbraní,“ povedal v súvislosti s hodnotiacou konferenciou Dohovoru OSN o zákaze alebo obmedzení používania určitých konvenčných zbraní (CCW), ktorá sa uskutoční 16. až 20. novembra 2026.
Témou konferencie vo Švajčiarsku budú autonómne zbraňové systémy schopné samostatne vyhľadávať, vyberať a útočiť na ciele bez priameho zásahu človeka. Zúčastnené štáty budú rozhodovať o ďalšom postupe vrátane možnosti začať rokovania o medzinárodnom právne záväznom nástroji, ktorý by takéto zbrane reguloval alebo zakazoval.
Pápež s odkazom na svoju prvú encykliku Magnifica Humanitas (Veľkolepé ľudstvo), ktorú vydal koncom mája, predstavil aj päť zásad pre AI: jej budúcnosť nie je vopred určená, stroje sú nástroje a nie osoby, niektoré rozhodnutia nemožno nikdy prenechať strojom, inteligentné technológie musia slúžiť spoločnému dobru a na uplatňovanie etických zásad pri vývoji AI sú potrebné inštitúcie. (ANSA, Vatican News, TASR)
Vyhlásil to v piatok podpredseda ruskej vlády Alexandr Novak.
„Bolo obdobie pokoja, ktoré istý čas trvalo, no dnes sa útoky na ropné rafinérie obnovili,“ uviedol ruský vicepremiér. Ukrajina podľa jeho slov v piatok zaútočila na tri rafinérie a jeden chemický závod. Novak tvrdí, že útoky spôsobili na jednom zariadení menšie škody, no vo všeobecnosti systémy protivzdušnej obrany fungovali.
Vicepremiér novinárom povedal, že Rusko plánuje v októbri vyviezť 510-tisíc ton nafty a v novembri by sa export mohol podľa jeho slov zvýšiť až na 2,15 miliónov ton. Plány na budúci rok sa vraj budú odvíjať od situácie.
Ukrajinská armáda po nátlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa pozastavila útoky na ruské rafinérie. Pauza mala údajne trvať najmenej do nadchádzajúcich volieb do amerického Kongresu, potenciálne aj dlhšie. (AFP, TASS, WSJ, TASR)
„Nezomreli sme, zabili nás – spolu s ústavou. Človek sa môže len smiať nad 29. článkom ústavy: ‚Cenzúra je zakázaná,‘“ vyhlásil.
Muratov je nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 2021.
Noviny Novaja gazeta v piatok oznámili, že 9. novembra ukončia činnosť po viac ako 30 rokoch. Ruské ministerstvo spravodlivosti v septembri zaradilo noviny na zoznam zahraničných agentov, pretože údajne šírili nedôveryhodné informácie o rozhodnutiach a politike ruských úradov, aj o volebnom systéme. Tým redakcia prišla o systém prijímania darov od čitateľov, čo bol jeden z jej posledných zdrojov financovania v Rusku.
Noviny pozastavili vydávanie tlačenej verzie po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Následne prišli o mediálnu licenciu v Rusku. Časť redakcie odišla do Lotyšska, kde pracuje ako Novaja gazeta Evropa.
Denník založili v roku 1993. Redakcia si mohla kúpiť prvé počítače vďaka finančnej pomoci, ktorú jej poskytol posledný sovietsky líder Michail Gorbačov. Išlo o časť jeho odmeny za Nobelovu cenu za mier.
Noviny sa preslávil najmä investigatívnou žurnalistikou, upozorňovali na korupciu na vysokých miestach, fungovanie oligarchov, vojnové zločiny počas vojen v Čečensku, či fungovanie „trolích fariem“. Šesť novinárov a spolupracovníkov denníka zavraždili, medzi nimi aj známu novinárku Annu Politkovskú. (TASR)
Svoj postoj však neplánuje meniť.
