Približne 1 600 brancov dnes v Dánsku nastúpilo do predĺženej vojenskej služby, ktorá po novom trvá 11 mesiacov.
Medzi novými brancami je aj 19-ročná princezná Isabella, druhorodené dieťa kráľa Frederika X. a kráľovnej Mary v meste Slagelse.
V pluku kráľovskej gardy husárov v kasárňach Antvorsko v Slagelse absolvoval vojenskú službu aj jej starší brat, korunný princ Christian.
Členovia dánskej kráľovskej rodiny tradične trávia časť svojho života v ozbrojených silách, čo je prax, ktorá je aj v iných európskych monarchiách.
Dánsko pokračuje v posilňovaní svojich obranných kapacít v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe, vojnu na Ukrajine a rastúci význam bezpečnosti v Arktíde.
Nových brancov čaká päť mesiacov základnej prípravy a následne šesť mesiacov operačnej služby. Dánske ozbrojené sily zároveň zavádzajú nové formy vojenskej služby vrátane dronovej čaty v rámci veliteľstva špeciálnych operácií.
Dánsko v roku 2024 rozhodlo o rozšírení povinnej vojenskej služby aj na ženy a zároveň o predĺžení jej trvania zo štyroch na 11 mesiacov. Počet brancov chce krajina postupne zvýšiť z približne päťtisíc na 7 500 ročne, a to do roku 2033.
Noví branci nastúpili v čase, keď sa Dánsko pripravuje na prvé nasadenie vojakov v základnej vojenskej službe v Grónsku. Rota s viac ako 100 vojakmi tam má ešte tento mesiac na jeden mesiac prevziať operačné úlohy od profesionálnych vojakov.
Toto nasadenie má aj politický rozmer vzhľadom na opakované vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa usiluje o pripojenie tohto poloautonómneho dánskeho územia k Spojeným štátom, pričom sa odvoláva na národnú bezpečnosť. Vlády Grónska a Dánska Trumpovu požiadavku odmietli.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová na júlovom samite NATO v Ankare uviedla, že Dánsko je pripravené brániť každý centimeter územia členských krajín aliancie „vrátane toho nášho“.
Systém vojenskej služby v Dánsku funguje na princípe losovania medzi zdravými mladými ľuďmi, ktorí dovŕšia 18 rokov. Vojenskú službu však už mnoho rokov takmer výlučne vykonávajú dobrovoľníci a lotéria sa využíva iba na doplnenie zostávajúcich kapacít.
Vojenskú službu založenú na odvodoch majú aj ďalšie severské krajiny Švédsko, Fínsko a Nórsko, ako aj pobaltské štáty Estónsko, Lotyšsko a Litva. (TASR, Reuters, DPA)