„Som si plne vedomá toho, že naša podpora Ukrajiny môže mať politickú cenu, že možno existuje aj časť našich voličov, ktorí s tým nesúhlasia, ale svoj postoj neplánujem zmeniť,“ povedala Meloniová novinárovi Brunovi Vespovi v rozhovore pre jeho pripravovanú knihu, z ktorej útržky boli zverejnené ešte pred jej publikáciou.
„Ukrajinu nepodporujem len kvôli Ukrajincom. Robím to pre Taliansko. Medzinárodná situácia, v ktorej prevláda jedine právo vojensky najsilnejšieho, nie je v záujme nášho národa. Toto nie je politický názor, je to fakt,“ vysvetlila talianska premiérka.
Vicepremiér a minister dopravy Matteo Salvini opakovane kritizoval Meloniovej podporu Ukrajiny. Pred svojim znovuzvolením za šéfa pravicovej strany Liga tvrdil, že sa bude snažiť o obmedzenie ekonomickej a vojenskej pomoci Kyjevu.
Druhý vicepremiér, minister zahraničných vecí a šéf strany Vpred Taliansko (Forza Italia) Antonio Tajani mu na to odkázal, že sa pripravuje ďalší balík pomoci pre Ukrajinu. (ANSA, TASR)
Vedenie českého a fínskeho hokeja, naopak, vyjadrilo protest proti účasti Ruska na svetových šampionátoch.
„Slovenský zväz ľadového hokeja rešpektuje rozhodnutie príslušných medzinárodných orgánov a bude čakať na ďalší postup, ktorý v tejto veci príjme Rada IIHF,“ uviedol SZĽH v oficiálnom stanovisku.
„Český zväz ľadového hokeja je veľmi nepríjemne prekvapený rozhodnutím Športového arbitrážneho súdu (CAS), ktoré sa týka možnosti Ruskej hokejovej federácie zúčastniť sa na svetových šampionátoch IIHF v roku 2027. Rozhodnutie CAS v súčasnosti podrobne analyzujeme, rovnako ako jeho praktické a právne dôsledky. Samotné rozhodnutie CAS však automaticky nemení doterajší postoj Českého hokeja k účasti ruských národných tímov ani český právny a inštitucionálny rámec,“ uvádza sa vo vyhlásení zväzu.
„Doterajší postoj Českého hokeja sa rozhodnutím CAS nemení. Nesúhlasíme s účasťou Ruska na turnajoch IIHF počas vojenskej agresie na Ukrajine,“ zdôraznil generálny sekretár Českého hokeja Jan Černý podľa portálu iDNES.cz. Česko bude pritom už v januári hostiť MS žien do 18 rokov v Ostrave-Porube, na ktorých by mali štartovať aj Slovenky.
S rozčarovaním reagoval na verdikt aj Nemecký hokejový zväz (DEB), ktorý bude v budúcom roku organizovať MS. „Prijatie Ruska má pre nás ako hostiteľov značné bezpečnostné, politické a ekonomické dôsledky. Teraz toto rozhodnutie spoločne s IIHF vyhodnocujeme a budeme informovať o ďalších krokoch,“ uviedol predseda predstavenstva DEB Frank H. Lutz.
Proti rozhodnutiu CAS sa ostro ohradil Fínsky hokejový zväz, ktorý však zdôraznil, že rešpektuje systém športovej arbitráže a ako člen IIHF je zaviazaný dodržiavať rozhodnutia federácie.
„Rozhodnutie je celkovo nepochopiteľné. Fínsky hokejový zväz dôrazne odsudzuje ruskú útočnú vojnu proti Ukrajine a podľa nášho názoru v súčasnej situácii neexistujú podmienky na účasť Ruska ani Bieloruska na medzinárodných hokejových podujatiach,“ uviedol prezident fínskeho zväzu Heikki Hietanen podľa portálu leijonat.fi.
Zároveň nevylúčil, že niektorí fínski reprezentanti odmietnu účasť na turnajoch, na ktorých bude štartovať Rusko alebo Bielorusko: „Žiadny hráč ani člen realizačného tímu nie je povinný zúčastniť sa na turnaji, na ktorom štartuje Rusko alebo Bielorusko. Chápeme a podporujeme tých, ktorí sa takýchto súťaží nechcú zúčastniť.“
Výraznú komplikáciu môže návrat Ruska predstavovať aj pre Lotyšsko. Tamojšia legislatíva totiž zakazuje národným reprezentáciám v kolektívnych športoch nastúpiť proti výberom Ruska a Bieloruska, a to aj v prípade, že súťažia pod neutrálnou vlajkou. Zákaz vyplýva priamo z lotyšského zákona o športe a vzťahuje sa aj na hokej.
Rozhodnutie CAS naopak privítala Ruská hokejová federácia (FHR). „Ruská hokejová federácia víta rozhodnutie Športového arbitrážneho súdu a ďakuje ruskému ministerstvu športu, Ruskému olympijskému výboru, právnemu tímu spoločnosti Curtis a všetkým odborníkom, ktorí sa podieľali na príprave stanoviska ruskej strany,“ uviedla FHR v oficiálnom vyhlásení.
Zároveň zdôraznila, že počas vylúčenia z medzinárodných súťaží zachovala systém reprezentačných družstiev, pokračovala v príprave hráčov všetkých vekových kategórií a rozvíjala domáce súťaže. Pripustila tiež, že ju čaká náročná spolupráca s IIHF pri zabezpečení návratu ruských tímov na svetové šampionáty. (TASR)
Ide o päťdielnu súpravu kuchynských pomôcok, ktorá pozostáva z naberačky na polievku, dvoch lyžíc, obracačky a metličky na šľahanie.
Laboratórnou analýzou v nej zistili migráciu primárnych aromatických amínov nad maximálny povolený limit, čo je v rozpore s nariadením Európskej komisie o plastových materiáloch a predmetoch určených pre potraviny. Informoval o tom odbor komunikácie ÚVZ.
Úrad obdržal hlásenie o nevyhovujúcom výrobku z Nemecka cez systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá. Ide o šaržu 716371209. Výrobcom je Ningbo Yawen International Trading Co. Ltd. z Číny a dovozcom KiK – Textilien und Non-Food GmbH. Spoločnosť podľa ÚVZ dodala súpravu aj do predajní Kik vo viacerých štátoch, aj v SR.
„PAA (primárne aromatické amíny) sú veľkou skupinou zlúčenín, z ktorých niektoré sú karcinogénne, zatiaľ čo pri ostatných existuje podozrenie, že sú karcinogénne. PAA sa môžu v povolených limitoch používať v plastových materiáloch prichádzajúcich do kontaktu s potravinami ako farbivá alebo môžu byť prítomné ako neúmyselne pridané látky. Z plastových materiálov napríklad z kuchynských pomôcok môžu migrovať (prechádzať) do potravín, a tak môžu nepriaznivo ovplyvniť zdravie ľudí. Z tohto dôvodu sú na základe vedeckých údajov pre PAA stanovené v EÚ prísne limity,“ vysvetlili hygienici.
ÚVZ v spolupráci s príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva overuje stiahnutie tohto výrobku zo slovenského trhu. Odporúča preto spotrebiteľom, aby tieto výrobky nekupovali, už zakúpené výrobky nepoužívali a prípadne ich vrátili. (TASR)

Muž je obvinený z prečinu usmrtenia spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu.
Informovala o tom hovorkyňa Prezídia PZ Lea Vilhanová. Podľa doterajších zistení mal obvinený v apríli vo večerných hodinách na svojom pozemku spozorovať päťročného kríženca plemena srnčí ratlík, ktorý patril jeho susede. Pes mal podľa jeho tvrdení opakovane vchádzať na jeho pozemok a do kurína.
„Obvinený sa mal najskôr pokúšať psa vyhnať z pozemku pomocou drevenej laty. Následne ho mal zahnať do úzkej uličky, kde ho mal niekoľkokrát udrieť drevenou latou do oblasti hlavy a tela. V dôsledku rozsiahleho krvácania v oblasti krku a traumatického poškodenia mozgu následne pes uhynul. Po útoku mal obvinený telo uhynutého psa vložiť do plastového vreca a odniesť ho k neďalekému vodnému toku a ukryť za železobetónový panel,“ opísala Vilhanová.
Obvinený muž podľa hovorkyne konal v rozpore so zákonom o veterinárnej starostlivosti. V prípade dokázania viny mu hrozí trest odňatia slobody až na tri roky. (TASR)
Polícia ho zadržala v rámci akcie Kainos v Košiciach.
Ako informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Lea Vilhanová, rozhodol o tom Špecializovaný trestný súd.
Dodala, že na základe výsledkov procesných úkonov vykonaných po zadržaní muža došlo k zmene právnej kvalifikácie skutku z trestného činu vraždy na obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. „Vyšetrovanie násilnej smrti muža, ku ktorej došlo v novembri 2011 na západnom Slovensku, naďalej pokračuje,“ uviedla.
Akciu s krycím názvom Kainos realizovali príslušníci protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ.
Motívom vraždy malo byť zmocnenie sa finančnej hotovosti, ktorú mal poškodený pri sebe. „Po vražde sa mal obvinený podieľať aj na premiestnení tela obete a zahladzovaní stôp. Súčasťou tohto konania malo byť aj zničenie vozidla jeho podpálením,“ uviedla hovorkyňa.
Vzneseniu obvinenia podľa polície predchádzala dlhodobá, dôsledná a intenzívna práca príslušníkov protizločineckej jednotky. (TASR)
V Moskve to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagujúc na článok britského denníka Financial Times.
„Prezident (Vladimir) Putin je otvorený kontaktom so všetkými v záujme tejto veci, v záujme nájdenia mierovej cesty vyriešenia ukrajinského problému. Bol otvorený, je otvorený a bude aj naďalej otvorený týmto kontaktom,“ vyhlásil hovorca Kremľa.
Kremeľ pripustil, že v určitej fáze rokovaní o mieri s Ukrajinou bude potrebná aj účasť európskych predstaviteľov, napísala dnes agentúra Interfax. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však zároveň uviedol, že v súčasnosti sa o európskej účasti na rozhovoroch nerokuje.
„Rokovania (v Abú Zabí) sa uskutočnia v trojstrannom formáte. V určitom okamihu bude zapojenie Európy naozaj potrebné,“ povedal Peskov. „Zatiaľ sme o tom ale podrobne nehovorili,“ dodal.
Podľa denníka Financial Times Spojené štáty údajne ako vyjednávačov za Európu zvažujú Veľkú Britániu, Nemecko a Francúzsko.
Ak v Európe zvíťazí zdravý rozum, tak počet politikov, ktorí nadviažu kontakty s Ruskom sa zvýši, poznamenal Peskov. V tejto súvislosti povedal, že momentálne to „v žiadnom prípade neovplyvní priebeh trojstranných rokovaní Ruska, USA a Ukrajiny, ktoré sú naplánované na november“.
Na margo článku denníka Financial Times uviedol, že o účasti Európanov sa nehovorilo. „Nie, o tom sa s nikým nediskutovalo. O tom zrejme diskutuje Financial Times vo svojej redakcii,“ dodal.
Hovorca ruského prezidenta ocenil priebeh evakuácie, ktorá sa začala v piatok v ukrajinskom meste Olešky obsadenom ruskou armádou. „Konštatujeme pomerne vysokú úroveň koordinácie medzi ruským a ukrajinským ombudsmanom,“ vyhlásil. Pripomenul, že obyvatelia dostanú potrebnú humanitárnu pomoc a „všetci, ktorí chcú opustiť mesto, tak budú môcť počas prebiehajúcej humanitárnej operácie urobiť,“ cituje Peskova agentúra TASS.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa domnieva, že na mierových rokovaniach by sa mala podieľať aj Európa. (TASR, TASS, ČTK, Interfax)
Aktualizované: o 14.00 h.
Ľahké zranenia utrpeli najmenej tri osoby.
Policajné zdroje agentúry EFE uvádzajú, že k explózii v granadskej štvrti El Fargue došlo z dosiaľ neznámych príčin krátko pred 9.00 h v „prísne stráženej“ zóne v rámci továrne. Silný výbuch bolo údajne cítiť aj v priľahlých obciach. Z komplexu bolo vidieť stúpať kúdoly dymu.
Na mieste zasahujú viaceré bezpečnostné zložky vrátane policajtov, záchranárov a hasičov. Zranenia sa týkali poškodenia sluchu. (TASR, EFE)
Zameria sa najmä na rastúce riziká spojené s extrémnym počasím, lesnými požiarmi a ďalšími hrozbami.
Skupina jedenástich expertov na civilnú ochranu a krízové riadenie a šesť vedcov a akademikov z rôznych členských štátov EÚ bude radiť predsedníčke Európskej komisie (EK) Ursule von der Leyenovej a eurokomisárke pre pripravenosť a krízové riadenie Hadji Lahbibovej.
„Keďže klimatické zmeny spôsobujú čoraz extrémnejšie poveternostné javy a prírodné katastrofy, Európa je tu, aby pomohla. Musíme myslieť vo väčšom rozsahu a učiť sa rýchlejšie. Preto spájame najskúsenejších európskych hasičov a záchranárov, aby sme mohli využiť ich skúsenosti a lepšie pripraviť Európu,“ uviedla von der Leyenová.
Plány na zriadenie skupiny oznámila už v prejave o stave Únie 16. septembra v Štrasburgu. Skupina sa prvýkrát stretne začiatkom novembra. Svoje odporúčania má von der Leyenovej a eurokomisárke Lahbibovej predložiť do jari 2027.
Až deväť z desiatich obyvateľov EÚ považuje za dôležité, aby Únia koordinovala pomoc pri katastrofách na svojom území aj v iných krajinách. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometra, ktorý v piatok zverejnila EK. Podľa 91 percent opýtaných by sa koordinácia na úrovni EÚ mala ešte viac posilniť, aby dokázala účinnejšie reagovať na budúce katastrofy a krízy. (TASR)
Donald Trump vyzval na trestné stíhanie demokratickej kandidátky do Senátu v štáte Aljaška. Vypočujte si prehľad správ v podcaste relácie Rádiožurnál.
Ocenenia si prevzali počas slávnostného ceremoniálu v Turčianskej galérii v Martine.
Cenu bývalému prezidentovi Českej republiky Milošovi Zemanovi odovzdal predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD). Bývalému prezidentovi Slovenskej repubiky Rudolfovi Schusterovi ju odovzdal predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Tomio Okamura.
„V takom veku, keď ste ako ja, to ocenenie má ešte väčšiu hodnotu, lebo už si myslíte, že ste skončili. A keď si na vás spomenú, ešte pri československých veciach, tak mám dobrý pocit, pretože si už tak veľa pamätám,“ uviedol Schuster po prevzatí ceny.
Ocenenie je vyjadrením uznania osobnostiam, ktoré svojím verejným pôsobením prispeli k rozvoju a upevňovaniu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. „Vážim si to, že sme obidvaja ocenenie dostali, pretože sme exprezidenti. A to znamená, že nemôžeme ako protihodnotu za toto ocenenie nič ponúknuť. Inými slovami, je to dané nezištne. A je mnoho iných ocenení, ktoré sú dávané s očakávaním nejakej protihodnoty,“ spresnil Zeman.
Slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo symbolicky v deň 108. výročia prijatia Deklarácie slovenského národa v Martine, ktorou sa slovenskí predstavitelia 30. októbra 1918 prihlásili k budúcnosti po boku českého národa.
Cena za česko-slovenskú vzájomnosť vznikla zo spoločnej iniciatívy predsedov parlamentov Rašiho a Okamuru. „Povedali sme, že začneme oceňovať osobnosti, ktoré prispeli k československým vzťahom, že český predseda navrhne Slováka a slovenský predseda Čecha. Padlo to tak, že sme vybrali dvoch prezidentov, ktorí sú naozaj významné osobnosti a veľmi prispeli týmto vzťahom,“ zdôraznil Raši.
Hlavnou ideou je oceňovať významné osobnosti z oblasti verejného života, kultúry, vedy, diplomacie či ďalších oblastí, ktoré svojou činnosťou prispievajú k rozvoju vzájomných vzťahov. Dôležitým rozmerom nového ocenenia je aj pripomínanie osobností, ktoré formovali spoločné dejiny, mladším generáciám.
„My máme spolu blízko, pretože tie záujmy v strednej Európe sú skutočne iné ako tie, čo majú napríklad v západnej Európe. Majú inú históriu a geografickú polohu. Takže je veľmi dôležité, aby sme spolu rozprávali o spoločných stanoviskách a spoločnom postupe aj voči Európe,“ doplnil Okamura.
Odovzdávanie cien bolo vyvrcholením česko-slovenského programu v Martine. V areáli Matice slovenskej vo štvrtok (29. 10.) slávnostne odhalili bustu generála Milana Rastislava Štefánika. Sprievodný program zahŕňal i česko-slovenský charitatívny futbalový zápas poslancov a piatkový pietny akt s položením vencov k Pamätnej tabuli Deklarácie slovenského národa na Historickej budove Tatra banky v Martine.

Dôvodom sú opravy na železničnej infraštruktúre medzi stanicami Bratislava hlavná stanica a Bratislava – Petržalka.
Realizujú ich Železnice Slovenskej republiky. Dnes na to upozornila Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK).
Práce na trati sa budú realizovať do 9. novembra a obmedzenia sa týkajú vybraných vlakov RJX 160 (Bratislava hlavná stanica – Zürich HB). V smere zo švajčiarskeho Zürichu do Bratislavy (RJX 167) bude obmedzenie podľa ZSSK trvať do 8. novembra.
Náhradná autobusová doprava je zabezpečená v časoch podľa pravidelného cestovného poriadku dotknutých vlakov, a to Bratislava hlavná stanica: odchod autobusov o 6.00 h, nástup na zastávke MHD s označením H. V Petržalke je nástup a výstup na zastávke MHD s označením A.
ZSSK odporúča cestujúcim, aby pri plánovaní cesty rátali s prestupom medzi vlakom a autobusom v Bratislave – Petržalke a sledovali aktuálne informácie o svojom spojení. (TASR)
Oznámilo to dnes české ministerstvo zahraničných vecí.
Úmrtie podľa neho potvrdila identifikácia španielskymi orgánmi. Pracovníci českého veľvyslanectva v Madride sú v kontakte s rodinou zosnulého a poskytujú jej všetku potrebnú konzulárnu asistenciu, uviedol hovorca českej diplomacie Adam Čörgő. Rodine a blízkym vyjadrilo ministerstvo úprimnú sústrasť.
Podľa španielskeho ministerstva zahraničia je medzi obeťami či zranenými vyše 40 cudzincov z najmenej siedmich krajín, okrem iného z Mexika, Talianska či Japonska.
„Na základe identifikácie vykonanej španielskymi orgánmi bolo potvrdené úmrtie mladého českého občana, ktorý sa nachádzal vo vlaku zasiahnutom tragickou železničnou nehodou pri Tolede,“ uviedlo dnes české ministerstvo. (ČTK)
Chcem zapnúť upozornenia na dôležité správy?